Charakterizujte vývoj slovenskej drámy do 20. storočia

Charakterizujte vývoj slovenskej drámy do 20. storočia 

a) Dráma sa v 19. storočí rozvíja veľmi pomaly, má to viacero príčin:

neexistuje stály profesionálny divadelný súbor - všetky divadelné aktivity sa spájajú s amatérskymi

( ochotníckymi) súbormi; (o vytvorenie slovenského divadla sa pokúšali aj Štúrovci, až do konca 19.storočia pretrváva táto situácia a divadelné aktivity sú spojené najmä s rôznou spolkovou činnosťou)

dostupnosť diel, väčšinou sa uvádza svetová klasika v rôznych úrovniach prekladu, k prekladu klasiky prispievajú aj významní slovenský umelci (Hviezdoslav, Shakespeare), chýba domáca tvorba a práve diela slovenských

dramatikov sú v tomto období dôležité

Ján Chalupka: Kocúrkovo

- spoločenská komédia, pretože zobrazuje spoločenskú situáciu na Slovensku v prevej tretine 19. storočia: sociálne vzťahy v malom meste, malomeštianstvo, zemianstvo, odnárodňovanie, miesto inteligencie v národnom živote

DEJ A POSTAVY: základnú zápletku tvoria udalosti okolo voľby nového učiteľa v mestskej škole

• Pán z Chudobíc – reprezentuje vrstvu zemanov a zanikajúci feudalizmus, má sociálny status, rodokmeň a slávnu históriu, správa sa nadradene a spupne, svoju nevzdelanosť maskuje niekoľkými latinskými a maďarskými citátmi, školu chce viesť v duchu politiky a jednotného uhorského národa
• Majster Tesnošil – čižmársky majster, predstaviteľ remeselníckej vrstvy, namyslený, zadubený, v ňom autor kritizuje najmä obrodilstvo a malomeštianstvo; robí všetko pre to, aby patril medzi vyššiu vrstvu, nemá na to predpoklady, ako remeselník je nezodpovedný, lenivý, lakomý, nevzdelaný a neúprimný
• Učiteľ Sloboda – mladý, vzdelaný, národne uvedomelý, je zhrozený v akom stave je škola v Kocúrkove, ale je plný ideálov a chuti pracovať, okamžite sa stane veľmi žiadaným ženíchom pre slečny a mamičky, nakoniec sa stáva učiteľom

v Kocúrkove, ožení sa z lásky a v práci sa snaží napĺňať svoje ideály

FORMA – využíva charaktery postáv cez mená

– jazyková komika (postavy sú smiešne svojim jazykom)

Ján Palárik : Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

- dielo bolo napísané v prechode medzi romantizmom a realizmom

znaky romantizmu: šťastný koniec - zmierenie šľachty a obyčajným ľudom

znaky realizmu: ukázanie skutočnej situácie medzi šľachtou a poddanými, hovorové prvky (skomoleniny z nemčiny, maďarčiny, aj slovenčiny)

POSTAVY A DEJ:

Elíza Hrabovská - krásna mladá grófka, predstavujúca liberálnu vrstvu uhorskej spoločnosti; je sirota, preto sa už v mladosti dostáva do rúk svojho tútora, starého pána Kostrovického

Miluša Oriešková - predstavuje ideálnu slovenskú devu; je dcérou národne uvedomelého učiteľa, dostatočne vzdelaná a rozhľadená; ako spoločnica má silný vplyv na grófku – práve ona v nej prebudila národné cítenie; je medzi nimi silný kamarátsky vzťah

Ľudovít Kostrovický - mladý barón, ktorý predstavuje ľahkomyseľnú konzervatívnu šľachtu; keďže žije v Pešti a silne naňho vplýva maďarizácia, stáva sa z neho skutočný Maďar, hovorí tak, núti všetkých okolo seba , aby tak rozprávali, ....

„nečakane“ sa zamiluje do mladej grófky, ktorá má byť jeho ženou už od detstva; je priateľský a dáva prednosť láske pred bohatstvom

Rohon - zememeračský inžinier, starý priateľ mladého baróna; síce pôsobí v Maďarsku, zostáva stále Slovákom, čo neskôr prezentuje i pred Miluškou, do ktorej sa vrúcne zamiluje

KOMPOZÍCIA:

1. expozícia - na zámok prichádza správa o barónovej návšteve, oba páry sa dohodnú na výmene
2. kolízia - Miluša s Rohonom odhalia inkognito
3. kríza - Ľudovít je prichytený v záhrade
4. peripetia - Ľudovít vyhlasuje, že je ochotný si zobrať „Milušu”
5. katastrofa - všetky skutočnosti sú uvedené na pravú mieru a nastáva zmierenie

Jozef Gregor Tajovský : Statky zmätky

• realistická dráma
• má 4 dejstvá, ktoré kopírujú štandardnú kompozíciu
• príbeh sa odohráva v priebehu jedného roka (je rámcovaný vianočnými sviatkami)
• názov hry je symbolický: statky (majetok, peniaze) spôsobujú zmätky (deformácie ľudských vzťahov a charakterov)
• jazyk je obyčajný, ľudový, dedinský, poznačený stredoslovenským nárečím

- nájdeme tu množstvo vypätých situácií a zostáva tu veľa nevypovedaného

POSTAVY A DEJ:

- Ľavkovci – chudobná rodina, ktorej cieľom je zaopatriť syna, ktorý má čas na ženenie; syn sa volá Ďurko - je mladý, pracovitý, ALE! páči sa mu mládenecký život, rád si vypije, zabaví sa s dievčaťom, ...

- Kamenský - chudobná rodina, ktorej cieľom je zaopatriť dcéru; najmä matka vidí šťastie v peniazoch, otec veľmi nesúhlasí, ale podriadi sa matke; dcéra sa volá Zuzka – je tiché, nevýrazné, poslušné dievča, ktoré poslúchne svoju matku ALE! v závere hry sa stane silnou osobnosťou a urobí vážne rozhodnutie

- Palčíkovci – rodina bohatých gazdov, majetní, bezdetní, s každým rozvadení, riešia problém kto sa o nich na starobu postará

OBSAH: Palčíkovci navrhnú Ľavkovcom a Kamenským, aby sa Ďurko a Zuzka zobrali, odišli na Palčíkovský majetok a v podstate sa o nich postarali ... ich odmenou by bol prepis majetku. Plán sa stane skutočnosťou ALE! mladí si svoju

robotu zastanú a stále viac dochádza k rozporom. Palčíkovci nie sú úplne spokojní – Zuzka ostáva stále uzavretou a tichou a Ďurko sa nedokáže vzdať mládeneckého života, často navštevuje krčmu, otvorene Zuzke zahýba, vráti sa k starej frajerke Betke a zdá sa, že z majetku vynáša. Snaha vzťahy urovnať je neúspešná, rozpory sa stupňujú a Zuzka odchádza k rodičom aj keď je tehotná. Ďurko si k Palčíkovcom nasťahuje Betu, ktorá ho hucká proti Palčíkovcom , aby sa snažil ten majetok

získať čo najskôr. Nakoniec ich obidvoch Palčíkovci vyženú a Beta Ďura opustí.

Záver: Ďurko prichádza ku Kamenským a snaží sa urovnať spory. Chce vidieť svojho syna a Zuzku prosí, aby sa k nemu vrátila. Zuzka však svoje rozhodnutie zmeniť nehodlá, dokonca zaprie otcovstvo a zostáva u rodičov.

Jozef Gregor Tajovský : Ženský zákon

- veselohra v štyroch dejstvách

- vzťah dvoch mladých ľudí s prekážkami, vplyv peňazí na charakter človeka

POSTAVY:

Rod. Javorov:Zuza Javorová – vdova, má dcéru Aničku, je jej jedno, koho si Anička vezme, len aby bola v manželstve šťastná.; je ale aj sebecká, chce aby Anička ostala u nej bývať a pomáhala jej v domácnosti aj po svadbe

Anička Javorová – milé, dedinské dievča, úprimne ľúbi Miška, je mu verná

Rod. Maleckých:Mara Malecká – chamtivá, klebetná, lakomá, ide jej len o peniaze, pre syna chce radšej bohatú nevestu ako jednoduché dievča, je to Zuzina sesternica

Jano Malecký – uhliar, zásadový, neutrálny, predstavuje zdravé sedliacke jadro, neverí klebetám, jeho myšlienka: „Rozbroj nebudem začínať ja a ani nikto v mojom dome!“

Miško Malecký – regrút, verí klebetám, ktoré sa rozširovali o Aničke, keď bol na vojne, no napokon zistí, že to boli iba výmysly

Dora Kalinovie – miestna klebetnica, dohadzovačka, príživníčka

Števko – sluha u Javorov

DEJ (v štyroch dejstvách):

1. Anička čaká na Miška a popritom si pospevuje: „Príď, šuhajko premilený, prídi k nám, ja ti za klobúčik pierko dám.

Červenú ružičku, rozmarínčok zelený, príď šuhajko milený. Anička a Miško si dajú sľub vernosti, no boja sa, čo na to

príbuzní. Keď sa to Zuzka dozvie, je plná hnevu, že to urobili, z nerozvážnosti. Dozvedia sa to aj Maleckí a prichádzajú do Javorov. Nastáva konflikt, u koho budú mladí bývať. Miško odchádza na vojnu, Zuza a Mara idú po svojom.

1. Dora chce od seba oddeliť Miška a Aničku, preto si o Aničke vymýšľa Nahovorí Maru, že má pre Miška lepšiu nevestu, richtárkinu Kaťušu, ktorej dá richtárka do vena tisícku do truhly, dve kravy a tri ostriedky. Mare sa to zapáči a už má za Aničku náhradu.

• Miško prichádza z vojny, dozvie sa klebety a Aničke neverí.

1. Dora si uvedomí, čo spôsobila, prechádza Chce napraviť, čo pokazila. Ide za Aničkou, aby sa jej ospravedlnila. Tá jej odpustí pod podmienkou, že počaruje Miška, aby sa s inou nemal lepšie ako s ňou. Miško a Anička sa zmieria a aj Zuza s Marou. Dora povie: „Ja už nebudem hriech robiť medzi vami.“