Charakterizujte sociálne a citové konflikty v dielach druhej vlny slovenského realizmu

Charakterizujte sociálne a citové konflikty v dielach druhej vlny slovenského realizmu 

Slovenský realizmus delíme na dve vlny:

1. Tematicky zviazaná s témou zemianstva Hviezdoslav, Kukučín
2. Zaznamenáva odklon od národnej témy a zameriava sa na sociálnu problematiku, domovským prostredím je slovenská dedina, venuje sa sociálnej realite, snaží sa pochopiť sociálne vzťahy, hľadá príčiny konfliktov;

východiská sociálnych konfliktov sú ukryté v textoch a málokedy sú vyjadrené priamo

Autori druhej vlny ponúkajú odlišné pohľady a prístupy k téme i postavám:

Martin Kukučín

– predstaviteľ prvej ale aj druhej vlny slovenského realizmu

• tematicky spojený najmä s dedinou, nájdeme tu analýzu mravných ale aj spoločenských mravov
• pozerá sa a hovorí jazykom dedinského človeka, má rád svoje postavy
• opis postáv je realistický, ALE! negatíva znázorňuje s láskavým humorom a jemnou iróniou, autor dáva postavám druhú šancu a konce sú harmonické
• Kukučín zobrazuje vo svojich dielach hranicu storočí, zobrazuje zásadné zmeny, ktorými sa slovenská dedina mení
• ťažiskom jeho tvorby je poviedková tvorba
• dopracoval sa až k románu: Dom v stráni
• románový cyklus: Mať volá

Rysavá jalovica – humoristická poviedka s jednoduchým dejom, kritika alkoholizmu

– Kukučínov humor je jemný, láskavý, súcitný

= Adam Krtsa vyberie na jarmok predať kapce, nakúpiť pár vecí do domácnosti a jalovicu. Tú kúpi od svojho suseda Adama Trnku. Uviažu jalovicu pred krčmou, v ktorej idú zjednať cenu a zapiť oldomáš.

Medzitým Trnkova žena, nevediac, že jalovica je už predaná, odvedie ju domov. Podnapitý Adam hľadá jalovicu až do polnoci. Žena sa veľmi hnevá a vyženie ho z domu. Adam sa zamestná na píle. Po čase sa vracia domov so zarobenými peniazmi žene Eve sľúbi, že už nikdy nebude piť. Svoj sľub dodrží a stane sa z neho bohatý gazda.

Neprebudený – tragická poviedka

– hlavná postava Ondráš Machuľa– slabomyseľný chlapec, dedinský pastier husí – autor ho vykreslil s veľkým súcitom

= Ondráš je sám, bez rodičov, pasie husi a sníva o šťastí. Prichádza za ním richtárova dcéra Zuzka Bežanovie, žartuje s ním a sľúbi sa mu za ženu. Ondráš žartu uverí. U Bežanov sa chystá svadba.

Aj Ondráš sa začne pripravovať. Nevie pochopiť, že Zuzka tancuje s iným – s Janom Dúbravovie, že jeho si vôbec nevšíma. V dome nečakane vypukne požiar. To je predzvesť pastierikovej tragédie. Keď začne horieť maštaľ, v ktorej boli zatvorené jeho milované husi, vrhne sa do plameňov a zahynie. Tragédia tejto postavy spočíva najmä v nevyliečiteľnej duševnej chorobe, ktorá bola dôsledkom zlých sociálnych pomerov.

Božena Slančíková Timrava

– predstaviteľka druhej vlny slovenského realizmu

– do popredia sa dostáva sociálna téma; rovnako je pre ňu typickým prostredím slovenská dedina a opisuje život dedinskej inteligencie

• na rozdiel od Kukučína má veľmi tvrdý pohľad – s ironickým až satirickým tónom; svojím postavám nedáva druhé šance; riešenia konfliktov nie sú harmonické; často sa do konfliktu dostáva osobný život postáv a majetok
• tvrdý nekompromisný postoj má aj k ženským postavám a k téme lásky – bez ilúzií a sentimentu
• celkovo dielo hodnotíme ako kritický až pesimistický realizmus

Ťapákovci – novela, jedno z vrcholných diel, najkritickejšie dielo

• ponúka iný pohľad na patriarchálnu rodinu a konzervatívny život slovenskej dediny
• prezývky pridávané k menám vystihujú charakterové vlastnosti postáv

= odvážna kritika zaostalosti a lenivosti v jednej početnej rodine – je ich 16, všetci sa tlačia v jednom dome, sú pohodlní, málovravní, leniví, novoty ich nezaujímajú; riadia sa tradíciami svojich dedov; z rámca rodiny sa vyčleňujú dve postavy:Anča – kalika – zmija – 30- ročná stará dievka (najtragickejšia postava)

– túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len vyšívanie pre nevesty

Iľa – kráľovná – najaktívnejšia postava: snaha o zmenu rodiny

Konflikt v poviedke tvorí napätie medzi Iľou, ktorá sa snaží zmeniť zaostalý spôsob života rodiny.

Iľa napokon presvedčí aspoň svojho muža Paľa, aby sa osamostatnili a presťahovali sa do nového domu. V poviedke teda víťazí pokrokovejší názor na modernejší a kultúrnejší spôsob života na dedine.

Za koho ísť – poviedka

= Dievčaprichádza na dedinu ku svojmu ujcovi a chce sa vydať. K dedine cíti určitý odpor, lebo si myslí, že tam nieto žiadnej inteligencie. Tetka ju ubezpečuje, že tu si niekoho isto nájde, lebo majú dvoch nových učiteľov, oboch mládencov súcich na ženenie. Na druhý deň jej ujec predstaví oboch učiteľov. Pozval ich k sebe domov. Obaja sa do nej zaľúbili. Dievča teraz stojí pred otázkou ktorého si vybrať. Rozhodne sa pre

toho, ktorí ju má radšej. Kvôli tomu sa z Búta a Mišova sa stali nepriatelia. Obaja sa o ňu začnú biť, ale ona aj tak nevie, ktorí ju má radšej. Preto si vymyslí, že je chorá. Chce zistiť, kto sa o ňu bude starať viac. Bút ju

začne obskakovať, kým Mišov si ani nevšimne, že je chorá. Začína pochybovať o jeho láske. Ujo chce, aby si vzala Mišova, ktorý keď s dievčinou zostal sám, vyznal jej, čo cíti. Ona, hoc sa jej páčil, vyhnala ho preč. Ujec s tetkou jej dohovorili, prišli jej rodičia a tak aj na ich naliehanie si vzala Mišova. Mišov sa pomeril s Bútom a všetci žili v úplnej zhode.

• záver by sa mohol zdať napriek všetkému dobrý, keďže dievča sa nakoniec vydalo ALE! celkový opis

(charakteristika postáv a opis vzťahov) vyznieva veľmi negatívne a tvrdo

Bez hrdosti – novela

• skladá sa zo štyroch kapitol bez názvu
• dejová línia je slabá, dôraz je na tom, čo sa deje vo vnútri postavy
• aj keď je tu naznačený príbeh mladého kňaza, ktorý sa chce ženiť, ale jeho nevesta je chorá alebo sa jej do vydaja nechce, sledujeme predovšetkým prežívanie lásky Miliny AdamčíkovejkSamovi Jablovskému. Nejde

o žiadne dramatické zvraty – mladý muž naznačí, že má o ňu záujem, aby po chvíli venoval svoju pozornosť inej, lebo vie, že Milinu to bude trápiť.

Jozef Gregor Tajovský

– písal poviedky a divadelné hry

• námety čerpal z dedinského prostredia
• jeho poviedky majú monografický charakter (spracúva úzko vymedzenú tému)
• dej sa sústreďuje okolo jednej postavy alebo jedného príbehu, (postavy opisuje tak, že vzbudzujú u čitateľa súcit)
• príbeh rozpráva niektorá postava alebo sám autor ako rozprávač priamo zúčastnený v deji
• Tajovský sa zameriava na dedinský ľud, jeho dobré i zlé vlastnosti – na rozdiel od Kukučína, ktorý sa iba zhovievavo usmieva nad chybami dedinského ľudu, Tajovský ich ostro kritizuje a obviňuje spoločnosť, ktorá je za ne zodpovedná
• kritici ho označili nelichotivým prívlastkom – „Tupiteľ slovenského národa“ – sociálna realita, ktorú opisuje je taká biedna, že sa niektorým zdá, že hanobí národ

Maco Mlieč – monografická poviedka (autor zobrazuje život najbiednejších)

=Maco Mlieč prišiel do služby k bohatému richtárovi ako 18 – ročný mládenec. U neho pracoval celý život za jedlo, šaty, tabak a prísľub, že ho doopatruje do smrti. Maco sa v práci úplne zničil. Spustol, zanedbal svoj

zovňajšok. Pred blížiacou sa smrťou prišiel za gazdom, aby sa s ním porátal. Gazda mu vystrojil parádny pohreb. Celá obec ho chválila. Iba sluhovia vedeli, že ho mal za čo takto pochovať.

• autor tu zobrazil dva svety – chudobných a bohatých, ktorí žijú zatiaľ vedľa seba bez otvoreného konfliktu
• v tomto diele vidíme fyzickú slabosť, sociálnu biedu (k sebe samému – ľahostajnosť k životu) ale aj ľudský

rozmer najmä v záverečných scénach, v rozhovore medzi Macom a gazdom

Mamka Pôstková – poviedka krátkeho rozsahu

• dej je statický – zameraný na jednu hlavnú postavu
• autor účinne vzbudzuje ľútosť a súcit s hlavnou postavou
• autor ukazuje „malosť“ hlavnej postavy – fyzická („ako dieťa“)

sociálna chudoba (negramotnosť, ťažký život)

„veľkosť“ hlavnej postavy – čestná, pracovitá, stará sa o rodinu, sama je chudobná ALE!

so sociálnym cítením, nechce byť na obtiaž

= príbeh opisuje veľmi ťažký osud mamky Pôstkovej – bola to chudobná žena, ktorá sa vyznačovala

svojou jednoduchosťou, skromnosťou a vzrastom sa podobala asi na 10 až 11 ročné dieťa. Celý život poctivo pracovala, ale nedokázala ani tak vyžiť. Jej muž bol pijan, nechcelo sa mu pracovať. Jej syn šiel v rovnakých šľapajach. Po smrti otca vyhodil matku z domu, zarábala si pečením chleba a ešte

pomáhala neveste živiť deti. Peňazí bolo málo, tak na jar šla a pole sadiť repu. Zarobila dosť, ale peniaze si dala odložiť gazdovi, ktorý jej ich však všetky prepil. V zime si zlomila ruku a šla do

nemocnice. Synovi sa pohlo svedomie a vzal ju k sebe. Postupne predala všetky šaty, aby mali čo jesť. Poslednú perinu predala na jar, aby mohla splatiť pôžičku v banke. Znovu sa chystala na pole sadiť repu, aby si zarobila na pohreb.

• opísaný ťažký osud ženy, ktorá aj keď nič nemá chodí splácať dlžobu aby mohla v pokoji zomrieť
• vyzdvihnutie pracovitosti, obetavosti a čestnosti a kritika lenivosti a opitosti