Periodizácia literatúry

Periodizácia literatúry

STAROVEK  (3. tisícročie p.n.l – 5. storočie n.l.), STREDOVEK (5. storočie – 15. storočie), HUMANIZMUS a RENESANCIA (14. stor. – 17. stor.)

Staroveká literatúra - žánre

EPOS – predchodca románu, epický žáner, oslavoval hrdinské činy panovníkov, vystupovali tu nadprirodzené bytosti, do deja zasahovali bohovia.

/Sumerská lit. – neznámy autor = Epos o Gilgamešovi (o priateľstve)/

Hebrejská lit. – Biblia(Starý, Nový zákon)

Grécka lit. – eposy Illias a Odyssea /boj Sparty proti Tróji/ - Odysseus, Penelopa, Paris, Achilles

Do starovekej literatúry patrí aj grécka a rímska antika. V antike majú pôvod všetky moderné európske kultúry, ktoré sa prostredníctvom ducha antiky zdokonaľovali. Filozofi Sokrates, Platón, Aristoteles, latinčina – položila základy mnohých svetových jazykov, rímske číslice, názvy planét podľa gréc. a rím. bohov/ Mars …/.

BÁJKY- krátky epický útvar, v kt. vystupujú personifikované zvieratá alebo rastliny, ktoré sú nositeľmi ľudských vlastností, v závere je ponaučenie /napr. Líška a havran – autor: grécky bájkar Ezop/

 DRÁMA= divadelná hra, ktorá sa odohráva v účelovo vybudovanom priestore /budova, príroda/, ktorý nazývame divadlo. Divadelnú hru ako prví vytvorili starovekí Gréci /antika/ a oni sú aj objaviteľmi divadelnej architektúry. Antické divadlo sa najčastejšie stavalo na polkruhovom svahu, aby hľadisko tvorilo dokonalý a dostatočne hlboký polkruh/gr. theatron/. Divadlo malo lievikovitý tvar, ktorý zabezpečoval výbornú akustiku. Divadelné predstavenia na počesť boha Dionýza boli zároveň súťažou dramatikov. Mená víťazov sa vyryli do mramorových dosiek. Diváci trávili v divadle aj celý deň, živo reagovali, často tlieskali, ale ak sa im hra nepáčila, dupali a hádzali do hercov rôzne predmety. Dôležitú úlohu v divadle mala maska, ktorú herec držal na paličke pred tvárou. Umožňovala 1 hercovi hrať viacero postáv, a keďže herečky boli zriedkavosťou, muži hrali aj ženské postavy. Do hry býval zapojený aj zbor /chór/, ktorý komentoval dej. Dnes je chór v divadle nahradený scénickou hudbou.

Tragédia = žáner drámy, vznešená hra o zápase hrdinu s bohmi, osudom a ľuďmi, v ktorej ústredný hrdina zomiera po zákernej vražde, hrdinskom súboji alebo vlastnou rukou. Najznámejším autorom tragédií bol grécky antický dramatik SOFOKLES.

Pravidlá dramatickej jednoty v antike : pravidlo jednoty času /dej sa odohrával počas 1 dňa/, jednoty miesta /scéna sa nemenila/, pravidlo jednoty /stability/ charakteru postáv.

- SOFOKLES : Antigona

- hra o zrážke medzi mocou /Kreón/ a mravným princípom /Antigona/, o medziľudských vzťahoch

Postavy: 
ANTIGONA -rozhodná, smelá, verí tomu, čo robí 
ISMÉNA - mladšia sestra Antigony; opak Antigony: je váhavá a nesmelá;
KREÓN - tébsky kráľ; zásadový, namyslený, autoritatívny a tvrdohlavý človek, nedá si poradiť, je agresívny a impulzívny; jeho názor zmenil veštec svojou veštbou, ale už bolo neskoro. Strata syna a manželky ho zmenila 
HAIMÓN - Kreóntov syn, Antigonin ženích; nebojí sa povedať svoj názor; pre lásku k Antigone sa neváhal postaviť aj proti otcovi a nakoniec sa zo žiaľu pre smrť Antigony prebodol
EURYDIKA - Kreontova manželka a Haimónova milujúca matka; zo žiaľu pre synovu smrť sa zabila
TEIRESIAS - veštec; dokáže sa tvrdo postaviť aj Kreontovi a presadiť svoju pravdu

Dej : Kreón vydáva zákaz pochovať alebo čo i len oplakávať Antigoninho brata Polyneika. Antigona aj napriek zákazu plánuje pochovať brata a aj ho pochová. Antigonu prichytia, ako chce dokončiť pohreb a Kreón ju odsúdi na trest smrti pochovaním zaživa. Kreón sa po rozhovore s veštcom rozhodne Antigonu oslobodiť, ale ona sa už obesila a pri nej našli aj mŕtveho Haimóna. Keď sa to dozvedela Haimónova matka a Kreóntova manželka Eurydika, takisto sa zabila.

Stredoveká literatúra

Odvracala sa od pozemského života smerom k nadpozemskému, dôraz sa v umení kládol na FORMU ( ozdobnosť, rétorický štýl, básnické prostr.), ale aj na OBSAH – kontrast ľudského a božského
Legenda – veršovaný alebo prozaický žáner náboženského charakteru, obsahuje fantastické prvky a mytologické prvky, hl. post. svätec, mučeník, známa je Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi, ktorá sa viaže ku Skalke pri Trenčíne, tri Svätoštefánske legendy, Moravsko – panónske legendy

Legenda o svätom Svoradovia Benediktovi – autor biskup Maurus – o živote mnícha Svorada a jeho žiaka Benedikta. Svorad žije ako pustovník, oddáva sa sebatrýzni a po smrti robí zázraky. Jeho vlastnosťami boli skromnosť a záľuba v telesnej práci. Také isté vlastnosti má aj Benedikt, ktorého zabili zbojníci v nádeji, že má veľa peňazí a hodili do vody. Jeho telo zostalo aj po roku zachovalé. Táto legenda sa viaže ku Skalke pri Trenčíne.

Humanizmus a renesancia

 Začiatok v Taliansku (13./14.stor.), obdobie vynálezov : Kopernik, Galilei, kompas, strelné zbrane, H a R - znovuzrodenie antiky, obrodenie človeka v duchu antických ideálov, autori odmietali feudálne a cirkevné myslenie, dôraz sa kládol na pozemský život, vyzdvihovali právo človeka na slobodné užívanie života, radosť / potešenie z pozemského života- vyzdvihovala sa úloha rozumu, význam jednotlivca/

Humánny - ľudský, renesancia – obroda, zmena

BAROK (16. – 18. stor.) -- zač. v Španielsku a Taliansku, pochádza z výtvarného umenia, neskôr zasiahol aj literatúru, znaky – dekoratívnosť, pompéznosť, patetickosť, - situácia v spol. nebola priaznivá, obdobie tureckých vpádov, 30- ročná vojna, náboženské nepokoje, – neistota - pozemský život neprijateľný /obracali svoju pozornosť najmä na nadpozemský život, - veľa protikladov (duchovné >materiálne, staré > nové, sily zla > sily dobra, túžba po nadpozemskom živote. > strach zo smrti, jazyk a výrazové prostriedky - veľa ozdobných prvkov, metafor, hyperbol /zveličení/. V Čechách Jan Amos Komenský – reformátor školstva v diele Didactica magma (Veľká didaktika) . V slov. literatúre Hugolín Gavlovič–zopakovať z MO Epická poézia.

Hugolín Gavlovič

- autor píšuci sylabické básne,

- predstaviteľ slovenskej barokovej literatúry

- barocco – perla nepravidelného tvaru, umelecký smer plný protikladov, napr. ozdobnosť X

jednoduchosť, viera v Boha X viera v pozemský život.

1. G. – františkánsky mních žijúci v kláštore v Pruskom, kde sa liečil z pľúcnej choroby, často navštevoval pasienky a tu rozmýšľal o živote, o morálke, o Bohu.

Dielo : Valaská škola – mravov stodola – 17 000 veršov je napísaných kultúrnou západoslovenčinou; názvy básní: Hle človek opilý, žádnemu nemilý

Kde gazdiná korhelkyňa, tam sa nedarí kuchyňa

Bedlivosť v učení, zostruje vtip zatupený ... atď.

Františkánsky mních,ktorý pôsobil v Pruskom. Mal choré pľúca,liečil sa v horách, kde sa stretával s pastiermi,rozprával sa s nimi a konfrontoval svoj svet s ich svetom.Ten ich bol bez pretvárky.
Tieto poznatky zúročil v diele Valaská škola mravúv stodola
Životná múdrosť pastierov je zbierkou praktických rád do života. Je to zábavné čítanie, ale má aj poučný charakter. Kritizuje neduhy slovenského života (opilstvo,všemohúcnosť peňazí,za príčinu biedy považuje pánov,zatracuje všetkých,ktorí znevažujú svoju vlasť). Oslavuje ľudskú prácu,nadanie a dôvtip chudobného ľudu,vyzdvihuje význam vzdelania a učenosti. Kritika je veľmi ostrá. Využíva jednoduchý hovorový štýl,príslovia,porekadlá.Dielo je napísané v západoslovenskom nárečí. / Básne : Hle, člověk opilý alebo Kde gazdiná korhelkyňa…/

KLASICIZMUS (17. – 19. stor.) -  odvodené od classicus /dokonalý/– vychádzal z filozofie racionalizmu (racio – rozum), umenie a lit. slúžili vyšším spoloč. vrstvám (králi, šľachta), zdôrazňovala sa úloha rozumu v umení - svet sa zobrazoval pravdivo, lebo iba v pravde je obsiahnutá krása, objektívne spoznávanie skutočnosti, zdôrazňovala sa harmónia, súlad, presnosť, poriadok , inšpirácia- antika, členenie žánrov : vysoké žánre – eposy, veršované drámy, tragédie, postavy z vyššej spoločenskej vrstvy , nižšie žánre – komédie, frašky, každodenné problémy ľudí . Francúzska dráma: Jean Baptiste Poguelin pseudonym Moliére – komédia Lakomec – / zopakovať z mat. okruhu Dramat. lit. - Komická dráma//. Slovenská lit. – Kollár, Hollý

Lakomec

Komédia v 5 dejstvách, autor opisuje meštiaka, lakomca a úžerníka Harpagona /čítaj arpagon/, ktorý je ochotný za peniaze obetovať aj lásku a svoje deti. Autor kritizuje mamonárstvo, t.j. chorobnú túžbu po peniazoch a majetku, ktorá deformuje prirodzené ľudské vzťahy. Harpagon je charakterovýtyp postavy /skupáň/, pretože autor zveličuje jednu stránku povahy tejto postavy a robí z neho typ človeka, ktorý prostredníctvom svojej zlej povahovej črty strháva do víru udalostí celé svoje okolie. Dej:
Valér a Eliza /Harpagonova dcéra/ sa majú radi, chceli by sa zosobášiť, ale Elizin otec Harpagon jej už vybral iného ženícha. Bol to zámožný pán Anzelm. Vybral si ho práve preto, lebo bol bohatý a chcel sa oženiť s Elizou aj bez vena. Harpagon je tiež bohatý človek, za čo vďačí hlavne svojmu lakomstvu, bol úžerníkom. Starostlivo zakopáva každý groš a čo sa týka peňazí, nedôveruje ani vlastným deťom. Okrem Elizy má aj syna Kleanta. Kleant je zaľúbený do dievčaťa, ktoré sa len nedávno prisťahovalo do ich štvrti. No keďže Marianna bola chudobná, nepovedal jej o svojich citoch, lebo vedel, že posledné slovo bude mať jeho skúpy otec. Ale podobný zámer s Mariannou má aj Harpagon. Harpagon pozve Mariannu na návštevu. Kleant jej pri prvej príležitosti vyzná lásku a ona jeho city opätuje. Keď sa Harpagon dozvie, že je sokom vlastného syna, veľmi sa nahnevá a vyhráža sa, že ho vydedí. Valér povie Harpagonovi, čo cíti k jeho dcére Elize. Harpagonovi už viac nechýbalo a káže Anzelmovi, aby Valéra udal, pretože ho podozrieval, že mu ukradol peniaze /v skutočnosti ich však ukryl šibalský sluha /. Valér však povie na obhajobu svoj príbeh a Anzelm zistí, že Valér a Marianna sú jeho deti. Harpagon nakoniec súhlasí s obidvoma sobášmi, ale pod podmienkou, že pôjdu na Anzelmov účet.

Známy je Harpagonov monológ, v ktorom obviňuje z krádeže peňazí svojich blízkych, dokonca podozrieva aj sám seba : „Kto si ? Stoj !“ – chytí sa sám za ruku. Monológ je plný zvolacích viet, rečníckych otázok, expresívnych slov, je tu rôzna dľžka viet…

ROMANTIZMUS (½ 19. stor.) - pád feudalizmu, nastupuje kapitalizmus, obdobie Veľkej fran. burž. revolúcie, - rozpor ideálu(sen o lepšej spol.) a skutočnosti (nenaplnenie snov) = revolta, t.j. vzbura jednotlivca – romantizmus - znaky : cit, fantázia, obrazotvornosť (mohli preniknúť do svojho vnútra), - nový hrdina – TITAN- nositeľ mimoriadnych schopností, no v snahe niečo dosiahnuť umiera, - postavy - samota, nepokoj, opustenosť, - autoštylizácia – stotožnenie sa autora s postavou (cez postavu vyjadruje myšl.), - žánrový / druhový synkretizmus (miešanie žánrov, druhov),romány, lyricko- epické skladby, rozdiel so slovenskou tvorbou - tu bola inšpiráciou ľudová slovesnosť – balady, témy minulosti.

Ruská lit. - Alexander Sergejevič Puškin

básnik a zakladateľ modernej ruskej prózy, pochádzal zo šľachtickej rodiny, za svoje pokrokové názory bol vo vyhnanstve, zomrel v dueli – v súboji s francúzskym prisťahovalcom – kvôli svojej krásnej manželke Natálii – P. bol totiž veľmi žiarlivý.

Kapitánova dcéra- historická próza, dobrodružný príbeh na pozadí dobových udalosti Pugačovovho roľníckeho povstania v 18. st.; autor ho zobrazuje ako rozhodného a talentovaného veliteľa, nepriateľa šľachty a zástancu ľudu; hoci je povstanie kruto potlačené a Pugačova verejne popravia, autorove sympatie sú na strane ľudu a jeho spravodlivého boja za slobodu. Puškin zveril vyrozprávanie svojho príbehu jednej z postáv – Griňovovi. – priamy rozprávač v 1. osobe j.č. Slovenská lit. -  Štúrovská generácia – Ľudovít Štúr, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Janko Kráľ 

REALIZMUS

(koniec 19.stor. - zač.20.stor.)- priemyselná revolúcia, pád feudalizmu a upevňovanie kapitalizmu, nový myšl. smer – pozitivizmus - uprednostňoval také poznanie skutočnosti, kt. sa dalo overiť rozumom, znaky realizmu : objektívne, pravdivé zobrazovanie skutočnosti, uvádzanie všetkých spoločenských vrstiev do literatúry, zobrazovanie prítomnosti, žáner román, jazyk hovorový, - spisovatelia sa delili na kronikárov – opisovali skutočnosť takú, aká je a kritických realistov – vyjadrovali svoje vlastné kritické postoje ku skutočnosti. Prosím zopakovať slovenských realistov : M. Kukučín : Dom v stráni, Keď báčik z Chochoľova umrie, B. S. Timrava : Ťapákovci a J. G. Tajovský : Maco Mlieč. Patril sem aj najväčší slovenský básnik Pavol Országh – Hviezdoslav /zbierka Krvavé sonety, epická skladba Hájnikova žena a dráma Herodes a Herodias/. Svetový realizmus: Charles Dickens /Angl./- Vianočná koleda, David Copperfield, Oliver Twist, Klub rodiny Pickwickovcov, Honore de Balzac /Franc./– Otec Goriot, Lev Nikolajevič Tolstoj/Rus./ – Vojna a mier, Anna Kareninová

Anna Kareninová – psychologický román, ktorého dej sa odohráva v Rusku v l9. storočí. Vydatá Anna, matka syna Seriožu, túžiaca po láske, ktorej sa jej v manželstve nedostáva, sa zaľúbi do Vronského. Nepochopená vtedajšou ruskou vyššou spoločnosťou a jej pokrivenou morálkou ukončí svoj život dobrovoľne – pod kolesami vlaku /nový film s Keirou Knightley/.

Martin Kukučín – vlastným menom Matej Bencúr, pôvodným povolaním lekár, zakladateľ realizmu v slovenskej próze, pochádzal z Jasenovej, žil aj na chorvátskom ostrove Brač, oženil sa s Chorvátkou Pericou Didolicovou, ako lekár pôsobil aj v Južnej Amerike, kde liečil prisťahovalcov. Písal poviedky a romány. Do literatúry uviedol ľudové postavy a ľudovú reč, dedinského človeka, opisoval ho s chápavým, láskavým humorom.

Keď báčik z Chochoľova umrie - poviedka 

Téma: Úpadok zemianstva, ktoré je, podľa autora, odsúdené na zánik a v spoločnosti už dohralo svoju úlohu. Východisko a nádej vidí v buržoázii, ktorá ako jediná môže zachrániť danú situáciu.

Idea: Vrstva zemanov nie je schopná stáť na čele národa ( ako aj Domanický nebol schopný starať sa o svoj majetok a úspešne obchodovať).

Postavy : Aduš Domanický z Domaníc - predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo, je to chudobný, pasívny typ, typ zbytočného človeka, majetok premrhá, nestará sa o rodinu; je sebavedomý, chválenkársky, chvastá sa majetkom, ktorý nemá; od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on zdedí veľký majetok.

Ondrej Tráva - predstavuje rodiacu sa maloburžoáziu; gazda, ktorý sa dal na kupčenie, je pravým opakom Aduša; Ondrej nie je zaostalý, ide s dobou, nie je pasívny, je vynaliezavý, trpezlivý

Ľahkovážny zeman Aduš Domanický z Domaníc vlastnou vinou nemá nijaký majetok, nemá nič. Čaká na smrť svojho bohatého príbuzného, báčika /strýka/ z Chochoľova, myslí si, že po ňom zdedí majetok. V krčme sa stretne s podnikateľom Ondrejom Trávom. Aduš je opitý, Tráva tuší príležitosť zjednať cenu obilia, ale zeman Aduš klame a zoberie preddavok za neexistujúci jačmeň, ktorý Trávovi ponúkol. Po čase si Tráva príde po dohodnuté obilie, ale na statku vidí len schátraný kaštieľ, špinu, biedu, hnilobu a zistí, že ho Aduš oklamal. Žiada od neho jasene, kt. stoja nad hrobmi Adušových zemianskych predkov a až vtedy si Aduš uvedomil, že by už neokrádal len živých, ale aj mŕtvych. Dohodne sa s Trávom, že mu vráti peniaze a do týždňa sľub splní. Po čase báčik z Chochoľova umrie a nezanechá žiadne dedičstvo.

Dom v stráni - sociálny román

Dej románu sa odohráva v Dalmácii na Brači. Je kronikou jedného roka života na tomto ostrove. Proti sebe stoja rodiny težaka /sedliaka/ Mateho Beraca, ktorý predstavuje patriarchálny sedliacky svet, a šory (pani) Anzuly Dubčićovej, ktorá stelesňuje zemiansku triedu. Hlavnou postavou je Mate- celý život tvrdo pracoval, je sebavedomý, hrdý, teší sa autorite, je za zachovanie tradícií. Mateho smrť symbolizuje zánik sedliackeho sveta. Zaniká aj svet zemanov. Budúcnosť vidí Kukučín v novej vrstve - podnikateľoch.

• Základným motívom je láska a smrť.
• Román sa delí na 4 časti, ktoré sledujú vznik lásky medzi Katicou a Nikom a jej postupný zánik. Túto líniu umocňuje striedanie ročných období, ktoré zdôrazňuje večný kolobeh života.

Krátky obsah: Vzájomný vzťah medzi Matem a Anzulou naruší láska ich detí Katice a Nika. Hlavne Mate je veľmi nešťastný a radšej by Katicu videl mŕtvu než s Nikom. Aj šora Anzula už pre Nika vybrala nevestu- zemianku Doricu. Obaja rodičia sa však dohodnú, že mladým nebudú brániť, predpokladajúc, že aj tak sa sami rozídu. Šora Anzula navyše organizuje situácie, v ktorých vidno rozdiely medzi Katicou a Doricou. Niko si napokon uvedomí, že s Katicou sa k sebe nehodia. Rozíde sa s ňou a vezme si Doricu. Ich láska sa nemohla naplniť nielen preto, že pochádzali z rozličných vrstiev, ale aj preto, že každý ju prežíval inak: Niko bol najskôr zaľúbený a potom rozmýšľal, Katica najskôr premýšľala nad výhodami vzťahu, až neskôr sa zamilovala. Katica si napokon zoberie starú lásku Paška Bobicu.

LITERÁRNA MODERNA- nové, moderné, netradičné smery na rozhraní 19. a 20. storočia – symbolizmus / Krasku/,impresionizmus /posilnenie lyrickosti, hudobnosti a emocionálnosti verša- v lit., tvorbe na základe 1. dojmu – v maliarstve/ a dekadencia /úpadková lit./,avantgarda – súbor nových umeleckých smerov, vznikali zač. 20. stor. - protestovali proti 1.sv.v., odmietali ju, odmietali tradície – chceli nezávislosť a slobodu, pohľad na skutočnosť a jej zobrazenie novou formou, nové výrazové prostriedky.

Kubizmus – vo výtvarnom umení – geometrické tvary (Picasso), koláž, v lit. dôraz na slovo, ktoré vyvoláva nečakané asociácie a grafická úprava veršov na zdôraznenie ich vizuálnej hodnoty (kaligram – text usporiadaný do obrazu, ktorý vyjadruje jeho obsah, napr. báseň Eiffelova veža je usporiadaná do tvaru E.v., báseň Kravata, Hodinky ...).

Futurizmus – umel. smer, ktorý vyjadruje obdiv k technike a mestskej civilizácii, umenie malo zodpovedať ruchu a tempu nadchádzajúceho priemyselného veku; slovo vyjadruje rachot strojov, lietadiel; používajú sa rôzne typy, veľkosti, rozvrhnutie písma, aby pôsobili vizuálne (zrakovo). Futurizmus sa spája s Nietzscheho myšlienkou o nadčloveku, ktorý sám stanovuje mieru dobra a zla. Smer sa spájal s fašizmom, preto bol odmietaný.

Konštruktivizmus – v Rusku, spisovatelia kládli dôraz na významovú stránku diela, úspornosť vyjadrovania.

Dadaizmus – (dada – fr. hračka – hra s jazykom, so slovami), vzniká vo Švajčiarsku počas 1. sv.v. ako protest proti fyzickému a duševnému mrzačeniu ľudstva. Tvorcom programu bol franc. spisovateľ rumunského pôvodu Tristan Tzara. Proti rozumu, kt. doviedol svet k vojne, postavili autori nezmysel, náhodu. Odmietali všetko tradičné, aj literárnu tradíciu. Literatúra – je hra, ktorá odráža chaos v spoločnosti, z toho vyplýva aj chaos v lexike a syntaxi – zbavovali slová ich zmyslového obsahu a logiky. Slová boli priraďované bez rozumovej kontroly, čo vyjadrovalo absurditu sveta. Tzara je autorom Manifestu dadaizmu - návodu, ako možno vytvoriť dadaistickú báseň – z klobúka náhodne ťahali vopred nastrihané slová, a tak vznikali originálne básne, ktoré vraj autora vystihovali.

Surrealizmus – um.smer, zač. 20.rokov, nadväzoval na dadaizmus, zakladateľ André Breton. Založený na snahe spontánne a bez rozumovej kontroly, často na základe sna, fantázie, predstavivosti vyjadrovať to, čo sa deje v ľudskom podvedomí (inšpirovaný psychoanalýzou Sigmunda Freuda). Vzniká netradičná poézia: voľný verš, absencia rýmu, bez interpunkcie. Básne boli často zhlukmi slov, ktoré na prvý pohľad nedávali žiadny zmysel, zrozumiteľné iba samotnému autorovi. „Poézii netreba rozumieť, treba ju precítiť.“ Vytvárali prekvapujúce metafory, keď spájali významovo vzdialené slová. Stal sa najproduktívnejší zo všetkých avantgardných smerov a v 30.rokoch sa dostal do našej literatúry ako nadrealizmus.

Poetizmus – um. smer, 20. roky – vznik v Čechách zásluhou Karla Teigeho a Vítězslava Nezvala. Podobnosť so surrealizmom – dôraz na sen, podvedomie, fantáziu v poézii. Zdôraznené radostné stránky života, aktívny vzťah k životu. Krásu nachádzali vo všedných veciach všedného dňa. Umelci chápali svet ako hru farieb, svetiel, zvukov, vôní a pohybu. Inšpirovali sa cestovaním, poznávaním ďalekých exotických krajín. Verše prinášajú radosť, lebo sú ľubozvučné s vtipnými metaforami, sviežim rýmom.

Zjavnú únavu z realizmu umocnili najmä 3 významné skutočnosti:

1. Einsteinova teória relativity - nič nie je jednoznačne dobré ani zlé, všetko je relatívne
2. Psychoanalýza – učenie rakús. psychiatra Sigmunda Freuda, ktorý zdôraznil význam podvedomia, snov i sexuality pre život človeka. Jeho názory inšpirovali napr. spisovateľov k technike tzv. prúdu vedomia, reťazenia predstáv, fantázií a erotických motívov (napr. surrealizmus).
3. Totalitné systémy – fašizmus, nacizmus a komunizmus, ktoré znamenali teror, násilie, obmedzenie ľudských práv (George Orwell: romány Farma zvierat, 1984)

MEDZIVOJNOVÁ LITERATÚRA /1918 – 1945/ Spracovávala tému 1. sv. vojny, ale i nadčasové témy, ako sú láska, príroda, medziľudské vzťahy ... Patrili sem: stratenú generáciu, E. Hemingwaya, E. M. Remarquea, R. Rollanda, J. Haška – to sú zahraniční autori medzivoj. literatúry,  zo slovenských Ján Smrek, Ondrejov, Chrobák, Figuli, Švantner.

Margita Figuli 

- v jej prozaickej tvorbe sú bohaté lyrizačné postupy, metafory, využíva rozprávkové prvky.

novela Tri gaštanové kone – veľký úspech u čitateľov.

- kompozícia rozprávky (stupňovanie deja, musí splniť úlohu na dosiahnutie cieľa, dobro zvíťazí nad zlom). Postavy sú rozdelené jasne na dobré a zlé. Peter a Jano predstavujú 2 odlišné svety – čestnosť a láskavosť oproti bezcitnosti, násiliu a krutosti. Kľúčový význam zohráva motív koní, kt. symbolizujú čistotu a dobro (pomáhajú kladným postavám, zapríčinia Janovu smrť – zlo je potrestané)

Hl. postavami sú Peter (rozprávač príbehu), bohatý gazda Jano Zápotočný a Magdaléna.

Peter je sirota, cestuje a skupuje drevo. Ľúbi Magdalénu od detstva, ich láska bola čistá a úprimná. Po jej odsťahovaní sa dlhší čas nevideli. Na cestách stretol jej bratranca Jožka Greguša a Jana Zápotočného, ako pašujú kone cez poľské hranice. Peter sa od nich dozvie sa, že Jano sa chce oženiť s Magdalénou i proti jej vôli (jej matka súhlasí so sobášom z vypočítavosti, Jano je bohatý).

Peter sa stretne s Magdalénou, ak získa majetok, môže sa o ňu uchádzať, znamením, že sa vrátil, budú 3 gaštanové kone – sľúbi mu, že naňho počká a bude sa snažiť oddialiť svadbu s Janom.

Po dvoch rokoch práce sa Peter dozvie, že Magdaléna sa za Jana vydala z donútenia, keďže ju Jano znásilnil a otehotnela (a to hneď po tom, ako si Jano tajne vypočul ich rozhovor a vzájomný sľub). Manželstvo nebolo šťastné, Jano začal piť a týral Magdalénu i divé kone. Nútil ženu, aby sa starala o zvieratá, ktoré jej viackrát ublížili – raz takto potratila (týral najmä 1 gaštanového koňa, lebo vedel, že ten je symbolom lásky medzi P a M).

Peter bol svedkom týrania koňa Janom (až tak, že mu vytieklo oko). Nepríčetné zviera privalí M, ktorú v poslednej chvíli pred smrťou zachráni P (Jano po P príchode týra kone ešte viac – gaštanovému koňovi vypáli na bok slovo „tulák“ – tak on a Magdalénina mama prezývali Petra). Pri takomto počínaní kôň zabije svojho tyrana. Po jeho smrti si P odváža M k sebe domov na svojom gaštanovom koni.

LITERATÚRA PO ROKU 1945

Spracovávala tému 2. svetovej vojny /1939 – 1945/, Slovenské národné povstanie /1944/, problematiku začleňovania sa do povojnového života, nadčasové témy – láska, príroda, medziľudské vzťahy. Básnici: Válek, Rúfus, Feldek, Hevier, spomenúť textárov Filana, Peteraja, Štrassera – čiže starších, ale aj mladších, napr. zosnulý Jozef Urban, autor textu Voda, čo ma drží nad vodou. Z prozaikov autora netradičnej prózy Dušana Dušeka – Kufor na sny, L. Mňačko – Ako chutí moc, Václav Havel – český dramatik,

Ladislav Mňačko

Vplyv totalitnej spoločnosti na jednotlivca opísal v románe Ako chutí moc. V románe využíva autor reportážno-groteskné rozprávanie

• príbeh tvoria spomienky fotografa Franka, rozprávača príbehu, na vysokého štátneho funkcionára počas niekoľkých dní, keď sa pripravuje jeho veľkolepý štátny pohreb. Frank na ňom plní funkciu oficiálneho fotografa
• Frank poznal štátnika od mladosti a sledoval, ako sa mení vplyvom kariéry z čestného človeka na bezcharakterného a bezohľadného sebca
• autor využil v románe stajomňovanie – nepoznáme meno mŕtveho, názov štátu, mesta, ale tieto súvislosti si vieme ľahko domyslieť
• pravdivosť myšlienok diela je všeplatná a varujúca

Ďalšie diela: Smrť sa volá Engelchen – autobiografický román z obdobia SNP

Oneskorené reportáže – súbor jedenástich reportážnych príbehov podvedených a nepochopených ľudí, ktorých zlomilo cudzie sebectvo, karierizmus, zbabelosť a režim v 50 – tych rokoch 20. storočia.

SÚČASNÁ LITERATÚRA

• zaoberá sa súčasnými problémami doby – spoločenskými i osobnými – témy : drogy, mafiánske praktiky, strata zamestnania, manželské i mimomanželské vzťahy, lekárske prostredie. Významnými autorkami sú v súčasnosti Evita Urbaníková, Táňa Keleová – Vasilková, Petra Nagyová – Džerengová, Matkin, z autorov - mužov Viliam Klimáček /prozaik a dramatik/, Peter Pavlac /dramatik/.