Sociálno-psychologický román M: Urbana a J. C. Hronského

Sociálno-psychologický román M: Urbana a J. C. Hronského – charakteristika tvorby, rozbor románov Živý bič a Jozef Mak. Porovnať oba romány, štylizácia, námet.

Obaja autori písali v období realizmu. V ich dielach prevláda sociálna tematika, nazerá do hĺbky ich vnútra, hrdinovia prežívajú stavy úzkosti, beznádeje, strachu. Ide o hraničné situácie medzi životom a smrťou. Využívajú prvky existencionalizmu a expresionizmu.

Existencionalizmus:

• Analýza človeka ako individuality i jeho spoločenských vzťahov, jeho vnútorného prežívania
• Hrdina má pocit nezmyselnosti života, opustenosti, beznádeje, ocitá sa v hraničných situáciách.
• Život nemá zmysle, sme odsúdení na smrť.

Expresionizmus

• Zdôrazňuje subjektívnosť hrdinu, ide o vzburu proti realizmu a naturalizmu,
• Poukazuje na psychickú a duševnú stránku hrdinu, na udalosti, ktoré ho ovplyvňujú
• vyjadroval pocity živelného odporu voči kríze buržoáznej spoločnosti a západnej civilizácie, ktoré privodili tragédiu prvej svetovej vojny,
• dominantnými sú protiklady medzi krásnym a škaredým, dobrým a zlým

Milo Urban

• pochádzal z Oravy, dlhší čas žil v emigrácii v chorvátskom Grobe, neskôr sa usadil v BA, kde aj zomrel.

Znaky tvorby

Zmysel pre realitu a revolučné premeny spoločenskej reality, ovšem jeho postavy nejdú do otvoreného konfliktu so spoločnosťou, dráma sa obracia do vnútra postáv a musia ju riešiť vlastnými silami

V jeho tvorbe sa prejavili vlastné spomienky, nedostatok financií, politické prenasledovanie, rodisko, človek uprostred drsnej prírody

Jeho postavy sú osudové: málo hovoria, prevláda vnútorný monológ, pohľad do ich vnútra, prežívania, často pôsobia pasívne, autor využíva kontrast – protichodné city

Tvorba

Novely: Výkriky bez ozveny, Za vyšným mlynom

Romány: Živý bič, Hmly na úsvite, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor

Memoáre: Zelená krv, Na brehu krvavej rieky

Živý bič

Do literatúry ním vniesol prvky expresionizmu a naturizmu ( lyrizovanej prózy)

Má dve časti: Stratené ruky a Adam Hlavaj. Vplyv epresionizmu: postava buriča, Ilčíčka: výrazná postava, prítomná v diele od začiatku, patrí do veľkého radu medzivojnových matiek, ktoré prichádzajú o dieťa, sú živelné, prudké, pudové, búria sa, ide o tragickú postavu, zomiera prepichnutá bodákom pri vzbure proti vojakom; Hoci si uvedomuje nezmyselnosť vojny, predsa syna odhovorí od toho, aby utiekol do hôr s cieľom vyhnúť sa vojne, pretože by ho považovali za zbeha.

Adam Hlavaj – hlavný hrdina, predstavuje dedinu ako celok; bojuje na fronte, neskôr si uvedomí, že vojna nemá zmysle a utečie z nej – stane sa dezertérom a musí sa skrývať. Je prudký a prchký a keď sa dozvie, že jeho ženu zviedol Okolický, chcel by zabiť, nakoniec sa však nad ním zľutuje.

Nakoniec podpáli dedinskú krčmu, ako akési oslobodenie od toho, čo ťažilo dedinský ľud.

Ondrej Koreň-  Predstavuje nemé svedectvo o vojne a hoci nemôže rozprávať, jeho tvár, ruka, ktorú nemá, podáva krutú a pre Ráztoky prvú konkrétnu viditeľnú pravdu o vojne.

Notár Okolický -  Hlavná záporná postava tohto diela. Násilím sa zmocní Evy Hlavajovej, keď príde na svet dieťa, postará sa, aby Eva nikomu nič nepovedala, a to tým, že jej sľúbi, že vyreklamuje z vojny jej Adama. Eva zomiera, lebo už nedokázala uniesť ťarchu, ktorú na ňu naložili, a presne v tom istom potoku, kde sa Eva utopila, dostáva aj Okolický infarkt po tom, čo ho tam posadia dedinčania.

Sociálna problematika

• hoci nie je vojna zobrazená priamo, má priame účinky na život ľudí, ktorí sú ňou citlivo zasiahnutí
• vojna priniesla zhabanie majetku, zmrzačenie či zabitie ľudí, psychický dopad na ľudí, s následkami vojny sa musia ľudia vyrovnať vo svojom vnútri
• prínosom tohto diela do románovej tvorby bol unimizmus – postavy vystupujú ako celok, ako jedna osoba, dedinčania sa spoja v boji za slobodu
• monumentálnosť je zobrazená na Ondrejovi Koreňovi: Vojna-bič zanechala stopu na jeho ústach. Uťatá ruka, symbol vojny, sa vryje do vedomia, pretože „svieži, ihravý“ vetrík nadnáša len prázdny rukáv. Vetrík-mŕtva vec, je živou skutočnosťou a ruka, časť živého tela, je odseknutá. Tvár Ondreja Koreňa, nemého človeka, je veľavravná, pretože je zvláštnym spôsobom napätá, chce o čomsi vypovedať.
• Živelnosť postáv: postavy málo rozmýšľajú o svojej situácii a konajú pudovo, pociťujú silný cit, ( Eva sa hodí do rieky, notár dostane porážku od strachu, Ilčíčka nevie premôcť smútok, že jej syn nepríde, na každého útočí zlým slovom, dievčatá vyhľadávajú prítomnosť vojakov a žandárov,) postavami lomcujú silné vášne

Jozef Cíger Hronský

• Pôsobil najskôr ako učiteľ, potom ako správca Matice slovenskej, po vojne emigroval z obáv pred prenasledovaním
• Patrí medzi najvýznamnejších medzivojnových prozaikov

Tvorba

Próza: Domov, Chlieb, Jozef Mak, Sedem sŕdc a iné

Dráma: Firma Moor, Červený trojuholník, Návrat

Pre deti a mládež: Janko Hrášok, Kremnické povesti, Smelý zajko, Zlatý dážď, Sokoliar Tomáš a iné

• V jeho diele sa prejavil expresionizmus a existencializmus (Jozef Mak, Chlieb)
• Ako prvý vniesol do prózy prvky lyriky – považovaný za priekopníka naturizmu; využíva umelecké prostriedky lyriky: personifikácia, prirovnania, metafory, epitetá, hromadenie synoným ap. (vstupné pasáže kapitol)
• Využíva aj zložité umelecko-štylistické prostriedky: vnútorný monológ postáv, stieranie hranice medzi autorskou rečou a prehovorom postáv
• Vystupuje ako rozprávač, hovorí za svoje postavy, oslovuje ich, prihovára sa im
• Postavy konajú pudovo, inštinktívne, prežívajú protikladné pocity: láska, nenávisť, hrôza, zhnusenie, ľútosť, vášeň, pasivita, pokora, strach
• Vzťahy medzi postavy sú zložité,
• zobrazuje duševné stavy postáv a ich city, spája dramatickosť a drastickosť s lyrickými opismi, prirovnaniami a bohatou obraznosťou

Jozef Mak

Žáner: sociálno-psychologický román

Obdobie: medzivojnová próza, realizmus

najsilnejšie sa tu prejavil expresionizmus, predstavuje jeho vrcholné dielo

Postavy:

Postava J. Maka je fatalistickou postavou (osudovou), symbolom utrpenia: „T rp Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nieje pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“;

Hlavný hrdina je obyčajný človek, sotoženený s dedinou, ktorej sila spočíva v jej sociálnom inštinkte – nebúriť sa, ale pokorne znášať svoj osud.

Autor tu skúša postavy, koľko vydržia, odhaľuje veľkosť obyčajného človeka,

Postava Jozefa akoby predstavovala osud všetkých tvrdo skúšaných Slovákov

Ján Mak – ľahkomyselný Jozefov brat, nečestný, pijan, motá sa životom, mal rád prírodu

Maruša – neverná, alkoholička, po Jozefovi Makovi neprestala túžiť, ani keď sa vydala, ani keď sa on oženil

Jula – pokorná, tichá, pracovitá, plachá, rozumná, Jozefa Maka mala rada, ale on jej nevedel prejaviť svoju lásku k nej, a kvôli tomu aj predčasne umiera.

lyrizované prvky: „zošediveli mu líca“, „začala sa valiť hrôza“, „prežehnala sa ťažkým krížom“,

• dej sa odohráva začiatkom 20 st. v dedinskom prostredí, hlavným hrdinom je obyčajný dedinský „človek – milión“. Autor v románe zachytáva jeho osud od narodenia až po tridsiaty rok. Začína sa jeho narodením, po narodení príde za ním Kristus, každému narodenému niečo do vienka dal, takže pre neho nezostalo nič, okrem „ ukrižovaných rúk“
• ako nemanželský syn chudobnej vdovy je odsúdený na utrpenie, svoje pocity nedokáže vyjadriť slovami.
• autor realisticky vykresľuje vnútro postáv, ich pocity a postoje pri každodenných situáciách na dedine, dej nie je podstatný, ale autorov vykreslenie postáv – ich psychiky
• postavy sú späté s prírodou, živí ich, je miestom ich oddychu i milostných chvíľ
• tragickosť sa prejavuje na Jozefovi: príde o všetko, čo mal rád – príde o chalúpku, dievča, ktoré mal rád (Marušu) i o svoju ženu Julu.
• Monumentálnosť sa prejavuje tichým znášaním osudu, Jozef pokorne znáša údely osudu, nebúri sa, nehorekuje, uzatvorí sa do seba, autor odhaľuje iba jeho vnútorný svet a poukazuje tým na veľkosť jeho charakteru
• Autor, ktorý vystupuje ako rozprávač, sa často postavám prihovára, radí im, kladie otázky, ba i posmieva sa: „Jožo, ale si ty sprostý! Ký čert ti posvietil strepať sa do úvozu s ťarchou? Veď si vedel, že tu bude nakydaného snehu vyše chlapa! Hrom aby ťa zabil, hneď tu na mieste!“ „Jula! Počúvaj! Vykonala si to, ako si najlepšie vedela, ale daj si povedať, že chlapi nemajú radi takúto lásku! Nie iní, nie Jozef Mak. Najmä dnes zaslúžil si lásku inú. Celkom inakšiu, Jula! Či počuješ?“
• Fatalita postáv (osudovosť) – osud postáv je vopred určený, ich snaha bojovať proti nemu je márna, nemajú právo sa búriť,
• Fatalizmus sa prejavuje i na láske Jozefa k Maruši: láske sa bránia, prináša im to len utrpenie a nešťastie, on sa ožení s Julou, ale nemiluje ju, Maruša prepadne alkoholu, ktorý ju pripraví o život
• Náznakovosť v jeho diele vyplýva z toho, že pri rozprávaní využíva metódu naznačenia situácie, ktorú rozvinie až v ďaľšom kroku, naznačí niečo, a až potom pomenuje fakt ( Julinu smrť približuje cez príchod inovati na jeho chalúpku.
• Lyrickosť prózy sa prajavuje v úvode jeho kapitol opisom prírody, úvah, rozpravami : „Zelený svit ovíjal svoje vlákna okolo drevených srubov a šindľových striech. Oblôčik materi Jozefa Maka vydychoval ustaté, zomdlené, žlté svetlo a chladná hmla sa čudovala, tichšie si líhala na zem pod týmto oblokom.“
• Nárečové slová: orapavieť, neogabaná, jezu
• Vulgarizmy i maďarizmy: Csicsó néni káposztát fóz…No?“
• Expresionizmus: postavy konajú pudovo, inštinktívne, prežívajú zložité situácie ( Maruša stratí krásu, opíja sa, náruživo zvádza Jozefa), postavy málo rozprávajú ( silný cit im nedovolí vysloviť to, čo cítia), majú protichodné pocity ( láska, nenávisť, pasivita, hrôza) Maruša sa mu neskôr zhnusí, vďaka tomu, že si zobrala jeho brata Jana, pije, nestará sa o seba i deti, utopí sa pri praní bielizne, najexpresívnejšia postava, koná pod vplyvom svojich pudov