Človek v totalitnej spoločnosti

Človek v totalitnej spoločnosti 

► Človek v totalitnej spoločnosti: Tematika totalitnej spoločnosti- či vymyslenej, či opísanej podľa skutočnosti- hrá významnú úlohu v literatúre druhej polovice 20. Storočia. Najvýznamnejší autori a ich diela:

• Bori Leonidovič Pasternak (rus): Život je mojou sestrou, Doktor Živago
• Alexander Isajevič Solženicyn (rus): Jeden deň Ivana Denisoviča, Súostrovie Gulag, Rakovina
• George Orwell (ang): Hold Katalánsku, Zvieracia farma, 1984
• Jozef Škvorecký (čes): Zbabělci, Sedmiramenný svícen, Lvíče, Hříchy pro pátera Knoxe, Tankový prapor, Mirákl
• Milan Kundera (čes): Monology, Směšné lásky, Žert, Život je jinde, Nesnesitelná lehkost bytí, Nesmrtelnost

Epické divadlo:

• Bertold Brecht (nem): Žobrácka opera, Matka Guráž a jej deti, Život Galileiho, Kaukazský kriedový kruh

Americká psychologická dráma:

• Tennessee Williams (USA): Električka zvaná túžba, Sklenený zverinec, Mačka na horúcej plechovej streche
• Srthur Miller (USA): Smrť obchodného cestujúceho, Skúška ohňom

Predstavitelia absurdnej drámy:

• Friedrich Durrenmatt (swi): Návšteva starej dámy, Fyzici
• Samuel Beckett (írs): Čakanie na Godota, Posledná páska, Ó, krásne dni, Koniec hry, Dych, Teraz
• Eugéne Ionesco (fra): Plešivá speváčka, Stoličky
• Václav Havel (čes): Záhradní slavnost, Vyrozumění, Audience, Vernisáž, Protest

► Poznámky:

• Postmodernizmus má niektoré ustálené symboly: labyrint, múzeum, knižnica, bludisko, zrkadlo, maska...
• Podstatou epického divadla je odcudzenie, lebo herec má odstup od textu, nesmie sa stotožniť s úlohou, postavu má predstavovať, diváka nemá citovo viazať

►►► Rozbor významných diel:

Meno ruže: Hlavným hrdinom je Viliam z Baskervillu, ktorý má za úlohu nájsť vraha alebo vrahov mníchov, ktorí za záhadných okolností umierajú v jednom nemenovanom severotalianskom opátstve. Do opátstva však prichádza s úplne iným účelom, a to s dohodnutím miesta schôdzky medzi minoritmi a vyslancami pápeža Jána. Na žiadosť opáta sa ako bývalý inkvizítor ujíma vyšetrovania záhadnej smrti iluminátora Adelma z Otranta spolu so svojim pomocníkom a pisárom Adsonom z Melku, ktorý je rozprávačom tohto príbehu. Počas siedmich dní, ktoré strávia v kláštore sa počet zavraždených mníchov zvyšuje (prakticky každý deň jeden), pričom vraždy pribúdajú podľa určitej schémy - podľa biblickej Apokalypsy, na samom konci knihy sa však schéma ukáže ako neplatná. Knihy a knižnica (najväčšia v kresťanskom svete) zohrávajú dôležitú úlohu v príbehu. Samotná knižnica je mníchom neprístupná, je to vlastne labyrint náhodne poprepájaných chodieb a miestností, v ktorom sa vyzná len knihovník (Malachiáš), jeho pomocník (Berengár) a opát. Pri nočnej návšteve knižnice Viliam odhalí jej tajomstvo - tajnú miestnosť so zakázanými knihami. Jedna z nich je aj druhý diel Aristotelovej Poetiky, ktorá bola považovaná za stratenú, resp. nikdy nenapísanú. Vchod do miestnosti však odhalí náhodou Adso, aj to až v posledný deň pobytu.

Džamila: Jednoduchý príbeh rozpráva asi 15-ročný hrdina Seit. Opisuje ichdomova rodinu, v ktorej žije aj manželka jeho brata Sadyka - Džamila. Má ju rád, páči sa mu, ochraňuje ju. Ona je vždy veselá, svokrovci ju majú radi, je veľmi pracovitá. Jej manžel Sadyk je teraz (počas vojny/ na fronte. Džamila chodí so Seitom do práce /nakladajú a vozia seno/.Niekedy im pri práci pomáha aj Danijar - žije bez rodičov a priateľov, je tichý, hanblivý a utiahnutý sám do seba.Všetkýmsa zdá čudný. Džamila a Seit si z neho najprv robia žarty, no neskôr k nemu Džamila pocíti skutočnú lásku. Domov z práce sa vracajú neskoro večer. Po dlhej mlčanlivej ceste sa rozospieva najskôr Džamila a svojím krásnym hlbokým hlasom sa k nej pridá aj Danijar. Neskôr idú znovu bez slova: "Veď načo vravieť, keď slovami sa aj tak nedá vždy všetko vyjadriť..." Takto strávia niekoľko krásnych večerov. Sadyk sa má čoskoro vrátiť z vojny. Džamila povie Danijarovi, čo k nemu cíti a čo pre ňu znamená. Džamila tu zanecháva svojho nemilovaného muža, ktorý ju aj tak nemá rád a žije podľa starých obyčají a odchádzas mlčanlivým, skromnýmDanijarom, čím porušila stáročné zákony podriadenosti žien. Mnohí ju nechápua odcudzujú ju. Jediný, kto verí v ich lásku, šťastie a neodcudzuje ich je Sadykov brat Seit, ktorý na pamiatku nakreslí túto zaľúbenú dvojicu a aj on odchádza - ide študovať maliarstvo. Autor romanticky nadnesene obhajuje lásku, ktorá pomáha ľuďom žiť. Je to najkrajší ľúbostnýpríbeh na svete. /L.Aragon/.

Doktor Živago: 1.časť: Román sa začína pohrebom Marie Nikolajevny - Jurijovej matky. Jurij je ešte malý chlapec, svojho otca-milionára nikdy nepoznal, pretože už dlho nežil s manželkou. Komarovskij (starý právnik) sa bezhlavo zaľúbi do mladej Larisy - tá s ním žije 6 mesiacov - no v podstate ho neznáša a využíva ho. Na Vianočnom plese sa ho pokúsi zastreliť, ale nepodarí sa jej to. Lara sa vydá za Pašu a odchádzajú žiť na Ural, Juraj a Toňa sa tiež zosobášia. Neskôr Paša odchádza na front, po čase sa stáva nezvestným - považujú ho za mŕtveho. Lara odchádza na front ako ošetrovateľka, pretože chce vedieť, čo sa stalo jej mužovi. Pašu nenájde, ale stretne Živaga a vzplanie medzi nimi láska - obaja ju však odmietajú, pretože sú verní svojim parterom. Doktor sa vracia do Moskvy ku Toni a synovi Sašovi. Nastávajú ťažké roky - nedostatok jedla, kúriva, epidémie… V ťažkej situácii pomáha Živagovcom Jurijov brat Jevgraf. Rozhodnú sa odsťahovať na Ural do Varykina. 2.časť: V susednom meste Jurjatine doktor opäť stretáva Laru- teraz sa však už nebránia citom. Začne ju tajne navštevovať, no trápi ho, že podvádza svoju ženu Toňu. Jedného dňa doktora násilne zmobilizujú partizáni, pretože im chýbajú zdravotníci. 18 mesiacov žije vo vojenskom tábore, prežíva všelijaké zverstvá a myslí na rodinu. Keď sa mu konečne podarí újsť, ukryje sa v Larinom dome a upadá do mdlôb… V poslednej chvíli ho zachráni Lara, od ktorej sa dozvedá fakty o svojej rodine (že odcestovali do Paríža), aj o tom, že jej nezvestný muž Paša je vysoký vojenský generál, ktorý teraz žije pod menom Strelnikov. Doktor odchádza s Larou do Varykina. Neskôr za nimi prichádza Komarovskij a tvrdí, že ak s ním ihneď neodcestujú, hrozí im smrteľné nebezpečenstvo. Lara s ním teda odchádza, no Jurij ostáva vo Varykine. Od tohto momentu ju už nikdy nestretne. Po niekoľkých rokoch prichádza Živago do Moskvy, ale prežíva zo dňa na deň- trie biedu. Do jeho života vstupuje tretia žena - Marina, s ktorou má dve dcéry. Doktor chce zmeniť svoj život (chce vydávať rôzne publikácie, básne…) , ale jedného dňa cestou v električke upadá do mdlôb a ZOMIERA!!!!

Zvieracia farma: Paródia politických udalostí v Rusku od roku 1917 do roku 1943. Po prevrate a víťazstve nad človekom sa na farme dostanú k moci zvieratá a určia si 7 pravidiel. Prasce sa postupne stávajú nadradenými a správajú sa rovnako ako človek, postupne si upravia všetkých 7 prikázaní pre svoje osobné potreby. … o tom, ako to dopadne, keď sa svine dostanú ku korytám. Zvieracia farma - predtým Panská farma na čele s človekom, po revolúcií Zvieracia farma na čele so sviňami. Zvieratá tu zvrhli človeka, označili ho za jediného a najväčšieho nepriateľa a 3 prasce vytvorili nový myšlienkový systém - animalizmus. Od začiatku sa však v spoločnosti rovných zvierat kryštalizovalo pár rovnejších a tí sa v konečnom dôsledku vôbec nelíšili od ľudí. 

Tankový prapor: Příběh začíná ve vojenském výcvikovém středisku Kobylec roku 1953, kde mají tankisté vybudovat okopy pro zamaskování svých strojů. Škvorecký nás s nadhledem a humorem seznamuje s jednotlivými veliteli – nadporučíkem Růžičkou, kapitánem Matkou, nadporučíkem Pinkasem atd. Nejobávanější figurkou je major Borovička, mrňavý, zakomplexovaný človíček, než nese přezdívku „Malý ďábel“. Právě ten přijíždí na kontrolu práce svých podřízených. Najde jen strašný nepořádek, velitelé spí, tanky jsou špatně ukryty. Pochvalu získává pouze osádka Dannyho. Major ovšem neví, že byl tento „poctivý okop“ vyhlouben již dávno předtím. Dále sledujeme přípravu zkoušek FO (Fučíkův odznak), jež vykovávají nejen vojáci, ale i důstojníci a jejich ženy. Směšně působí rozhovory nad knihou Daleko od Moskvy (nikdo ji nečetl), velitelé používají slova, aniž znají jejich pravý význam (fyzikální a psychiatrické vlastnosti ženy). Prožíváme noc v posádkovém vězení, kdy major Borovička načapá podporučíka Malinu ve vězeňské cela při milování s četařkou Babinčákovou a další komické situace (ostřelování velitelského stanoviště rotným Maňasem atd.). V závěru knihy se vojáci na kulturně masovém večírku loučí s vojenskou službou. Kulturní program se velitelům vymyká z rukou. Vojáci zpívají všelijaké „odrhovačky“, což se nelíbí majoru Borovičkovi. Vystřelí do vzduchu a chce zábavu ukončit. Blíží se k němu desítky výhrůžných očí. Major utíká ven. Druhý den není k nalezení. Spadl do odpadové žumpy a utopil se.