Ukážte vplyv expresionizmu v dielach

Ukážte vplyv expresionizmu v dielach 

EXPRESIONIZMUS - vznikol v Nemecku po prvej svetovej vojne – umeleckou reakciou na vojnu

- „EXPRESUS“ – výrazný, ostrý, citovo vypätý

= literatúra : častá téma vojny, vždy je to človek v hraničnej situácii (beznádej, zúfalstvo);

nájdeme tu tragizmus, pesimizmus, citovú krízu a zdeformovaný jazyk (expresívny, vulgárny)

1. autori a diela

Cíger Hronský : JOZEF MAK

AUTOR:

• patrí medzi najvýznamnejších medzivojnových prozaikov
• kritici mu dali prívlastky: NAJNÁRODNEJŠÍ, NAJEXPRESÍVNEJŠÍ, NAJKRESŤANSKEJŠÍ
• vytvoril moderné diela ovplyvnené expresionizmom
• patril medzi prvých spisovateľov, ktorí priniesli do slovenskej prózy lyrické prvky
• významná je aj tvorba pre deti ( smelý zajko, Sokoliar Tomáš , Kremnické povesti ...)
• román Jozef Mak je jeho vrcholným dielom - vplyv expresionizmu na Hronského tvorbu sa najsilnejšie prejavil práve v tomto diele

JOZEF MAK – román – dedinský – dedina je prirodzeným prostredím, príbeh sa odohráva na slovenskej dedine v oblasti Horehronia, ale môže sa odohrávať prakticky všade; hlavnou postavou je dedinský človek

sociálny – je to analýza vzťahov v dedine; utrpenie v dedine, ktorá si svoj život musí každodenne pretrpieť

psychologický – v centre pozornosti je jednotlivec, jeho vnútorný svet, jeho prežívanie

symbolický – v románe je viacero symbolov (človeka, prírody, farieb, náboženstva, ...)

Symbol človeka: hlavnou postavou je Jozef Mak – „človek milión“ – obyčajný, prostý, nezaujímavý človek, čo je zvýraznené aj symbolikou mena: jeho charakter je definovaný hneď v úvode románu, v priebehu nenastáva žiadna mena a na konci ho vidíme v tej istej podobe

Kľúčové znaky jeho života:

1. FATALIZMUS (osudovosť) – jeho charakter je predurčený a zobrazený hneď v úvode (narodenie)

- narodil sa ako nemanželský syn, nad ránom, keď už ho nikto nečakal; privítali ho len ospalé ženy, ktoré jeho príchod ani nezaregistrovali; jediným svedkom je brat, ktorý pociťuje hanbu; nedodržané zvyky pri narodení

+ do vienka dostáva veľmi zvláštny dar: „neznáma postava mu dáva ukrižované ruky“

1. PASIVITA – Jozef Mak sa svojmu osudu nikdy nevzoprie; pasívne prijíma: nenávisť brata, odchádza do lesa do služby,

aby doma nezavadzal, nehľadá otca, nechá sa odviesť do armády od svojej milej Marušy a rozostavaného domu; odkladá návrat z armády, nebúri sa, nemá sa prečo vracať, žije v chalupe s bratom a jeho ženou – bývalou frajerkou; pasívne sa prizerá spolužitiu brata a Maruši a Marušinmu úpadku + oženia ho, jeho nevestou je Jula (zvaná mrzáčka) – má nehybnú

ruku a rodina sa už zmierila s tým, že sa nevydá a budú ju musieť doopatrovať; dedina ic dá dokopy; ich manželstvo je bez lásky, bez harmónie, majú spolu deti, ... až na konci knihy Jožo precitne, keď Jula zomiera (podľa autora na „nelásku“) –

vyčerpanosť, útrapy, ... spolu s rozprávačom ho nájdeme pri Julinej smrteľnej posteli, až vtedy si uvedomí, že ju ľúbi, uvedomí si smútok a samotu, ale len sedí a trpí

- záverečné slovo patrí rozprávačovi a z neho vieme, že rovnaký bude aj zvyšok jeho života

• je tu istý paradox – na jednej strane je fatalizmus, pasivita, utrpenie, ALE!
  • na druhej strane tu nájdeme obrovskú ŽIVOTNÚ SILU – najviac vydrží takýto človek a to je odpoveď na otázku:

„Ako môže slovenská dedina prežiť?“

Symbol prírody a farieb: - príroda je v tomto diele veľmi silná – skoro všetky kapitoly začínajú prírodným opisom

• funguje prírodno-psychologický paralelizmus
• často je to jediné harmonické prostredie
• mnohokrát preberá pocity postáv
• symbol prírody sa tiež spája so symbolom farieb – najsilnejšou scénou je scéna Julinej smrti – avizuje ju inovať (biela – čistota, pokoj, mier, zima) a v tomto románe je to farba smrti

FORMA: zložitá: - často využívaný vnútorný monológ

• miznú hranice medzi autorom a postavami
• rozprávač vševediaci + hovorí za postavy, oslovuje ich a vedie s nimi dialóg, prihovára sa k čitateľovi a ponúka svoje postoje; úplne sa odkryje a ako „osud“ prehovorí priamo k postave
• veľké množstvo umeleckých prostriedkov
• expresívnosť – postavy konajú emotívne, pudovo, vzťahy sú komplikované a vyhrotené + expresívny jazyk

Ján Hrušovský : ŽRALOK

AUTOR:

• jeden z najvýznamnejších predstaviteľov expresionizmu v medzivojnovej literatúre
• do slovenskej literatúry priniesol nové témy, nových hrdinov a nové umelecké postupy
• zaujímal ho predovšetkým človek, jeho psychika, mravné a citové konflikty a povahové zvláštnosti
• sleduje hrdinov v krízových situáciách, hrdinami sú často ľudia z periférie spoločnosti ( žobrák)
• skutočnosť i predstavy zobrazuje v protikladoch
• písal poviedky, novely, najvýznamnejšie dielo : Žralok

prostredie: Stredomorie, Rodos, v krčme, prístav ... rybári, vojaci, ...

postavy: AMIRA – mladá krásna krčmárka, avšak veľmi zlomyseľná, pomstychtivá, prešibaná, odvážna, pyšná, zákerná, škodoradostná ENRICO – dôstojník talianskej kráľovskej armády, ľahkomyseľný, chválenkár

DEJ: 1. rozprávanie o žralokoch JAZYK: je zaujímavý rozprávač – funguje ako postava,

1. spor Enrica a Amiry ktorá rozpráva počutý príbeh – zvyšuje to
2. výzva – stávka (nezmyselná, prehnaná) – hrdosť postáv / „ego“ autentickosť, pričom v istej časti textu rozpráva
3. plávanie v 1. osobe – to zvyšuje subjektívnosť
4. tragický koniec aj pre Enrica aj pre Amiru = žralok + cudzí jazyk - taliančina

Gejza Vámoš : EDITINO OČKO

AUTOR:

• vytvoril si veľmi svojský štýl písania - nedbal veľmi o jazyk, k čomu nemalým podielom prispela jeho maďarská národnosť ALE! skôr sa zameral na ideovú stránku diela
• charakteristický je snový postup, čo znamená, že sa neriadi časovou, logickou postupnosťou jednotlivých motívov – dej novely nie je prvoradý - je popretkávaný rôznymi reflexiami, úvahami, vnútornými monológmi
• v jeho dielach cítiť autorovu beznádej, zúfalstvo - autor má pocit, že je vyvrheľom ľudskej spoločnosti a nepatrí do nej, čo ho vedie k otázkam ohľadom jeho postavenia v spoločnosti; uvažuje nad zmyslom svojho bytia na svete, myslí si , že je nepotrebným - tieto znaky sú základom a podstatou existencializmu, ktorý dominuje aj v diele Editino očko
• v tejto zbierke sa odráža autorov pesimistický názor na svet a na človeka

DIELO - v centre pozornosti je postava (autor) x EDITKA (mladšia sestra)

- poviedka (rovnomenná zbierke) hovorí o vývoji ich vzájomného vzťahu, ale aj o vývoji hlavnej postavy:

1. odpor voči deťom vo všeobecnosti – jeho postoj sa vymyká štandardu
2. jeho postoje sa premietajú aj vo vzťahu k sestrám – „vykanie“
3. „objavil“ svoju mladšiu sestru Editku
4. začína ju pozorovať a jeho hodnotenie je spočiatku negatívne
5. vzťah k sestre sa začne pomaly meniť – považuje ju za svoj doplnok; môže sa s ňou chváliť, ale vzťah sa v každom prípade prehlbuje
6. radikálna zmena nastane po úraze (nasleduje odborný opis zranenia)
7. v nasledujúcej časti vzniká kontrast ako ten úraz prežíva Editka (pomsta, hnev, tragizmus) a ako autor (optimizmus, sila do života)

ZÁVER = autor pod vplyvom tragickej udalosti sa dostáva z osobných úvah k všeobecným úvahám o svete a ľuďoch – úvahy sú veľmi expresívne, pesimistické, tvrdé, dokonca sa prejaví až mizantropia (mizantrop – človek, ktorému sú ľudia nepríjemní – „lezú mu na nervy“)

FORMA: autor bol pri písaní zbierky, ale aj iných diel ovplyvnený svojou prácou lekára, pri opise Editinho očka používa odborné lekárske termíny a jeho jazyk je odborný, na druhej strane ho ovplyvňovala filozofia, ktorú študoval