Charakterizujte lyrickú a epickú formu P. O. Hviezdoslava
Charakterizujte lyrickú a epickú formu P. O. Hviezdoslava
PAVOL ORSÁGH HVIEZDOSLAV (1949 – 1921)
- narodil sa, žil a zomrel na Orave; pochádza zo zemianskej rodiny
- po gymnáziu odišiel študovať právo, zúčastňoval sa na príprave almanachu
- pracoval na súde – cyklus Sny mladosti
- odchádza na Oravu kde vznikajú jeho vrcholné diela lyriky a epiky
- vracia sa späť do Prešova kde prežíva ťažké vojnové roky
– je to najväčší slovenský básnik
- pseudonym Hviezdoslav si zvolil preto, že chcel, aby jeho tvorba obsahovala všetko od zeme po hviezdy
- písal lyriku, veršovanú epiku, veršovanú drámu
- založením je parnaista – (Parmaz – vrch v Grécku – sídlo múz) – vyznával dokonalú formu
– predstaviteľ realizmu – aj napriek dominancii prózy v tomto období reprezentuje básnickú tvorbu vysokej kvality
Členenie tvorby:
- LYRIKA: patrí sem viacero básnických cyklov ktorých ústrednou témou je príroda, spoločenská, národná, sociálna tématika: Letorosty I. II. III. , Prechádzky letom, Prechádzky jarom, Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety
- EPIKA: Hájnikova žena, EžoVlkolinský, Gábor Vlkolinský
- DRÁMA: prejavuje sa jeho záujem o biblickú tému Herodes a Herodias (knižná dráma)
Znaky Hviezdoslavovej poézie
všetky básne sú napísané v jambe – jamb je netypický pre slovenskú literatúru, básne sú „ťažké“
na začiatku verša je vždy jednoslabičné slovo
priniesol skrátené slová, aby mu vyšiel jamb
Hviezdoslav používa prevrátený – obrátený slovosled – inverziu
priniesol írečité (pôvodné, rázovité) ľudové slová (málo používané) priniesol novotvary
synonymický rad – viacero synoným za sebou
- v zbierkach sa zaoberal rôznymi úvahami o prírode, vesmíre, ľudskom konaní, o nespravodlivosti, o pravde, dobre, kráse; zamýšľa sa nad zmyslom ľudského života
- pomaly prechádza od osobných problémov k problémom života slovenského ľudu (vykorisťovanie, bieda, úpadok morálky) a obviňuje pánov z ťažkého položenia ľudu
- významná je báseň Ó PREČO NIE SOM VÍCHROM – autor tu túži, aby bol víchrom, aby mohol odfúknuť ľudské zlo, aby zmizli zlodeji, ľudské klamstvo, ...
- v Prechádzkach jarou a letom opisoval krásu hornooravskej prírody, vedie rozhovory s kvetmi, stromami, vtáčaťom, ...
- v zbierke DOZVUKY žiali nad ubúdaním tvorivých síl, lúči sa, prestal tvoriť.
- vypuknutie sv. vojny ho prinútilo zareagovať a napísal svoj najkrajší básnický cyklus KRVAVÉ SONETY
- Lyrická tvorba – Krvavé sonety
- súvyvrcholenímjehotvorby,napísalichv1914 (vtedy mal už 65 rokov a bol na „umeleckom dôchodku“)
- vojna bola takým šokom, že opäť začal písať a vyjadroval svoje hlboké ľudské rozhorčenie nad ňou
- výsledkom bola táto pôsobivá básnická zbierka, ktorá vyšla až v r. 1919
- skladajúsaz32sonetov (sonet = znelka sa skladá zo 14 veršov, u Hviezdoslava je usporiadaný 4+4+6, každý sonet je vlastne samostatná ucelená myšlienka)
- cyklus má 3 časti:
- začína sa úvodnou básňou A NÁROD OBORIL SA NA NÁROD
- podáva tu obraz svetovej vojny, jej hrôz, dôsledkov, vojnové besnenie prirovnáva k besneniu dravcov, poukazuje na to, že vo vojne zomierajú ľudia, ktorí priniesli ľudstvu veľké hodnoty
- začína básňou KTO ZAPRÍČINIL TENTO ÚPADOK, ZOSUROVENIE, ZDIVOČENIE
MRAVOV?
- prichádza k záveru, že je to egoizmus jednotlivých národov, ktoré tužia po zbohatnutí, podáva ostrú kritiku
spoločnosti, kultúry, vzdelanosti, náboženstva, lebo nedokázali zabrániť stáročným útrapám ľudstva a krvi prelievania
- začína básňou Ó, VRÁŤ SA SKORO, MIERU MILENÝ
- vyjadruje túžbu po mieri a vieru v lepšiu spoločnosť, túži, aby sa vytratila nenávisť medzi národmi, aby nebolo viac obetí, túži, aby zavládlo porozumenie, bratstvo a mier
- Epická tvorba – Hájnikova žena
– lyricko-epická reflexívna skladba
- hlavná myšlienka: rozpor medzi svetom chalúp a svetom kaštieľov, vyzdvihnutie morálnych a mravných vlastností
slovenského ľudu
- hlavné postavy: Michal Čajka – mladý horár, ktorý slúži v panstve grófa Villániho Hanka Čajková – žena Michala Čajku
Artuš Villáni – mladý gróf, zvrhlík – predstavuje svet kaštieľov
- kompozícia:
- Pozdrav – PROLÓG
„Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“- oslava prírody, obraz jej čistoty a krásy
Ø Dej v 15 kapitolách
- zomrie starý hájnik Čajka, jeho syn Michal dostáva jeho miesto, ožení sa s Hankou, žijú v horárni, uprostred krásnej prírody, chalupa je symbol ľudu a predstavuje istotu
- Artuš Villáni (grófov syn) vidí Hanku v kostole, veľmi sa mu páči a príde ju navštíviť, chce sa napiť a za to jej aj zaplatí, Hanka je nahnevaná, na druhej návšteve ju Artuš obťažuje, no Hanka mu utečie (mužovi o ňom nepovie), na tretej návšteve ho v sebaobrane zabije, vinu na seba zoberie Michal a idú ho súdiť
- Hanka ide k rodičom, kde nenachádza pochopenie, mama jej umiera, Hanka sa zblázni a keď majú vyriecť rozsudok nad Michalom, príde do súdnej siene a vykrikuje, že ona zabila grófa, súd ich prepustí (nemôže ju súdiť, keď je šialená)
- Hanke sa narodí dieťa, vyzdravie, v hájovni zavládne pokoj a mier; Michal zachráni život grófa Vilániho
(zastaví zdivené kone), ten sa mu chce odvďačiť, núka mu zlato, ale Michal si želá len odpustenie za vraždu jeho syna a jeho želanie je splnené
- dej je prerušovaný rôznymi opismi, ľudovými piesňami, úvahami, v ktorých sa zamýšľa nad svetom pánov a ľudu, uvažuje o šťastí, o spoločnosti, o morálke, príroda dokresľuje
Ø Zbohom – EPILÓG
– autor opakuje slová z prológu „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“
- príroda tu zohrala veľkú časť, lebo človek len v lone prírody môže žiť v harmónii