Charakterizujte spracovanie ženy a lásky v slovenskej lyrike

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: diana
Typ práce: Ostatné
Dátum: 08.02.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 809 slov
Počet zobrazení: 1 916
Tlačení: 160
Uložení: 135

Charakterizujte spracovanie ženy a lásky v slovenskej lyrike 

a) úvod

  • tému definujeme ako tradičnú v svetovej aj slovenskej literatúre – ľúbostná lyrika
  • je prítomná v slovenskej literatúre od najstarších čias dodnes
  • v jednotlivých obdobiach má spracovanie tejto témy rôznu podobu
  • špecifikom slovenskej literatúry je, že táto téma sa vo veľkej miere spája s témou vlasti, domova a lásky k vlasti – žena symbolizuje vlasť (Marína, Mína)
  • intímnejšou, osobnejšou sa táto téma stáva v modernej poézii 20. storočia
  • žena slovenskej poézie je väčšinou ženou dedinskou (dedina – prirodzené prostredie)
  • v polovici 20. storočia sa v poézii objaví aj žena bežného života (Trpky)
  • žena = tradičný symbol – krása, materstvo, plodnosť, zraniteľnosť/ochrana, domov/detstvo, materinská láska
  1. analýza textov:
  • Andrej Sládkovič : Marína
  • jeho tvorba je oslavou krásy, pravdy, spravodlivosti a slobody
  • hlboké literárne podnety vyvolávajú v ňom vlastné zážitky najmä láska k Márii Pištovej, ktorá sa vydáva za iného
  • básnická skladba Marína zobrazil tu cit k Márii Pištovej ako aj vzťah k národu
  • má dve časti:

prvá časť - je to lyricko-epická časť

  • je rozvojom citu k Maríne od počiatkov až po rozlúčku
  • lásku opisuje ako najkrajší ľudský cit a vyznáva sa, že Marína z neho urobila básnika, láska k nej ho povznáša nad všetky problémy; sprítomňuje si ju a ďakuje jej za cit, ktorý vďaka nej spoznal

druhá časť - lyricko-úvahová

  • autor sa dozvedá o strate Maríny a zobrazuje ju ako vílu, ktorá ho láka a on si uvedomuje, že nemôže ďalej zotrvávať v klamnej láske
  • v závere sa s Marínou lúči a triezvo reaguje na to, že tento cit končí
  • spája lásku k Maríne s láskou k vlasti a porovnáva vzťahy - zistí, že oba city sú rovnaké a preto ľúbi obe
  • lásku chápe ako trvalý cit, lebo keď všetka povrchová krása pominie, cit a láska ostáva ďalej.

Ján Smrek : Mne dedinčanka stepilá

AUTOR

  • predstaviteľ VITALIZMU – umelecký smer, ktorý je oslavou života (optimizmus, radosť, ...)

Mne dedinčanka stepilá bezmála hlavu zmútila: čižmičky, sukňa riasavá – to dievča sa mi pozdáva

Závidím tomu šuhaju, ktorého rty jej bozkajú a ktorý štíhle bôčky jej objíma vôli po svojej.

Ba repcem osud na celý, že cesty moje zavreli

predo mnou raj i pôvab ten, v ňom žije vieska deň po deň.

Keď chladný vietor jesene horami u nás zastene,

ja k našim idem s túžbami, by neboli mi neznámi.

Mne hrdosť v očiach plápolá Keď vidím ten ľud dokola, Tie silné, zdravé nevesty

A devy plné prelesti.

Ja každú rád by ospievať a každej rád by srdce dať

však jednej dám ho? –to je boj!- ja rád mám všetky, Bože môj!

 
  • dostal prezývku „POETA NATUS“ – BÁSNIK RODENÝ,

 kvôli ľahkosti a prirodzenosti jeho tvorby

  • čokoľvek bolo inšpiráciou, kdekoľvek bolo miesto na tvorbu, výsledkom bola hravá, čitateľná a zrozumiteľná poézia
  • vitalizmus sa vo veľkej miere prejavoval v téme ženy a lásky –

žena je vždy inšpiráciou, výzvou, dobrodružstvom, predmetom túžob a erotických predstáv, ...

DIELO - téma aj forma je tradičná (žena, láska, domov)

ALE! v básni nájdeme aj netradičné prvky spracovania

  • tradičné prvky: žena z dediny; tradičný motív zrady ženy/vlasti a návrat; tradičné prostredie dediny

netradičné prvky: maximálne subjektívny text – stotožňuje sa s lyrickým hrdinom; intímna výpoveď spojená s neskrývanou túžbou

  • báseň je vyjadrením jeho lásky k dedine, ktorú ale vymenil za iný kraj
  • cez lásku k žene obdivuje dedinské dievčatá
  • je hrdý na slovenský ľud a devy; každej by chcel dať srdce, avšak môže len jednej

FORMA : tradičná, interpunkcia zachovaná, sylabizmus dodržaný, rým nepravidelný

Emil Boleslav Lukáč : Paradoxon

AUTOR - slovenskou kritikou je považovaný za protiklad Jána Smreka – ANTIPÓD (protinožec)

  • dáva mu tiež prívlastok „POETA DOCTUS“ – BÁSNIK URČENÝ, pretože mal veľkú znalosť klasikov,

 mnohých prekladal a tým zdokonaľoval jeho štýl, jeho tvorba sa stala formálne dokonalou

  • patrí do mladšej generácie básnikov slovenskej literatúry
  • predstaviteľ NOVOSYMBOLIZMU – funkčné obohatenie tradičného symbolizmu
  • charakter jeho tvorby je smutný až depresívny

Nemám rád, že ma miluješ tak, tak ma to mrzí,

vidíš, som príliš povedomý a príliš drzý.

Buď ku mne trochu ľahostajná a trochu chladná,

takto je láska pripokojná a prisúladná.

Nemiluj tak nadovšetko, nie bez prekážky,

zakazuj lásku, drv ju, mraz ju, tak drž cit lásky.

Nesmiem byť šťastný,

lebo šťastím uplynie šťastie, len z kyprej pôdy pochybností nám láska rastie.

 
  • rozporuplnosť – časté využitie kontrastu dilemy, váhania v poézii a súčasne sa jej bojí – je to vždy problém – lásku nachádza v protikladoch, keď ju získa, máli sa mu, ...
  • DOLORIZMUS – autor alebo básnik neustále „trpí“ (sebatrýzeň)

DIELO - celá básnická zbierka je dôkazom rozporuplného vzťahu k žene a láske

  • základná symbolika je ukrytá už v názve zbierky :

PARADOX = nečakaný, neobvyklý kontrast

(nájdeme ho v každej strofe, týka sa 3 okruhov)

  1. ... či je lyrický subjekt vôbec rád, že je ľúbený
  2. ... ako láska nemá vyzerať
  3. ... ako láska vyzerať má a ako sa má upevňovať

FORMA: tradičná

členenie pravidelné 4 x 4, rým absentuje

sylabizmus a jazyk sa približuje k rytmike bežného jazyka

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#ján smrek mne dedinčanka stepilá

Literatúra Maturita

Diskusia: Charakterizujte spracovanie ženy a lásky v slovenskej lyrike

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu