Alexander Sergejevič Puškin – 18 až pol 19st., svetový romantizmus, zaradiť autora, veľká epická próza, Kapitánová dcéra

Alexander Sergejevič Puškin – 18 až pol 19st., svetový romantizmus, zaradiť autora, veľká epická próza, Kapitánová dcéra

Alexander Sergejevič Puškin – Kapitánova dcéra

Autor sa zaoberá históriou Ruska, otázkami spravodlivosti a krivdy, slobody a zodpovednosti človeka za osud spoločnosti. Jeho sympatie sú na strane ľudu a jeho spravodlivého boja za slobodu. Na príkaz svojho otca je poslaný Peter Andrejevič Griňov z bohatej rodiny slúžiť na vojnu, do pevnosti Orenburg. Cestou do pevnosti sú však nútení prenocovať v hostinci. Zachráni ich jeden tulák, ktorému sa potom Peter odmení svojím kožuchom. Na druhý deň sa vyberú do pevnosti. Kapitán pevnosti je starý generál Ivan Kuznič, ktorý jej aj velí. Žije tu spolu so svojou ženou Vasilisou a dcérou Máriou.

Peter zdieľa izbu spolu s Alexejom. Peter sa začína zaujímať o dcéru Ivana Kuznieva. Alexej mu ju vykresľuju ako zlú, namyslenú a hlúpu, pretože ju žiadal o ruku ale ona ho odmietla. Keď sa Peter zoznámi s Máriou a spozná ju, zaľúbia sa do seba. Neskôr požiada Peter Máriu o ruku a ona súhlasí. Keď sa to dozvie Alexej nahnevá sa, a vyzve Petra na súboj. Ten výzvu príjme. V súboji sa zraní. Keď sa Peter stretne s Pugačom, ktorý zničil niekoľko pevností a takýto prepad mal byť aj na pevnosti Orenburg, zistí že je tulák, ktorý daroval kožuch keď išiel prvýkrát do pevnosti. Keď si aj Pugačov spomenul, kto je Peter daroval mu milosť, hoci neposlúchol jeho príkaz a nepridal sa k nemu. Pôvodne chce ísť síce preč aj so svojou Máriou, lenže ona ochorie a tak je nútený odísť spolu so svojím verným sluhom Saveľjičom do druhej pevnosti v Belgorsku.

Aj túto pevnosť začnú obliehať zbojníci. Petrovi sa však podarí uniknúť a zachrániť Máriu z Orenburgu. Cestou späť je však zadržaný a zavretý do väzenia z podozrenia, že je Pugačov spojenec. Mária vyhľadá jeho rodičov a tí jej pomôžu zachrániť Petra.

ROMANTIZUMUS 18 a prvá polovica 19. Stor. (slovenský romantizmus – 1830 – 1850)

R je lit. smer, ktorý vyzdvihuje cit, fantáziu a vášeň. Človek sa cítit sám, zbytočný a opustený.

Romantický básnik – stotožňuje sa so svojím hrdinom, ktorého zobrazuje ako výnimočnú osobnosť so silnými citmi a vášňami

Romantický hrdina – je tlmočníkom vlastných pocitov autora. Je večnom rozpore so svetom. Búri sa proti spoločenským zákonom a preto sa stáva žobrákom, väzňom..

Základným znakom R – zobrazovanie protikladu medzi snom a skutočnosťou.

Romantické diela – využívajú harmóniu kontrastu – čiže spájanie krajných protikladov (krása – škaredosť). Významnou črtou R je nadväzovanie na ľudovú slovesnosť.

AUTORI: Maďarsko (Šándor Petofi), Rusko (Alexander Sergejevič Puškin), Anglicko (George Gordon Byron), Česko (Božena Němcová, Karel Hynek Mácha), Francúzsko (Victor Hugo)

V slov. literatúre sa R spája s vystúpením mladej revolučno-demografickej generácie štúrovcov (Štúr, Hurban, Hodža, Botto, Chalúpka, Kalinčiak). Autor slov. hymny Janko Matuška.

V slov. lit. romantizme prepadla hlavná úloha 1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny – Štúr, Hurban, Hodža.

 V slov. R autori najviac písali poézia, próza.

Veľká epická próza

Román – Veľká epická próza – je zložitým literárnym útvarom, patrí k tzv. veľkým epickým žánrom

• Zobrazuje široký druh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí, má veľký rozsah, ktorý je jeho hlavným vonkajším žánrom
• Dej býva obyčajne zložitý
• Veľa postáv (výnimkou sú psychologické romány, v ktorých sa autor najčastejšie ponára do duše jednej postavy a sleduje viac psychické stavy ako vonkajšie udalosti)
• Základom deja je rozprávanie udalostí
• Časť udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu
• dejová línia sleduje hlavné postavy, na vedľajšej dejovej línii sa zúčastňujú vedľajšie
• Všetky zložky románu musia byť starostlivo, logicky a umelecky usporiadané
• Kompozícia – premyslené usporiadanie všetkých zložiek románu
• Diológie – spojené dva romány, trilógie – 3 romány, románové celky.. 

Druhy románov : dobrodružný, detektívny, historický, vedecko – fantastický, psychologický, spoločenský alebo sociálny, životopisný alebo biografický, cestopisný, ubojnícky