Charakterizujte spracovanie ženy a lásky v slovenskej lyrike

Charakterizujte spracovanie ženy a lásky v slovenskej lyrike 

a) úvod

• tému definujeme ako tradičnú v svetovej aj slovenskej literatúre – ľúbostná lyrika
• je prítomná v slovenskej literatúre od najstarších čias dodnes
• v jednotlivých obdobiach má spracovanie tejto témy rôznu podobu
• špecifikom slovenskej literatúry je, že táto téma sa vo veľkej miere spája s témou vlasti, domova a lásky k vlasti – žena symbolizuje vlasť (Marína, Mína)
• intímnejšou, osobnejšou sa táto téma stáva v modernej poézii 20. storočia
• žena slovenskej poézie je väčšinou ženou dedinskou (dedina – prirodzené prostredie)
• v polovici 20. storočia sa v poézii objaví aj žena bežného života (Trpky)
• žena = tradičný symbol – krása, materstvo, plodnosť, zraniteľnosť/ochrana, domov/detstvo, materinská láska

1. analýza textov:

• Andrej Sládkovič : Marína
• jeho tvorba je oslavou krásy, pravdy, spravodlivosti a slobody
• hlboké literárne podnety vyvolávajú v ňom vlastné zážitky najmä láska k Márii Pištovej, ktorá sa vydáva za iného
• básnická skladba Marína – zobrazil tu cit k Márii Pištovej ako aj vzťah k národu
• má dve časti:

prvá časť - je to lyricko-epická časť

• je rozvojom citu k Maríne od počiatkov až po rozlúčku
• lásku opisuje ako najkrajší ľudský cit a vyznáva sa, že Marína z neho urobila básnika, láska k nej ho povznáša nad všetky problémy; sprítomňuje si ju a ďakuje jej za cit, ktorý vďaka nej spoznal

druhá časť - lyricko-úvahová

• autor sa dozvedá o strate Maríny a zobrazuje ju ako vílu, ktorá ho láka a on si uvedomuje, že nemôže ďalej zotrvávať v klamnej láske
• v závere sa s Marínou lúči a triezvo reaguje na to, že tento cit končí
• spája lásku k Maríne s láskou k vlasti a porovnáva vzťahy - zistí, že oba city sú rovnaké a preto ľúbi obe

• lásku chápe ako trvalý cit, lebo keď všetka povrchová krása pominie, cit a láska ostáva ďalej.

Ján Smrek : Mne dedinčanka stepilá

AUTOR

• predstaviteľ VITALIZMU – umelecký smer, ktorý je oslavou života (optimizmus, radosť, ...)

• dostal prezývku „POETA NATUS“ – BÁSNIK RODENÝ,

 kvôli ľahkosti a prirodzenosti jeho tvorby

• čokoľvek bolo inšpiráciou, kdekoľvek bolo miesto na tvorbu, výsledkom bola hravá, čitateľná a zrozumiteľná poézia
• vitalizmus sa vo veľkej miere prejavoval v téme ženy a lásky –

žena je vždy inšpiráciou, výzvou, dobrodružstvom, predmetom túžob a erotických predstáv, ...

DIELO - téma aj forma je tradičná (žena, láska, domov)

ALE! v básni nájdeme aj netradičné prvky spracovania

• tradičné prvky: žena z dediny; tradičný motív zrady ženy/vlasti a návrat; tradičné prostredie dediny

netradičné prvky: maximálne subjektívny text – stotožňuje sa s lyrickým hrdinom; intímna výpoveď spojená s neskrývanou túžbou

• báseň je vyjadrením jeho lásky k dedine, ktorú ale vymenil za iný kraj
• cez lásku k žene obdivuje dedinské dievčatá
• je hrdý na slovenský ľud a devy; každej by chcel dať srdce, avšak môže len jednej

FORMA : tradičná, interpunkcia zachovaná, sylabizmus dodržaný, rým nepravidelný

Emil Boleslav Lukáč : Paradoxon

AUTOR - slovenskou kritikou je považovaný za protiklad Jána Smreka – ANTIPÓD (protinožec)

• dáva mu tiež prívlastok „POETA DOCTUS“ – BÁSNIK URČENÝ, pretože mal veľkú znalosť klasikov,

 mnohých prekladal a tým zdokonaľoval jeho štýl, jeho tvorba sa stala formálne dokonalou

• patrí do mladšej generácie básnikov slovenskej literatúry
• predstaviteľ NOVOSYMBOLIZMU – funkčné obohatenie tradičného symbolizmu
• charakter jeho tvorby je smutný až depresívny

• rozporuplnosť – časté využitie kontrastu dilemy, váhania v poézii a súčasne sa jej bojí – je to vždy problém – lásku nachádza v protikladoch, keď ju získa, máli sa mu, ...
• DOLORIZMUS – autor alebo básnik neustále „trpí“ (sebatrýzeň)

DIELO - celá básnická zbierka je dôkazom rozporuplného vzťahu k žene a láske

• základná symbolika je ukrytá už v názve zbierky :

PARADOX = nečakaný, neobvyklý kontrast

(nájdeme ho v každej strofe, týka sa 3 okruhov)

1. ... či je lyrický subjekt vôbec rád, že je ľúbený
2. ... ako láska nemá vyzerať
3. ... ako láska vyzerať má a ako sa má upevňovať

FORMA: tradičná

členenie pravidelné 4 x 4, rým absentuje

sylabizmus a jazyk sa približuje k rytmike bežného jazyka