Lyrická poézia, sylabotonický veršový systém, daktyl, trochej, Ivan Krasko – Otcova roľa

Lyrická poézia, sylabotonický veršový systém, daktyl, trochej, Ivan Krasko – Otcova roľa

Lyrická poézia

Lyrika – jeden zo základných literárnych druhov (popri epike a dráme). Vyjadruje neobjektívne autorove pocity, myšlienky, nálady. Chýba dej. Je v prvom rade básnickým druhom. Vytvorila si svoje žánre: óda, žalm, sonet.

1. Spoločesnká (občianska, politická) lyrika – zaraďujú sa básne, v ktorých sú básnické umelecké názory, moje pocity, nálady, myšlienky vyvolané spoločenskými náladami. Medzi jednotlivými tematickými okruhmi lyriky nie sú hranice. Básnik často prechádza v jeden básni k všeobecným ľudským problémom. Prírodná lyrika teda môže prerásť spoločenskú. Napr. P.O.Hviezdoslav – Za jari zavše vídať.
2. Intímna lyrika – diela, v ktorých básnici vyslovili pocity, nálady, myšlienky vyvolané neobjektívnymi potrebami. Najčastejšími obsahovými prvkami intímnej lyriku sú láska, radosť, smútok..v okruhu intímnej lyriky sa často vyčleňujú ešte nižšie okruhy: ľúbostnú a rodinnú lyriku.
3. Prírodná lyrika – básne, ktoré z tematického hľadiska zaraďujeme do okruhu prírodnej lyriky, vznikli pred silným vplyvom pôsobenia prírody (Prechádzky letom)

Voľný verš – je verš modernej poézia. Vznikol ako protiklad prísne rytmicky organizovaného verša, nemožno v ňom preto ani hľadať tradičné rytmické prvky (rovnoslabičnosť, rým). Od tradičného verša sa voľný ver odlíšil, že celkom upustil od rovnoslabičnosti a teda i rovnakého počtu stôp vo veršoch. Rôzny slabičný rozmer veršov býva často prvým rozpoznávacím znakom voľného verša. Básnici upúšťajú od interpunkcie, každý verš pritom začínajú veľkým písmenom alebo malým písmenom. (Krasko, Štefan Žáry, Ján Smrek)

Sylabotonický veršový (prozodický) systém – je prozodický systém predpokladá správnu organizáciu verša. V tomto prozodickom systéme rozhodujúci je príznak a nie dĺžka slabiky ako v časomernej prozodí.

Sylabotonická prozódia pozná tri stopy:

Trochej – U

Jamok – U

Daktyl – UU

Trochej a jamok sú stopy dvojslabičné, daktyl je stopa trojslabičná. Stopy tvoria prízvučné a neprízvučné slabiky. Označenie a názvy sa prebrali z časomiery.

Ivan Krasko

Vlastným menom Ján Botto, narodil sa v Lukovištiach. Študoval na chemickej fakulte v Prahe. Svoje prvé práce uverejňoval pod pseudonymom Janko Cigáň.

Debutoval básnickou zbierkou Nur et salitado. Prirovnával spoločné prírodné javy (Topoľ). Príroda v jeho poézii je málokedy v plnosti krásy, väčšinou je to večerný súmrak, mraky, západ slnka. Zamýšľal sa nad zmyslom ľudského života.

Druhou básnickou zbierkou Verše 1912. V tejto zbierke je v popredí ľúbostný zážitok. V básni Otrok si predstavuje ako jedna zo zástupu ľudu burcuje k pomste za krásu. V básni Otcova roľa z tej istej zbierky je tematika sociálna a národnostná. Vyjadruje v nej svoje osobné pocity, nálady, stotožňuje sa s lyrickým hrdinom básne – tulákom.

Základné obrazy básne: starozemská roľa, strnište suché, otcovská pôda: epiteton – básnický prívlastok

Pokojný večer na vŕšky padal – personifikácia

Topole – symbolizujú smútok v duši , depresiu, čistá lyrika

Čistá lyrika – využívajú sa prvky lyriky - metafora