Umelecké avantgardy

Umelecké avantgardy

Sylaby:

Avantgarda

- znaky, podmienky vzniku, predvojnová (kubizmus, futurizmus a kubofuturizmus) a medzivojnová avantgarda (dadaizmus, surrealizmus, expresionizmus)

- definovanie pojmov: kubizmus, futurizmus, kubofuturizmus, konštruktivizmus, dadaizmus, surrealizmus, expresionizmus, poetizmus, nadrealizmus

- Apollinaire – smer, tvorba

- pásmo – charakteristika

- kaligram

- expresionizmus - Remarque + znaky

- čistá lyrika – vysvetliť – spomeňte si na Chlebnikova – Ó rozosmejte sa smejkovia

- pojmy z teórie literatúry: báseň – pásmo, kaligram, voľný verš, čistá lyrika, asociatívny básnický text

- Avantgarda je kultúrne a umelecké hnutie 20. storočia. Ide o etapu vo vývoji moderného umenia. Predchádzajúcou etapou bola moderna, s ktorou je avantgarda spojená spoločným antitradicionalizmom a spoločenskou revoltou. Typickým znakom avantgardy je viacprúdovosť a dynamika lit. procesu. Nasledujúcou etapou vo vývoji moderného umenia je postmoderna.

- Hlavnými znakmi avantgardy sú:

- združovanie umelcov do skupín – vydávanie manifestov, spoločných programov

- odmietanie umeleckej tradície (tradičného umenia)

- experimentovanie s tvarom a obsahom umenia, t.j. hľadanie nových obsahov a foriem

- snaha o originalitu

Avantgarda – je pomenovanie pre rôzne umelecké smery prvej polovice 20. stor. Avantgardní umelci odmietali tradičné normy v živote a umení, podporovali pokrok a revolučnú zmenu v tvorivých postupoch i umeleckých prostriedkoch a žánroch

Medzi najznámejšie avantgardné prúdy patrí: futurizmus, kubizmus, kubofuturizmus, konštruktivizmus, expresionizmus, dadaizmus, surrealizmus

- Avantgarda vznikla pred vypuknutím 1. svetovej vojny, kedy došlo ku krachu humanistických ideálov. V tomto období prebieha aj rozvoj vedy a techniky. Avantgarda verí v zázračnú moc techniky a zrod nového človeka. Predstavitelia sú presvedčení, že nové vynálezy a spoločenské vzťahy od základu zmenia podstatu človeka.

- Avantgardné umenie sa inšpirovalo novými vedeckými objavmi, technickými vynálezmi, životným rytmom a novými formami veľkomestského života (film, šport, moderné dopravné prostriedky), ale aj exotikou ďalekých krajín. V období 1. svetovej vojny vzniklo množstvo avantgardných smerov, prúdov a hnutí.

Z teórie lit.:

Znaky voľného verša:

- nemá záväzný počet slabík vo verši

- nemá pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík

- verš môže byť samostatným významovým celkom

- báseň je skoro ako próza

- je to vyzdvihovanie významovej stránky slova na úkor celej vety

- hovorový slovosled, spájanie akýchkoľvek slov

- opúšťajú drobné reflexie a zavádzajú rozsiahle pásmo

- uplatňovala sa asociatívna metóda

- strofa je často samostatným motivickým celkom

- báseň je polytematická

- genitívna metafora (napr. kašeľ komínov)

Čistá poézia (lyrika) – je to, čo nie je ničím iným ako čisto a len poéziou, je to lyrická esencia, to, čo

zostáva, keď postupne vezmete z básne všetko, čo je možné vyjadriť prózou, ako je príbeh, legenda, ponaučenie, je veršom, ktorý už nechce nič oznámiť, chce len spievať.

- mimoriadnu úlohu v tejto poézii hrá eufónia (ľubozvučnosť)

- je zvuková výstavba básnického textu. Je to umelecky pôsobivé usporiadanie hlások založené na
opakovaní hlások, prípadne slabík alebo skupiny hlások. (napr.: Horí ohník, horí, na Královej
holi (o-í-o-í-o-í // a-á-o-e-o-i)

- Eufónia sa dosahuje aj týmito básnickými figúrami:

1. onomatopoja – napodobnenie zvukov (krá, krá, cŕ) .
2. epizeuxa – opakovanie slov za sebou (áno, áno, áno).
3. anafora – opakovanie slov na začiatku verša;
4. epifora – opakovanie slov na konci verša;
5. epanastrofa – verš sa končí takým istým slovom, ako sa začína ďalší verš.

• Aliterácia je zvuková štylistická figúra, ktorá sa zakladá na opakovaní hlások na začiatku za sebou nasledujúcich slov alebo skupiny slov.
• Kalambúr - slovná hračka – básnická štylistická figúra založená na využití zvukovej podobnosti alebo totožnosti dvoch významovo rôznych pomenovaní
• (Napr.: Budem teraz hovoriť kladne o Kladne. / Som vážený človek, lebo bývam pri Váhu a cítim to najmä, keď sa postavím na váhu.
• Paronomázia je hromadenie slov, ktoré majú rovnaký slovný základ.

Ukážka: VELEMIR CHLEBNIKOV: Zariekanie smiechom

Ó, rozosmejte sa, smejkovia!

Ó, zasmejte sa, smejovia!

Vy, čo smiechatovo smiešite a smiechavične smejníte,

ó, zasmejte sa usmievavo!

Ó, nadsmejavé rozosmiačiská 

smiech smejivých rozsmievačov!

Ó, vysmej sa smejúčky,

smiech smiecharských smiechotárov!

Smejanstvo, smejstvo,

nasmej, osmej, smiešnik, smieško,

smejaci, smejani.

Ó, rozosmejte sa, smiechoši!

Ó, zasmejte sa, smejovia!

Asociatívny básnický text – text, ktorý vzniká na základe združovania predstáv, ktoré nemusia spolu súvisieť

Avantgardné literárne smery:

1. Kubizmus – (lat. cubus – kocka)

- umelecký smer, kt. vznikol okolo r. 1910 v Paríži

- skutočnosť umelci zobrazovali pomocou stereometrických útvarov

- lit. kubizmus zdôrazňoval obraz alebo slovo, kt. vyvolávajú nečakané asociácie

- básnici využívali tzv. typografické úpravy veršov, aby zvýraznili ich vizuálnu hodnotu
(G. Apollinaire – Alkoholy)

1. futurizmus – (lat. futurum – budúci)

- umelecký smer, ktorý vznikol v Taliansku v roku 1909, keď básnik Filippo Tommaso Marinetivydal Manifest futurizmu – hlásal v ňom, že dynamické umenie má zodpovedať súčasnému rozvoju techniky a civilizácie, 

- zobrazujú pohyb a rýchlosť – typické znaky moderného života

- futuristi odmietajú akúkoľvek duchovnú či literárnu tradíciu

- oslavujú technický pokrok

- prikláňajú sa k militarizmu (Taliani na čele s Marinetim podporujú vstup svojej krajiny do vojny – vojna je pre nich hygienou ľudstva, očistou)

- básnici sa snažili oslobodiť slová od zaužívaných gramatických konštrukcií - Asociatívny básnický text – text, ktorý vzniká na základe združovania predstáv, ktoré nemusia spolu súvisieť 

- využívali zvukomaľbu i kakofóniu (zvuky strojov, auta...)

- zrušili interpunkciu, pravidelný rytmus, rým, preferovali slovesá a podstatné mená, ktoré
vyjadrovali dynamickosť sveta

1. kubofuturizmus

- je spojením futuristickej dynamiky a kubistického pohľadu

- zachytáva skutočnosť z mnohých uhlov, prelínanie tvarov a pohybu, polytematickosť, prúd predstáv

- kladie dôraz na grafickú podobu textu

- kombinoval statické a dynamické prvky

- zakladateľom bol G. Apollinaire

- zobrazoval bezprostredné zážitky a spomienky, pričom kombinuje lyrické a epické prvky,
používa neologizmy a hovorové slová

- predstavitelia:

Velemir Chlebnikov - najoriginálnejší experimentátor kubofuturizmu –

Vladimír Majakovskij

– hlásali antiestetizmus – svoje básne vydávali na baliacom papieri či tapete

Guillaume Apollinaire

• predstaviteľ francúzskej literatúry

Najslávnejšia básnická zbierka – Alkoholy, ktorá obsahuje báseň Pásmo

Pásmo

- je to lyrický cestopis, v ktorom zachytil osobitné videnie sveta, zachytil ruch novej doby

- reťazí dojmy, objavy, zážitky, spomienky (veľa obrazov neskorého leta, jesene,
bývalých lások, opustených rúk, plynutia času, tieňov, blúdení)

- využíva tu obraznosť farieb - ich spojenie s realitou javov nám vytvára nečakané spojenia
(modrá farba – nebeská klenba, dym stúpajúci z ohniska, ľudské reči, harmónia)

- nepoužíva interpunkciu, čím zdôrazňuje, že medzi voľne pospájanými obrazmi nie sú
hranice

- prelína osobné citové polohy, minulosť a prítomnosť, prírodné a civilizačné motívy

- hrá sa so zvukom verša – zvuk spája s predstavou frarby

Z teórie literatúry:

Pásmo – polytematická báseň, spontánny prúd predstáv, obrazov, voľné radenie zdanlivo nesúvislých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma. Je tu narušená logická súvislosť veršov, bez interpunkcie, stierajú sa rozdiely medzi lyrikou a epikou. Táto rozmanitosť vyvoláva dynamický obraz skutočnosti.

Guillaume Apollinaire – Pásmo (ukážka)

V tom starom svete žiť napokon nevládzeš

Pastierka Eiffelka ako len bľačí ti to stádo mostov dnes

Už navždy po krk máš antiky Rimanov a Grékov

Tu vyzerajú už aj autá staroveko

Len náboženstvo ostalo nové áno ono

Je ďalej prosté ako hangáre v prístave eroplánov

Ó kresťanstvo čo v Európe je neantické to si ty

Najmodernejší Európan ste vy pápež Pius X

A tebe hanblivému striehnuce okná bránia

Vojsť do kostola na spoveď hneď zrána

Ty čítaš katalógy prospekty a plagáty ich spev je zvonivý

Hľa v nich je poézia tohto dňa a na prózu sú noviny

Zošity za 25 centimov plné detektívnych epizód

Portréty veľkých mužov a tisíc iných nadpisov

Videl som dnes ráno ako len volala sa peknú ulicu

Novú a čistú ulicu slnečnú poľnicu

Šéfovia robotníci a krásne slečny čo tam úradujú

Štyrikrát denne od pondelka do soboty merajú ju

Ráno tam tri razy zaplače siréna

...

Celú noc kľačíte v kaplnke internátu

Zatiaľ čo večná a ľúbezná hlbina ametystová

Krúti sa okolo blýskavej glorioly Krista

To je tá nehasnúca fakľa s červenkastými vlasmi

To je ten nachový a bledý syn sedembolestnej ženy

To je ten strom všetkými modlitbami preplnený

To je ten dvojitý stĺp cti a večnosti

To je tá šesťramenná hviezda pravá

To je Boh čo v piatok umiera a v nedeľu z hrobu vstáva

To je ten Kristus, ktorý lepšie ako letec k nebu vzlieta

A drží trvalo výškový rekord sveta

Zrenica Kristu oka

Dvadsiata zrenica storočí v tej si on poradí

Na vtáka zmenený náš vek sťa Ježiš do vzduchu vyletí

A diabli v temnotách dvíhajú hlavy aby ho uvideli

Napodobňovanie Šimona mága pripísať by mu chceli

Kričia keď vie lietať nech je záletník

Má samých anjelov pri sebe krásny aviatik

Ikaros Enoch Apolón z Thyany Eliáš sa k nemu družia

Okolo prvého aeroplánu krúžia

Kaligramy

- zbierka napísal počas pobytu na fronte

- spojil tu prózu s maliarstvom => báseň spojená s obrazom – usporiadanie textu sa uskutočňuje s estetickým zámerom do rozmanitých tvarov (napr. ak píše o Eiffelovej veži,
tak forma básne nám navonok vytvára obraz Eiffelovej veže)

Z teórie literatúry:

kaligram – grafickú báseň, usporiadanie textu sa uskutočňuje s estetickým zámerom do rozmanitých tvarov podľa obsahu básne (písmená, alebo slová básne sú usporiadané do nejakého obrazca podľa obsahu básne). Spojenie poézie a maliarstva.

Ukážka: Guillaume Apollinaire – Kravata

K A

R T

A A

V

TĚ

ELE

GANTNĚ

ŠKRTÍ

SVLEČ JI

POKUD

NECHCEŠ

SKONČIT

SMR

TÍ

Z teórie lit.:

Optická báseň – obsah je vyjadrený alebo naznačený výtvarnou technikou – ťahmi namiesto slov, slová sú nahradené grafikou, obsah je ponechaný na čitateľa

1. expresionizmus (z lat expressus – výrazný, ostrý)

- vzniká v Nemecku z odporu voči impresionizmu

- spisovatelia zobrazovali vnútorné zážitky, predstavy jednotlivca, neskôr silné kontrasty a
dynamickosť

- využíva silné kontrasty v situačno-dejovej línii

- smer sa rozvíja hlavne v próze medzivojnovom období

- vyjadruje pocity tiesne, úzkosti, vyvolané presvedčením, že človek je bezmocne stratený v
odľudštenom svete

- autori podrobili skutočnosť neúprosnej analýze, zveličovali záporné javy, skutočnosť - -
- psychika postáv je najdôležitejšia, stojí nad dejom, dominujú pocity bolesti, prázdnoty, zúfalstva, skepsy, bezmocnosti, subjektívnosť autora (1.osoba sing.), častým kompozičným postupom je kontrast, predstavitelia: E.M.Remarque (medzivojnové obdobie)

1. dadaizmus (vo franc. dada – detský hojdací koník)

- vznikol v Švajčiarku, zakladateľom je Tristan Tzara, kt. sformuloval manifest

- hlásali nezlučiteľnosť umenia s logikou, spontánnosť, deštrukciu jazyka, používali slová, kt.
boli bez zmyslu

Návod, ako si vytvoriť dadaistickú báseň (Tristan Tzara)

Vezmite noviny.

Vezmite nožničky.

Nájdite v novinách článok, aby mal dĺžku, akú chcete dať svojej básni, článok vystrihnite.

Potom starostlivo rozstrihnite všetky slová, ktoré tvoria článok a vložte ich do vrecúška.

Skladajte potom jeden ústrižok za druhým presne v poriadku, akom vyšli z vrecúška.

Starostlivo odpíšte.

Báseň sa vám bude podobať.

A vedzte, že ste spisovateľom neskonale originálnej a očarujúcej citlivosti, hoci doteraz
nepochopený ľuďom.

1. 
   surrealizmu (lat. la surrealité – nadreálno)

- vznik vo Francúzsku

- vychádza zo sna, skutočnosti a podvedomia

- rozvíja sa hlavne v medzivojnovom období
- je umelecký smer založený na snahe spontánne a bez rozumovej kontroly vyjadrovať to, čo
sa deje v ľudskom podvedomí

- literatúra chce pôsobiť na čitateľa, využíva metaforu, symboly, alegóriu, autori odmietali
rytmus, rým, ...

- inšpiruje sa psychoanalýzou Sigmunda Freunda, ktorý tvrdil, že zdrojom ľudskej aktivity je
podvedomie, psychický automatizmus

- zakladateľom je: André Breton – definoval surrealizmus ako čistý psychický automatizmus pomocou, ktorého umelec slovom alebo písmom zachytáva pohyb myšlienky

Jeho zbierka - Magnetické polia – automatický surrealistický text

Z teórie literatúry:

• Automatický text - je text, ktorý vzniká podvedome, bez akejkoľvek racionálnej (rozumovej) kontroly a predstavuje voľný tok predstáv, dojmov, nálad, spontánnych procesov básnikovho podvedomia.

Psychický automatizmus, ktorý je uvádzaný do činnosti snom, halucináciou alebo delíriom, pomáha surrealistom prekonať cenzúru morálky a stať sa tak skutočnou revoltou ducha, surrealizmus odmietal v umení logiku, chcel úplne oslobodiť ľudskú fantáziu, spisovatelia zaznávali tradičné umenie, u prechodcov uznávali len prekliatych básnikov, odmietali rytmus, rým, snažili sa pôsobiť na čitateľa vizuálnymi prostriedkami a metaforickými zložkami poézie, v tvorbe dominoval iracionalizmus a subjektivizmus

- Na Slovensku sa surrealizmus rozvíjal pod poslovenčeným názvom – nadrealizmus –(Rudolf Fábry, Štefan Žáry) v medzivojnovom období