Obdobie Veľkej Moravy, legenda, staroslovienčina, hlaholika, cyrilika, latinské stredoveké legendy

Obdobie Veľkej Moravy, legenda, staroslovienčina, hlaholika, cyrilika, latinské stredoveké legendy

Slovenská stredoveká literatúra sa rozdeľuje na dve etapy:

1. etapa - literatúra písaná po starosloviensky
2. etapa - literatúra písaná po latinsky, česky alebo slovakizovanou češtinou

Východofranská ríša k nám posielala nemeckých kňazov, čím vznikala germanizácia v kresťanskom duchu. Ústna slovesnosť bola spätá s pracovným procesom a magickými obradmi - obradový folklór (kalendárny, rodinný, atď.) a pracovné piesne (trávnice). Bola rozvinutá cirkevná hudba, materiálna kultúra (napr. šperky) a cirkevná architektúra (Nitra).

Staroslovienská literatúra (863 - 1000)

Začiatky literatúry súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili najmä franskí kňazi. Bohoslužobným jazykom bola latinčina.

Veľkomoravské kniežatá (Mojmír a Rasdtislav) museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou, nezrozumiteľnou nášmu ľudu.Preto

knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III. o vyslanie vierozvestov. Keď im Rastislav vysvetlil, čo od nich žiada, nemohli odmietnuť, lebo platil zákon „boha sa bojte, cisára ctite“. V roku 863 prichádzajú bratia

Konštantín a Metod. Poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska Solúna.

Zostavili prvé slovanské písmo - hlaholiku (skladala sa z malých písmen gréckej abecedy, cyrilika bola naopak z veľkých písmen), založili prvý slovanský literárny jazyk - staroslovienčinu (mala svoj pravopis, zásady výslovnosti a gramatiku, vychádzala z bulharsko-macedónskeho nárečia.

Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad Veľkomoravskou ríšou. Franskí kňazi oboch bratov obvinili z bohorúhačstva, a preto sa vypravili do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu.

Konštantín obhajoval staroslovienčinu proti názoru, že „ sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha : hebrejský, grécky a latinský“.

Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, vymenoval Metoda za arcibiskupa. Chorľavý Konštantín vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Onedlho zomrel.

Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde sa medzitým stál vládcom Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Na ich podnet Metoda uväznili . Na zákrok pápeža Jána VIII. ho po vyše dvoch rokoch prepustili. Metod musel znovu v Ríme obhajovať slovanskú bohoslužbu.

V roku 88O pápež Ján VIII. uznal slovanskú bohoslužbu. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu (885). Väčšina slovienskych kňazov musela odísť. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde zostavili písmo cyriliku.Staroslovienčina bola vyspelým literárnym jazykom, o čom svedčí prekladová i pôvodná literatúra.

Prekladová literatúra: Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny: misál (omšová kniha), breviát (modlitebná kniha pre kňazov), žaltár( zbierka žalmov), evanjeliá ( Nový zákon), spevník , rituál (kniha obradov), Súdny zákonník pre svetských ľudí, Starý zákon ( Metod).

Pôvodná literatúra:

Proglas – autor Konštantín – veršovaný Predslov k svätému Evanjeliu, prvá slovanská báseň. Oslavuje s lovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ knižnej vzdelanosti. Zdôrazňuje, že je dôležitejšie povedať domácim jazykom menej, ako cudzím nezrozumiteľným veľa. Taktiež zdôrazňuje slovo ako nosný pilier jazyka.

Skladá sa z 110 veršov, nemá členenie na slohy a je napísaná obrazným štýlom,popretkávaná biblickými citátmi.

Významnou veľkomoravskou pamiatkou sú

Moravsko-panónske legendy

Životopisy slovanských vierozvestov predstavujú vynikajúce umelecké a historické prózy, typické legendové črty však naplno nerozvíjajú. Život Konštantína je dôležitý ako historický dokument, Život Metoda je písaný ako legenda.

1. Život svätého Konštantína : autor Kliment. Legenda sa sústreďuje na Konštantínovu činnosť pred príchodom na Veľkú Moravu, vykresľuje jeho povahu, hovorí o jeho štúdiu, náboženskej a kultúrnej činnosti. Autor sa sústreďuje na jeho obhajobu slovanského jazyka pred pápežským dvorom. Využijúc citát z Evanjelia sv. Matúša: „ Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako?“ bránil staroslovienčinu: „ A tak vy nahanbíte sa, len tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?...My však národov mnoho poznáme, knihy majúcich a Bohu slávu vzdávajúcich každý svojím jazykom...“

Legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom. Obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, biblické citáty...

1. Život svätého Metoda:autor pravdepodobne Gorazd. Legenda sa zaoberá Metodovou činnosťou na Veľkej Morave, jeho smrťou a pohrebom (konal sa v katedrálnom chráme, kde mu vykonali cirkevnú službu po latinsky, grécky a sloviensky, na pohrebe sa zhromaždilo veľa ľudí). Obsahuje aj historické dokumenty o vymenovaní Metoda za arcibiskupa.

Legenda je kratšia, epickejšia, vecnejšia, jednoduchšia. Hoci je to legenda, niet v nej prvkov zázračnosti.

LEGENDA – je stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou. Obsahuje životné príbehy svätcov so zázračnými prvkami. V legende sa opisujú rôzne zázraky, odriekavý spôsob života ( asketický), sebatrýznenie.

Ďalšie pamiatky: Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Život Konštantínov,

Literatúra písaná po latinsky a česky (1000 - 1500)

Veľkomoravská ríša zanikla na začiatku 10. storočia. Slovenské územie sa stalo súčasťou Uhorského štátu. Uhorský štá sa orientoval na latinskú kultúru.

Slovanské nárečia používali poddanské, nižšie mestské a zemianske vrstvy, privilegované vrstvy používali latinčinu. V latinčine sa tiež písala literatúra v službách kresťanstva a feudalizmu.Na územie Slovenska začali prenikať husitské myšlienky, ktoré šíril Ján Vavrincov z Račíc. V 14. storočí sa stala spisovným jazykom čeština.

Rozdelenie škôl v tomto období: cirkevné, kláštorné, mestské a univerzity (prvá bola Karlova univerzita v Prahe - 1348, na Slovensku Akadémia Istropolitana - 1465)

Exemplá - Rímske príbehy

Legendy - Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (Maurus), Legendy o sv. Štefanovi

Kroniky - Anonymova kronika

Legenda o svätom Svoradovi a Benediktovi – autor biskup Maurus.

Zobrazuje udalosti zo života oboch mníchov.Svorad vstúpil do kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do pustovne na Skalku pri Trenčíne. Jeho žiakom bol Benedikt. Zomrel krátko po Svoradovi, keď ho zbojníci – v nádeji, že má peniaze – zabili a hodili do Váhu. Oboch pochovali v nitrianskej bazilike.

Je to dielo o tom, ako Svorad a Benedikt konali humánne skutky a snažili sa vylepšovať podmienky ľudí (Svorad zachránil nevoľníka, ktorý chcel spáchať samovraždu, lebo on a jeho žena nemali ani na jedlo). Svorad a Benedikt viedli asketický život, odriekajúci sa radostí života. Dielo je dokumentom stredovekého myslenia a viery ľudí v zázraky.

Legendy o sv. Štefanovi – upevnenie kresťanstva v Uhorsku.

Mestská svetská literatúra: svetské piesne, ktoré spievali študenti (piánske, žartovné a satirické)

Pozn.: študenti európskych univerzít - klerici, potulní študenti - vaganti

Feudálna svetská literatúra: šírili ju speváci (igrici) - Legendy o sv. Jurajovi, Ezopove bájky, antické poviedky - O Amorovi a Psyché; rytierske poviedky - O Genovéve; dobrodružné poviedky - O Fortunatovi; šibalské poviedky - O Frantovi

Literatúra písaná po česky: pieseň Vitaj milý Spasiteľu, ľúbostné dvojveršie Leonard z Uničova - Ó milá panna, próza Spišské modlitby

Ústna ľudová slovesnosť: rozprávka O troch grošoch (vychádza z exempla o kováčovi Fokovi z rímskych príbehov), balada Mati diouča zháňa

Najstaršou písomne doloženou rozprávkopu je rozprávka O dvanástich mesiačikoch.

Najstaršie piesne: Morena, Morena, za kohosˇumrela.