Literatúra po 2. svetovej vojne

Literatúra po 2. svetovej vojne 

► Spoločensko- historické pomery: Druhá svetová vojna nesmierne ovplyvnila spoločenský, politický i umelecký vývoj celej druhej polovice minulého storočia a je inšpiračným zdrojom dodnes. Nastala snaha zabrániť ďalším vojnovým konfliktom- vznik OSN. Svet sa rozdelil na dva póly (USA- demokracia, ZSSR- socializmu). 60-te roky boli obdobím „šťastných detí“, ktoré sa snažili užívať si život, bojovať proti konzumnej spoločnosti, vojnám a intrigám v súlade s prírodou. Sledované polstoročie znamenalo obrovský vývoj vo vede a technike, jadrovom výskume, kozmonautike, moderných technológiách všetkých oblastí ľudského bádania. V spoločensko-politickom kontexte dochádza v 80-tych a 90-tych rokoch k politickej integrácii, ktorá je v Európe reprezentovaná Európskou úniou a jej snahou o ďalšie rozširovanie. Najvýznamnejší autori a ich diela:

• Robinson Jeffers (USA): Grošovaný žrebec, Cawdor, Hnevaj sa na slnko, Medea
• Paul Eduard (fra): Verejná ruža, Poézia a pravda
• František Hrubín (čes): Krásná po chudobě, Proměna, Romance pro křídlovku
• Antoine de saint-exupéry (fra): Južná pošta, Nočný let, Zem ľudí, Vojnový pilot, Malý princ, Citadela
• John Steinbeck (USA): Rovina Tortilla, O myšiach a ľuďoch, Ovocie hnevu, Na východ od raja, Nebeské pastviny
• Saul Bellow (USA): Herzog
• John Updike (USA): Králik, bež, Kentaur 

► 2. Svetová vojna v próze:  V čšina diel vychádzajúcich po r. 1945 reagovala na vojnové udalosti. Vychádzali aj diela, ktoré vznikli počas vojny ako napr. Denník Anny Frankovej, čo boli autentické zápisky židovského dievčaťa, ktoré sa skrýva v Amsterdame so svojimi rodičmi, sestrou a ďalšími známymi v improvizovanom úkryte. S pomocou holandských priateľov sa pokúšajú prežiť strašné obdobie. Denník končí v r. 1944, kedy bola rodina odhalená a odvlečená do koncentračného tábora. Konca vojny sa Anna nedožila. Najvýznamnejší autori a ich diela:

• Heinrich Boll (nem): Kde si bol, Adam?, A nepovedal jediné slovo, Boliard o pol desiatej
• William Styron (USA): Sophiina voľba
• Norman Mailer (USA): Nahí a mŕtvi
• Joseph Heller (USA): Hlava XXII, Niečo sa stalo
• Jan Otčenášek (čes): Občan Brych, Romeo, Julie a tma
• Bohumil Hrabal (čes): Perlička na dně, Pábitelé, Ostrě sledované vlaky, Obsluhoval jsem anglického krále, Postřižiny, Poupata

► Poézia a próza:

Poézia: Označuje stupeň textovej viazanosti (grafické členenie básne, rytmus, verš, rým, strofa). Pod pojmom poézia chápeme predovšetkým usporiadanie textu v jeho tvarovej podobe - vzťahuje sa skôr na formu, než na obsah diela. Naproti tomu lyrika vystihuje obsahovú stránku textu. Základnou jednotkou poézie je verš.

Abstraktná poézia je extrémny typ modernej poézie, ktorý si vytvára svoj vlastný jazyk z vymyslených slov. Opiera sa predovšetkým o zvukovú stavbu textu. Inšpiračným zdrojom pre ňu je detská tvorba a ľudová slovesnosť. Makarónska poézia sú veršované texty humoristickéj alebo satirickej literatúry, zakladajúce sa na miešaní prvkov (viet, veršov) dvoch, alebo viacerých jazykov. Bezobrazná poézia je: zakladá sa na vedomom negovaní metaforickosti, ale aj iných ozdôb básnického jazyka. Zdanlivo sú to texty, ktoré postrádajú akékoľvek prvky charakterizujúce poéziu. Lyrický charakter naberá táto poézia kontrastom dvoch rovín textu. Primárnu rovinu tvorí doslovný význam textu a druhotnú rovinu, to čo je v texte zamlčané, ukryté.

Próza: Próza je z lat. prosa oratio = reč postupujúca priamo, t. j. nedelená na verše - neveršovaná literárna tvorba. Z jazykovoštylistického hľadiska ide o prehovory písané alebo hovorené neviazanou rečou, čiže neutrálnym, prirodzeným jazykovým štýlom. V tomto zmysle je próza protikladom verša, ktorý používa reč viazanú (pozri napr. drámu vo veršoch a drámu v próze); v literárnovednom zmysle je próza súhrnom neveršovaných a nedramatických literárnych diel, jedným z troch členov základnej druhovej triády (poézia, próza a dráma). Rozlišuje sa próza náuková (próza odborná), próza rétorická (próza rečnícka), próza dokumentárna (listiny, korešpondencia), próza publicistická (žurnalistická a popularizačná), próza umelecká (všetka veršovaná epika).