Talianska literatúra po roku 1945

Talianska literatúra po roku 1945

Neorealizmus:

• literárny smer, ktorý najprv vzniká vo filme, neskôr aj v literatúre
• nadviazal na realistické tradície a súčasne analyzoval sociálne problémy povojnového Talianska, zaujíma kritický postoj k fašizmu
• hrdinovia: jednoduchí ľudia vidieka, biednych mestských štvrtí
• námety: bieda talianskeho ľudu, sociálna nerovnosť medzi ľuďmi, mestská periféria, nezamestnanosť, bezdomovci, prostitúcia
• znaky: detaily, drsnosť, sociálna kritika, dramatický dej, erotická otvorenosť, vplyv naturalizmu
• jazyk: ľudový, nekomplikované vyjadrovanie

ALBERTO MORAVIA

- najpopulárnejší taliansky povojnový spisovateľ

- písal prózu a drámu

- narodil sa v Ríme, v rodine architekta

- v detstve ochorel na kostnú TBC- sám sa vzdelával 

DIELA:

romány: Ľahostajní

Rimanka

Vrchárka

Nuda

poviedky a novely:Rímske poviedky

Nové rímske poviedky

divadelné hry: Život je hra

RIMANKA

- Neorealistický román, dielo hlbokého psychologického obsahu

- Hl. postava je Adriana – dcéra chudobnej krajčírky, rozpráva príbeh v 1. osobe

Adriana je citovo aj telesne zviazaná s tromi mužmi: s úradníkom fašistickej polície Astaritom, študentom - rebelantom Giacomom a s dvojnásobným vrahom Sonzognom, s ktorým v závere románu čaká dieťa

Dej:

Adriana sa túži sa vydať a mať dieťa. Podľahne však túžbe po peniazoch a stane sa prostitútkou , zásluhu na tom má matka. Priateľka ju pozve na výlet, aby robila spoločníčku policajnému úradníkovi Asteritovi (do Adriany sa skutočne zaľúbi), začne sa stretávať s mužmi a zaľúbi sa do zákazníka Giacoma – mladý študent. Giacomo pracuje v tajnom spolku, ktorý bojuje proti vláde a medzitým sa Adriana zoznamuje s vrahom Sonzongom. Adriana zistí, že je tehotná – je presvedčená, že otcom dieťaťa je vrah. Nikomu to neprezradí. Giacoma zatkne polícia, prezradí všetkých členov tajného spolku, neznesie výčitky svedomia, ale medzitým mu Adriana povie, že čaká s ním dieťa, a on aj napriek tomu spácha samovraždu. Adriana vie, že čaká dieťa vraha a je prostitútka, ale rozhodne sa, že začne nový život.

VRCHÁRKA

- Román z 2. svetovej vojny, o vojne a násilí

- Hlavná postava obchodníčka Cesira (Čézira) a jej dcéra Rozeta

- autor ukázal, aké fyzické i morálne zlo plodí vojna, vyjadril svoje humanistické a protivojnové stanovisko, dielo bolo sfilmované v hlavnej úlohe so Sophiou Lorenovou !!!

Dej:

Čezira rozpráva o svojom osude, najprv z vojny profituje, predáva pašovaný tovar. Keď spojenecké vojská začnú bombardovať Rím, rozhodne sa odísť s dcérou na vidiek do hôr. Verí, že dcéru uchráni pred útrapami vojny, útek z domova im prináša veľké trápenie – príde o úspory, priatelia hynú v boji proti Nemcom. Keď vojna skončí odchádzajú do Ríma. Pred dažďom sa ukryjú v kostole, tu ich znásilnia marockí vojaci, matka neochránila svoju dcéru, toto na ňu zapôsobí tak, že Rozeta sa začne spúšťať s inými chlapmi. Fyzicky a duševne zlomené sa vracajú do Ríma s tým, že začnú nový život

ANGLICKÁ LITERATÚRA PO ROKU 1945

Teória:

Alegória/inotaj – nepriame pomenovanie, dva body ktoré majú mnoho styčných bodov – doslovný a prenesený

Utópia – zaraďuje sa do sci-fi, vymyslené dokonalé miesto

Sci-fi – budúcnosť, veda a technika

GEORGE ORWELL

• Jeho vlastné meno je Eric Arthur Blair
• Narodený v roku 1903 v Indii
• Po škole slúžil v Indickej imperiálnej polícii v Barme
• Označuje sa ako „prorok“ nášho veku
• Literát, editor, žurnalista, vojak, spisovateľ
• Diela: 1984, Zvieracia farma, Barmské dni, Hold Katalánsku...
• Zomrel v roku 1950 na tuberkulózu

ZVIERACIA FARMA

• Orwellov román Zvieracia farma, napísaný formou bájky, je podobenstvom o násilnej revolúcii nastolenej spoločenstvom, v ktorom „sú si všetci rovní“, a jeho postupnej premene v systém, kde väčšina „rovných“ je ovládaná hŕstkou „ešte rovnejších“.
• Osud tejto knihy u nás iba potvrdzuje všeobecnú platnosť Orwellovho „rozprávkového príbehu“.
• Prvýkrát vyšla v českom preklade už v roku 1946. O dva roky neskôr bola zakázaná a jej autor patril až do doby celkom nedávnej k najnapádanejším zahraničným spisovateľom.
• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: alegorický román (satira ideálov komunizmu)
• Miesto a čas deja: Dej sa odohráva na zvieracej farme v Anglicku v priebehu niekoľkých rokov 20 storočia.
• Téma: Vzťahy medzi zvieratami pred a po revolúcii.
• Kompozícia: Román sa skladá z 10 kapitol
• Idea: Absurdita systému. Každý totalitný systém je nezmysel a nemá budúcnosť. Moc mení takmer každého.

Postavy:

• Major– (Lenin) 12 ročný kanec, mal úctu zvierat, zakladateľ animalizmu, nabudil zvieratá na revolúciu, umiera na začiatku diela
• Snehuliak– jeden z vodcov, výrečný, nemal pevný charakter, neskôr musel utiecť z farmy
• Napoleon– (Stalin) veľký kanec, získal si obdiv zvierat, neskôr absolutisticky vládca, mal nad všetkým moc, bol klamár
• Kvičiak– malé tučné prasa, mal prenikavý hlas, výborný rečník
• Pán Jones– majiteľ farmy, bol z nej pri revolúcii vyhnaný, alkoholik, umiera ďaleko
• Ďatelinka– kobyla, neskôr jej prekážali zmeny na farme, vedela, že sa deje niečo zlé
• Boxer– (Proletariát) veľký silný kôň, húževnatý a pracovitý, pracoval až na smrť, obľúbený, neinteligentný
• Benjamín– somár, najstarší a najmrzutejší člen farmy, vedel čítať, ale neprejavil sa
• Moly– biela kobyla, kt. mala rada stužky, chutil jej cukor, páčilo sa jej s ľuďmi
• Vedľajšie postavy: ovce, sliepky, psy, kravy, husi, holuby...

Dej:

Odohráva na panskej farme na vidieku. Zvieratá z farmy sa stretnú a pod vedením Majora plánujú revolúciu, pretože im prekáža, že im vládne človek.Všetky zvieratá sú súdruhovia a každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ! Major naučil všetkých spievať revolučnú pieseň „Zvieratá Anglicka“.

Čoskoro Major zomrel, no stihol ponúknuť zvieratám zaujímavú myšlienku. Prasatá boli považované za najmúdrejšie na farme, preto začali učiť ostatné zvieratá Majorove učenie zvané „animalizmus“.

Čoskoro prišla revolúcia a zvieratá vyhnali pána Jonesa z farmy a premenovali ju na Zvieraciu farmu.

Pán Jones sa ale čoskoro vrátil a chcel získať farmu späť, no neúspešne. Zvieratá „bitku pri Kravíne“ vyhrali. Zvieratá na farme pracovali, ale prasatá žiadnu prácu nevykonávali, iba všetko riadili a každému diktovali čo má robiť. Snehuliak bol vyhnaný z farmy, lebo chcel stavať veterný mlyn, ale Napoleon nechcel. Prasatá začali obchodovať s ľuďmi, keďže sa im míňali zásoby, ba dokonca začali bývať v dome pána Jonesa a spávať v posteliach (ostatným zvieratám sa to nepáčilo). Niektoré zvieratá si takto svoju budúcnosť nepredstavovali, no sú tak sfanatizované, že sa boja svoj názor vyjadriť. Zvieratá hladujú, dostávajú ešte menej obživy, než za pána Jonesa, zatiaľ čo prasce majú všetkého dostatok.Napoleon sa smie oslovovať Vodca alebo súdruh Napoleon. Prasce sústavne porušujú pravidlá. V jeden deň je Zvieracia farma vyhlásená za republiku a jediným kandidátom a teda aj jednohlasne zvoleným prezidentom sa stal Napoleon.

Heslo: „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé.“ sa zmenilo na: „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie.“

Prasatá sa začali obliekať, piť alkohol a farma sa znovu premenovala na Panskú farmu.

1984

Orwell napísal toto dielo v roku 1948 a vydal ho v roku 1949

Je to utopistický román o vláde diktatúry a zneužitia moci

Hlavná postava – Winston Smith

• Pracuje na ministerstve pravdy
• Nestotožňuje sa s politikou pravdy
• Zaľúbil sa do Júlie a založil si denník kde písal svoje pocity
• Po ťažkom mučení sa podrobí svojej strane

New speak – cieľom je: zúžiť obsah myslenia, ovládať myslenie ľudí

Je to nový jazyk Totality

ČESKÁ LITERATÚRA PO ROKU 1945

VÁCLAV HAVEL

Spisovateľ, gramatik, hovorca Charty 77, disident (proti režimu)

Časopisy – „Květen“, „Tvář“

Jeho najznámejšie hry: Záhradná slávnosť, Audience, Largo Disolato (dielo)

O autorových hrách (spoločné znaky):

• Absurdita drámy, nezmyselné hry
• Zobrazovanie človeka, ktorý stratil zmysel života
• Témy: problémy moci, byrokracia jazyka
• Alegorické hry na moment spoločnosti
• Niektoré hry majú silný autobiografický prvok
• Strata identity

ZÁHRADNÁ SLÁVNOSŤ

Je to komédia

Kompozícia: 4 dejstvá

Obraz totalitného režimu ČSR v 60 rokoch = totalizmus

Postavy: Hugo Plunder - antihrdina

Ústredná komisia pre zahajovanie a likvidovanie

Kalabis – byrokrat

Plzák

AUDIENCE

1. roky 20 storočia

Iba 2 postavy

Dej sa odohráva v kancelárii

Je to jednoaktívna hra – hra s jedným dejstvom

Cyklické dielo

Postavy: Vaňek – inteligentný spisovateľ, alter ego

Sládek – nadriadený (vulgárny, nespisovný) – absurdita, že má vyššie postavenie ako Vaňek

LARGO DISOLATO

Hlavná postava: Leopold Kopřiva –doktor filozofie

RÚSKÁ LITERATÚRA PO ROKU 1945

ALEXANDER SOLŽENICYN

Bol to významný ruský spisovateľ, publicista. Pôsobil ako učiteľ.

Aktívne sa zúčastnil 2. Svetovej vojny, neskôr bol obvinený a odsúdený na práce v gulagu (pracovný tábor pre nepriateľov sovietskeho režimu)

Najvýznamnejšie dielo: Jeden deň Ivana Denisoviča

JEDEN DEŇ IVANA DENISOVIČA

• Je to novela s prvkami existencializmu
• Dielo sa zaoberá spôsobmi prežitia v neľudských podmienkach stalinského väzenského tábora – gulagu.
• Autor kladie otázky ako: Je na prežitie nevyhnutná viera v Boha?
• Autor sa odlišuje od iných autorov v tom, že nevyužíva ani naturalistické obrazy z väzenského prostredia, ani drsné scény, ani expresívny jazyk. Jeho opisy života v tábore sú pokojné, detailné a bez citového napätia postavy.
• Dielo je zároveň aj dokumentom o dobe. Ľudia v nápravnom tábore tvoria vzor spoločnosti: umelci, kriminálnici, roľníci ...
• Hlavná postava: Ivan Denisovič Šuchov

Dej:

Ivan je chudobný a nevzdelaný človek v stredných rokoch, ktorý sa v tábore ocitol z absorudného dôvodu – bol odsúdený na 10 rokov za čin, ktorý nespáchal, na základe paragrafu, ktorý ani on, ani žiaden iný väzeň nemal možnosť vidieť či čítať. Špeciálny tábor v ktorom žije už 8my rok, bol vytvorený aby hlavne postihoval fyzickú a duševnú dôstojnosť väzňov. Každá kontrola v tábore či nástup/odchod do/z práce prináša riziko „pochybenia“ a sprísnenia tresu (bez stravy a tepla na samotke), čo sa v sibírskych podmienkach rovnalo smrti. Tábor mal svoje zákony, peniaze a tiež výmenný obchod ktorý sa nezaobišiel bez podplácania. Po rokoch Šuchov neočakáva ani správy už od rodiny. Hoci sa mu trest kráti, nevie, či mu ho opäť nepredĺžia, nevie, ako bude vyzerať jeho život na slobode.

Nemecká literatura po roku 1945

BERTOLT BRECHT

Bol najvplyvnejší nemecký dramatik a lyrik 20. storočia. Je zakladateľom tzv. epického divadla. Do literatúry vstúpil na konci 1. svetovej vojny, keď uverejnil básne proti vojne. Po maturite začal nesystematicky študovať medicínu, prírodné vedy a literatúru, no už o rok musel štúdium prerušiť, pretože musel narukovať ako sanitárny vojak do augsburského lazaretu. Roku 1923 sa Brecht stal dramaturgom divadla v Mníchove a roku 1924 na pozvánku riaditeľa Nemeckého divadla v Berlíne dramaturgom tohto divadla.

Naše divadlá uviedli po vojne takmer všetky Brechtove hry. Najznámejšia je Žobrácka opera, ktorú uviedol v zaujímavej inscenácii E.F. Burian už v roku 1930. Najreprezentívnejšia je hra Kaukazský kriedový kruh.

Epické divadlo

Bertolt ho chápal tak, že chcel vzbudiť v divákovi nie len emocionálne, ale najmä racionálne pocity, prinútiť ho k premýšľaniu. Preto, aby odpútal diváka od prežívania deja, využíval rôzne techniky (songy, film, zmena kulís pred očami diváka a pod.). Mení sa aj herecký výraz – herec už neprežíva postavu, ale ju predstavuje. „Epické“ znamená popretie „dramatického“, tak ako ho vyjadrovalo meštiacke iluzívne divadlo vo svojej záverečnej fáze. Brecht sa opieral najmä o čínske, indické a čiastočne aj alžbetínske divadlo, pretože tieto divadlá boli epické v Brechtovom zmysle.

Cieľom epického divadla má byť zmena diváka a tým aj spoločnosti.

Magický realizmus

Je to prúd v modernej próze, ktorý vznikol v Latinskej Amerike

Znaky:

• Prelínanie reality
• Sny, fantázia a mýty
• Prelínanie minulosti/prítomnosti
• Široké časové obdobie – väčšinou romány, epická šírka
• Hrdinovia sú zmietaný citmi, vášňami

Hlavný predstaviteľ magického realizmu :

Gabriel Garcia Marquez:

kolumbijsky spisovateľ, napísal kľúčové dielo magického realizmu Sto rokov samoty

STO ROKOV SAMOTY

Je to román kronika (storočná história mesta je zobrazená na viacerých generáciách jednej rodiny), so zložitou kompozíciou, v ktorej sa prelína minulosť so skutočnosťou, fikcia s realitou. Rozprávač vychádza zo starej epickej tradície (mýty, rozprávky ...), postavy sú osamotené.

Hlavná téma: Samota

Román symbolizuje vývoj ľudstva od počiatkov až po prítomnosť.

Mesto Macondo, v ktorom sa dej odohráva, je fiktívny mikrosvet, pričom jeho storočná história je zároveň históriou Kolumbie. Napriek mnohým udalostiam a zmenám sa človek nezmenil – pácha stále to isté zlo a hriechy, preto trvá jeho samota.

Postmoderna

Zvykne sa označovať i za umenie kópie, nie originálu. Dôležitou sa neraz stáva myšlienka.

Postmoderna argumentuje tým, že všetko tu už bolo. Ide iba o variácie, ponášky, znovupísanie starých príbehov, v ktorých sú odchýlky posttextu od pretextu dané novými súvislosťami, posunmi v čase a priestore.

Pretext – východiskový text, pôvodný text

Posttext – cieľový text, nový text

Postmodernistická tendencia – od písania k znovunapísaniu

Umelci v postmoderne reagujú vo svojich dielach na pretechnizovaný svet, na prechod od industriálnej spoločnosti k informačnej, na mediálnu manipúlaciu, rozvoj kybernetiky, komunikačných technológii a nástup globalizácie.

Téma postomodernej literatúry:

Sexualita, smrť, chaos, neistota, dehumanizácia lásky a intímneho života

Najznámejší predstavitelia a diela Postmoderny:

Umberto Eco – Meno Ruže

Vladimír Naboko – Lolita

Patrick Süskind – Parfum