Salinger Jerome – Kto chytá v živote, veľká epická próza, retrospektívny kompozičný postup po roku 45
Salinger Jerome – Kto chytá v živote, veľká epická próza, retrospektívny kompozičný postup po roku 45
Jerome David Salinger – Kto chytá v žite
Narodil sa v roku 1919. Je to americký prozaik, zaoberá sa problémami detí a mládeže.
Obsah: Dielo je písané formou priameho rozprávania, študentským jazykom, autor zobrazuje postoj študenta k stredu spoločnosti, v ktorej sa cíti zle a z ktorej sa snaží uniknúť. Na dospelých vidí chyby, je sklamaný ich správaním a ani v škole to nejde. Hl. hrdinom je Holden Caulfield, je z dobrej rodiny, otec bol advokát, mal staršieho brata spisovateľa. Mal aj brata Allieho, ktorý ako štvorročný umrel. Sestra Phoebe je 10 ročné dievča, Holden ju má rád.
Vyhadzovali ho zo všetkých škôl, lebo nebol usilovný. Protivilo sa mu okolie, preto z neho uteká. Najradšej by bol nemý. Názov diela je podľa pesničky „Keď raz človek niekde v žite stretne človeka“. Holden si svoj život predstavuje ako široký lán žita, kde okrem neho niet dospelého, len deti, ktoré sa hrajú, okolo lánu je priepasť a keď sa deti priblížia bude ich zachraňovať. Dielo nemá dej, je to rozprávanie Holdena ako si spomína na svoj predchádzajúci život, ide len o dva dni keď ho vyhodili zo školy, on ešte pred prázdninami ujde z internátu.
Nechce ísť domov, preto sa túla po hoteloch, míňa peniaze lebo jeho rodičia boli bohatí. Zájde aj za svojím bývalým profesorom, ktorého mal rád. Aj ten ho sklamal, lebo v noci keď spal, ho začal profesor obchytkávať. Ujde od neho. Holden rád klamal. Pri potulkách túžil stretnúť sestru, preto v noci prišiel domov a ona ho zatajila. Rozhodol sa, že ujde ďaleko od domova, kde ho nikto nepozná, ožení sa tam s nemým dievčaťom a nikomu nič nebude musieť vysvetľovať. Pred odchodom sa chcel rozlúčiť so sestrou, ona chcela ísť s ním, nakoniec ho presvedčila aby sa vrátil domov.
Veľká epická próza
Román – Veľká epická próza – je zložitým literárnym útvarom, patrí k tzv. veľkým epickým žánrom
- Zobrazuje široký druh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, má veľký rozsah, ktorý je jeho hlavným vonkajším žánrom
- Dej býva obyčajne zložitý
- Veľa postáv (výnimkou sú psychologické romány, v ktorých sa autor najčastejšie ponára do duše jednej postavy a sleduje viac psychické stavy ako vonkajšie udalosti)
- Základom deja je rozprávanie udalostí
- Časť udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu
- dejová línia sleduje hlavné postavy, na vedľajšej dejovej línii sa zúčastňujú vedľajšie
- Všetky zložky románu musia byť starostlivo, logicky a umelecky usporiadané
- Kompozícia – premyslené usporiadanie všetkých zložiek románu
- Diológie – spojené dva romány, trilógie – 3 romány, románové celky..
Druhy románov : dobrodružný, detektívny, historický, vedecko – fantastický, psychologický, spoločenský alebo sociálny, životopisný alebo biografický, cestopisný, ubojnícky
Retrospektívny kompozičný postup
- L. Mňačko – Smrť sa volá Engelchen, Ako chutí moc
- J. D Salinger – Kto chytá v žite
- A. Solženicyn – Jeden deň Ivana Denisoviča