Obraz dediny v tvorbe Tajovského, Kukučína, Timravy

Obraz dediny v tvorbe Tajovského, Kukučína, Timravy

Martin Kukučín (1860 Jasenová - 1928 Lipík), vlastným menom Matej Bencúr, pochádzal z Oravy. Na odporúčanie miestneho učiteľa ho dali rodičia študovať. Navštevoval gymnáziá v Revúcej a v Kláštore pod Znievom. Potom nastúpil ako učiteľ v Jasenovej.

Začal písať krátke prózy, v ktorých oslavoval život jednoduchého ľudu (napr. hody, zábavy, jarmoky...). Povolanie učiteľa sa mu nepáčilo, pretože musel vyučovať v maďarčine, tak začal študovať na lekárskej fakulte v Prahe (toto štúdium si platil sám, preto mu trvalo dlhšie). Zúčastňoval sa na práci vysokoškolského spolku Detvan (spolu s Kraskom a ďalšími spisovateľmi).

Po skončení medicíny odišiel na radu obchodníka Didoliča do Dalmácie (Selce na ostrove Brač). Tu sa oženil s Pericou Didoličovou, ktorá bola od neho o 20 rokov mladšia. V Dalmácii bol obľúbený, pretože to bol humánny, skromný a zodpovedný lekár.

Keď v roku 1907 odišla rodina Didoličovcov do Južnej Ameriky, rozhodol sa odísť spolu s nimi. Tam však neplatil jeho lekársky diplom, preto si ho musel nostrifikovať (obnoviť) v španielčine. Pôsobil v mestách Santiago de Chile a Punta Arenas, bol farmárom. Udržiaval styky so slovenskými spisovateľmi, ktorí ho volali domov. Z Ameriky sa chcel vrátiť už v roku 1918, ale podarilo sa mu to až v roku 1922.

Na Slovensku si chcel otvoriť lekársku ambulanciu, ale nakoniec prepustil miesto v Liptovskom Mikuláši inému lekárovi, ktorý bol v núdzi. Len z písania nedokázal vyžiť, preto sa vrátil do Záhrebu v Juhoslávii a otvoril si tam ordináciu. V blízkosti Záhrebu neskôr aj zomrel (je pochovaný v Martine na národnom cintoríne). Perica sa potom presťahovala do Trnavy k príbuzným Kukučína, ktorí jej sľubovali, že sa o ňu postarajú. Oni však mali záujem len o honoráre, ktoré ešte plynuli z Kukučínových diel. Tie si privlastnili a Perica zostala v biede. Nakoniec sa o ňu postarala Matica slovenská. Dožila sa 90 rokov, je takisto pochovaná v Martine.

Kukučín písal písmom podobným stenografii. Bol významným prozaikom (písal hlavne krátku prózu). Nevedel však odhaliť sociálne pomery na Slovensku, pretože tu dlho nežil. Keď sa vrátil z Ameriky, bol zo Slovenska sklamaný a rozhodol sa písať už len historické diela.

Literárne začiatky: Na Ondreja, Hody, Máje. Poviedky zo študentského prostredia: Keď bol Matej malý, Do školy, Veľkou lyžicou, Spod školského prahu, Mladé letá.

Mladé letá

Hlavné postavy: Miško Jahoda, Ferko Putoris, Elena Zvarinová, jej brat Petrík. Kukučín získal námet na gymnáziu v Revúcej. Toto prostredie sa mu podarilo dobre vystihnúť. Dvaja študenti, Miško a Ferko, bývali na spoločnej izbe. Obidvaja boli z učiteľských rodín, ale mali iné povahy. Miško bol šikovný, ale príliš sebavedomý a citovo prázdny. Ferko bol citlivý a plachý, bol zaľúbený do Eleny Zvarinovej (dcéra dedinského učiteľa). Kvôli láske chcel pomôcť jej bratovi Petríkovi, ktorého doučoval Miško. Ten sa k nemu správal nadradene. Petrík si Ferka veľmi obľúbil a stali sa dobrými priateľmi.

Život na gymnáziu bol zaujímavý, bolo tam veľa zábavy, konali sa rôzne plesy, majálesy (vlastenecké slávnosti), atď. Kukučín opisuje jeden majáles, na ktorom Ferko túžil po tanci s Elenou. Medzitým sa do nej zaľúbil aj Miško. Obidvaja však zistili, že Elena už má priateľa. Ferko to znášal veľmi zle.

Ďalšie diela: Mať volá, Rysavá jalovica, Neprebudený, Dies irae, Keď báčik z Chocholova umrie, Na Podkonickom bále, Dom v stráni, Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor.

Rysavá jalovica

Hlavné postavy: Adam Krt, jeho žena Eva, Adam Trnka, jeho žena Eva. Trnka a Krt boli znepriatelení, takisto aj ich ženy. Raz išiel Trnka predať jalovicu a Krt išiel nakúpiť. Na trhovisku sa náhodou stretli a urobili obchod - Krt kúpil od Trnku jalovicu. Išli to zapiť do krčmy a pred ňou zatiaľ priviazali jalovicu. Trnkova žena mužovi neverila, preto ho išla hľadať na trh. Keď ho zbadala v krčme, odviazala jalovicu a zobrala ju domov, ale nevedela, že tá už patrí Krtovi. Keď Adamovia zistili, že jalovicu niekto zobral, začali sa hádať, komu vlastne patrila. Preto išli za richtárom, aby ich rozsúdil - potvrdil, že obeťou krádeže bol Krt. Ten sa bál svojej ženy, pretože už nemal ani peniaze, ani nákup. Napriek tomu sa hrdinsky vrátil domov a rozhodol sa, že pôjde pracovať na pílu. Zaprisahal sa, že už nebude piť a domov sa vráti s poctivo zarobenými peniazmi. Na tomto vidno, že Kukučín vedie postavy k morálnej prevýchove. Používa láskavý humor, na svoje postavy sa pozerá s pochopením.

Neprebudený

Hlavná postava - Ondráš Machuľa - je to obecný husiar, pôsobí ako „machuľa“ (zle vyzerá, je duševne zaostalý - kvôli tomu sa jeho otec upil - je teda sirota, stará sa o neho totka). Jeho vonkajší vzhľad: veľká hlava pokrytá ostrými vlasmi, nízke čelo, malé oči, vypuklé lícne kosti, ploský nos, široké ústa; malá, nevyvinutá a zhrbená postava. Jeho myslenie nebolo na dostatočnej úrovni, jeho totka naňho nevedela citovo zapôsobiť. Často premýšľal a prenášal sa do sveta rozprávok.

Ondrášovi raz donesie obed Zuzka Bežanovie - najkrajšie dievča dediny. Urob si z Ondráša žart - vraj sa rozíde s Jánom Dúbravie a vydá sa za neho. Ondráš tomu uverí a začína sa chystať na sobáš. Totka ho chce uchrániť pred hanbou, preto ho zavrie do komory. On sa však odtiaľ dostane, ale do Bežanov príde až po sobáši.

Počas svadobnej zábavy vypukne u Bežanov požiar. Všetci sa snažia oheň uhasiť, výnimkou je Ondráš, ktorého priviazali k plotu. Navyše ho požiar ani ľudia nezaujímajú a ani nechápe, čo sa okolo neho deje. Zrazu sa pred ním objaví Zuzka vo svadobných šatách a s venčekom na hlave. Poprosí ju, aby mu pomohla - ona ho rozviaže, ale vzápätí jej ho príde ľúto a povie mu pravdu. Ondráš však nič nedokáže pochopiť a stále si hovorí svoje - myslí si, že za to môže on, pretože prišiel neskoro. Zuzkinej mame prišlo na rozum, že vo vnútri zostali jej husi. Keď to Ondráš počuje, nebojácne vstúpi do stajne a husi zachráni, ale on zahynie pod horiacou strechou. Po tejto udalosti starejší poznamenal: „Trest boží, že podpálil.“. Dielo je bohaté na slovné výrazy, ktoré autor čerpal z ľudového prostredia. Prevažujú tu tragické prvky, dochádza aj k tragikomickým situáciám.

Dies irae (Dni hnevu)

Postavy: Sýkora, jeho syn Jurko, Zima, jeho dcéra Eva. Autor tu poukazuje na zánik patriarchálneho spôsobu života. Hlavnou postavou je podrichtár Sýkora, ktorý je podobný ako Harpagon v Lakomcovi (Moliére); je charakteristickou postavou pre slovenské pomery. Poviedka vykresľuje dedinu zachvátenú cholerou, čím autor zdôrazňuje lakomstvo Sýkoru - aj keď umierajú ľudia, on sa zaujíma len o ich peniaze. Postavy v diele sú založené na kontrastoch.

Richtár Zima chce spolu so Sýkorom postaviť liečebňu pre chorých a márnicu, ale ten odmietne, pretože by do toho musel vložiť časť svojich peňazí. Preto Zimovi odpovedá: „Kto je chorý, nech ostane doma, aby ostatných nenakazil, a mŕtvym už aj tak nič nepomôže.“. Najväčšia kríza nastáva, keď Sýkorovi ukradnú peniaze - dochádza ku komickým až tragickým situáciám, Sýkora v sebe stráca všetko ľudské. Nevie, prečo má ešte žiť, keď nemá peniaze.

Jurko má rád Zimovu dcéru Evu. Keď Jurko dostal choleru, otec mu nepomohol a vyhnal ho z domu, Zimovci ho však uchýlili a starali sa o neho. Sýkora si myslí, že peniaze mu ukradol Jurko. Preto prichádza k Zimovcom a hľadá tam peniaze, ale Jurko, ktorého život už visí na vlásku, dúfa, že prišiel za ním (Kukučín tu majstrovsky vykresľuje jeho vnútornú trýzeň). Jurko aj Zimovci sú radi, že vidia Sýkoru, ale ten si myslí, že preto, lebo si prišiel pre peniaze. Na syna pritom ani nepomyslí. K výchovnému motívu privádza Sýkoru až Stehlička - žena, ktorá má veľa detí. Na otázku, prečo je na svete, mu odpovedá: „Každý človek žije pre svoje deti.“. Až vtedy si uvedomí, že aj on má deti, ale nestará sa o ne.

Keď báčik z Chocholova umrie

Hlavné postavy: Aduš Domanický z Domaníc (zeman), Ondrej Tráva. Do dediny sa dostávajú majetkové problémy, zemiansky svet zaniká. Aduš je chválenkár, uplatňuje svoj zemanský pôvod a chce, aby si ho ľudia vážili, pretože má majetok a vie strieľať. Ondrej je roľníkom, ale nezaoberá sa prácou na poli, je preňho významnejšie obchodovanie.

Po skončení jarmoku sa obchodníci vždy stretávajú v krčme. Raz sa pri takejto príležitosti Ondrej stretne s Adušom. Dohodnú sa, že Aduš prijme 10 zlatých ako závdavok za jačmeň, ktorý si má od neho Ondrej na druhý deň prevziať. Ondrej však nepríde načas, čo je zámienkou pre Aduša, aby mu nedal ani jačmeň ani peniaze. Keď neskôr Ondrej príde, Aduš mu iba povie: „Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.“. Tiež sa začne vyhovárať, že jačmeň predal niekomu inému a a závdavok mu v banke nechceli zobrať. Sľúbi Ondrejovi, že mu ho vráti, keď báčik (strýko) z Chocholova umrie (Aduš sa mal po jeho smrti stať dedičom majetku). Ondrej mu pohrozí, že báčika pôjde navštíviť, ale na jeho prekvapenie sa tomu Aduš poteší, pretože chce, aby báčik vedel, v akej žije biede a aby zaňho všetko zaplatil. Ondrej už považuje závdavok za stratený, preto spraví nad desiatkom tri kríže.

Ondrej chce zvíťaziť nad zemianskou pýchou - chce, aby Aduš vyťal štyri jasene zo svojej záhrady. V tej chvíli si však Aduš začne uvedomovať, že rodičovský majetok nezveľadil, vie, že jedinou hodnotou a majetkom sú tieto jasene, pri ktorých sú pochovaní jeho rodičia a preto to nemôže urobiť. Adušov postoj sa zlepší, jediným zdrojom jeho obživy sa stáva poctivá práca. Kukučín v tomto diele pôsobí výchovne. Tvrdí, že človek si musí nájsť svoje správne miesto, inak z morálneho ani citového hľadiska neobstojí. Postoj autora k Adušovi je útočný a satirický, cítiť skôr zosmiešnenie ako súcit.

Na Podkonickom bále

Je to poviedka z dedinského prostredia. Kukučín bol prozaikom dediny, pretože mu bola bližšia, navyše mesto dostatočne nepoznal. V tomto diele ukazuje, ako si dievčatá získavajú životných partnerov. Satirizuje tu meštianstvo, jeho sympatie patria ľudu.

Hlavná postava Margita Botická je z úradníckej vrstvy. Jej matka ju chce dobre vydať, aby prostredníctvom nej získala majetok. Margita sa má na plese zblížiť so starým bohatým Kremeňom. Kým ten príde, ona sa zabáva s mladým a inteligentným gavalierom Petrym. Na znak priazne mu dáva ružu. Neskôr sa však na radu matky venuje už len Kremeňovi, stávajú sa manželmi. Margitina matka zdôvodňuje pachtenie za majetkom životom jej sestry.

Dom v stráni

Postavy: težacká (sedliacka) rodina: Mate Berac, jeho žena Jera, ich deti Ivan, Matija a Katica / veľkostatkári: šora (pani) Anzula Dubčićová, jej manžel šor Iľja, krstňa Dorica, Niko Dubčić / ďalšie postavy: Zandome (mladý obchodník, Nikov priateľ), Pašek Bobica (uchádzal sa o Katicu). Je tu využitý podobný námet ako v Ežovi Vlkolinskom. Román je komponovaný ako životná cesta - autor život porovnáva s cestou pútnika - koncom života je smrť, koncom cesty je cieľ. Kompozícia diela je prispôsobená roku sedliaka - život prechádza orbou, sejbou, kosbou... Autor tu využíva aj vnútornú symboliku.

Mate je typ pracovitého a múdreho človeka. Jeho dcéra Katica sa vracia z mesta, kde sa však pokazila a stratila záujem o rodné prostredie. Na zábave sa stretne s mladým statkárom Nikom, ktorý sa do nej zaľúbi a chce sa s ňou oženiť. Jeho matka šora Anzula ho však chce oženiť za Doricu. Ide teda za Matem, aby sa poradila o vzťahu Nika a Katice. Napriek tomu, že sú z rozličných spoločenských vrstiev, majú rovnaké názory - obidvaja nesúhlasia so vzťahom, ale nechcú ho zničiť, hoci vedia, že Dorica by bola pre Nika lepšou manželkou. Katica je prelietavá, koketuje aj s Paškom, má ho „v zálohe“. Anzula to vyriešil inteligentne - pozve Doricu aj Katicu na slávnostný obed, kde môže Niko zistiť, aké naozaj sú. Katica vidí, že Nikovi sa začína Dorica páčiť, preto je k nej nepriateľská. Spolu sa odoberú na terasu, kde Katica začne ponižovať Doricu. Niko celý rozhovor počuje a vinu za takúto situáciu berie na seba.

Jera, matka Katice, je k Nikovi zádrapčivá, čo on zle znáša. Jera ráta s tým, že po svadbe získa časť Nikovho majetku. Obchodník Zandome upozorňuje Nika, že by mal mať vyššie ambície a malo by mu záležať aj na majetku. Zandome chce hmotne povzniesť celý ľud, má názor, že keď zbohatne jednotlivec, zbohatne aj celý ľud (nesprávna myšlienka). Niko naopak tvrdí, že ľud treba povzniesť mravne a na materiálnom povznesení nezáleží. Zandome Nikovi radí, aby sa oženil s majetnou Doricou. Niko aj napriek tomu váha a Katici otvorene nepovie, že ju už nechce.

Celý problém sa vyrieši až pri Mateho smrteľnej posteli. Prichádza k nemu veľa známych, ktorým dáva rady do života. Dáva do poriadku aj majetok - všetok zanecháva synovi Ivanovi, s čím nie je spokojná Jera (gazdinou v dome sa namiesto nej stáva Ivanova žena). Mate vyrieši aj problém Katice - tá mu sľúbi, že si zoberie Paška. Keď Niko uvidí, že Katica je už zadaná, rozhodne sa, že si zoberie Doricu. Jera je opäť sklamaná, pretože nepríde k majetku zo strany Nika.

Mať volá

Päťzväzkový román, ktorý Kukučín napísal v Južnej Amerike. Rozpráva tu o živote vysťahovalcov z Dalmácie v Amerike. Názov diela je symbolický - Kukučín sa túžil vrátiť domov. Aj do postáv vložil túžbu po domove. Hlavné postavy: Simeon Katović, Andrija, Krešimír, Jela.

Simeon bol starší človek, vodca všetkých prisťahovalcov. Všetci ho poslúchali a vážili si ho. Andrija a Krešimír sú mladí muži. Krešimír bol sirota, vychovávali ho Andrijovi rodičia. Andrij túžil len po majetku, Krešimír zase po láske a šťastí. Jela bola Andrijovou nevestou, ale rozišli sa, pretože sa zaľúbila do Krešimíra.

Lukáš Blahosej Krasoň

Vystupuje tu Samo Bohdan Hroboň (štúrovec, autentická postava) a jeho láska Bohuslava Rajská (česká vlastenka). Príbeh sa odohráva v roku 1843, kedy bola založená spisovná slovenčina. Autor si všíma, ako to zapôsobilo na českých vlastencov - búrili sa, čo spôsobilo aj rozchod Sama a Bohuslavy. Tá sa potom vydala za českého vlastenca Čeľakovského.

Bohumil Valizlosť Zábor

Vystupuje tu Ctiboh Zoch (taktiež autentická postava). Zochovci boli národnobuditeľská rodina. Ctiboh bol osvetovým učiteľom, v tomto diele je opísaná hlavne jeho práca.

Historické novely: Klbká, Košútky, Rozmajrínový mládnik.

Cestopisy: Prechádzka po Patagónii, Dojmy z Francúzska (súvisia s Kukučínovými cestami po svete, všíma si hlavne kultúrne pamiatky, prejavuje sa ako dobrý rozprávač).

Drámy: Bacúchovie dvor, Komasácia (= sceľovanie pozemkov, aby bolo hospodárenie jednoduchšie).

Jeho drámy však nemali úspech, pretože neovládal zásady ich písania, boli to len zdramatizované dialógy.

Božena Slančíková-Timrava (1867 Polichno / súčasná Ábelová - 1951 Lučenec) bola dcérou farára. Meno Timrava si dala podľa studničky v blízkosti Ábelovej. Nemala školské vzdelanie, učil ju iba otec. Na výchove bola v Banskej Bystrici, určitý čas pôsobila aj v Dolnom Kubíne ako spoločnica (pomocníčka pre staršie ženy). Toto obdobie opisuje v diele Skúsenosť. Po smrti rodičov žila u brata v Ábelovej. Pokúsila sa zamestnať v národnom múzeu v Martine ako tzv. kustódka, čo sa jej však nepodarilo. Neskôr odišla do Lučenca, kde aj zomrela.

Diela Timravy sú kompozične aj štylisticky náročné. Sú v nich 2 dejové línie: vonkajší dej (vyjadrený priamou rečou) a vnútorný dej (vnútorný monológ a dialóg). V jej dielach je v konflikte ilúzia s dezilúziou (sklamaním).

Skúsenosť

Je to kritická novela, autorka tu opisuje meštianstvo. Hlavnou postavou je pani Bukovičová (reálna postava, v skutočnosti sa volala Beniacová), vystupuje tu aj autorka ako Marína Majtáňová. Marína sa chce dostať z dediny, kde ju všetko ubíja. Preto odchádza do Dolného Kubína, kde sa stará o pani Bukovičovú (tá je veľká vlastenka). Marína predpokladala, že tu bude duchovne rásť, ale v skutočnosti je to inak, ako si predstavovala, preto je veľmi sklamaná. Bukovičová je lakomá a nepríjemná žena. Od Maríny vyžaduje, aby bola jej slúžkou, ale pred ľuďmi sa tvári, že je jej spoločnicou, pretože chce ukázať, že na to má.

Na prechádzke sa Marína správa prirodzene, ale je zamyslená, kvôli čomu sa nepozdraví známemu pani Bukovičovej. Tá jej za to vynadá, čo sa Maríny veľmi dotkne. Sú medzi nimi aj iné nezhody. Marína nemôže Bukovičovej povedať pravdu do očí (tu autorka využíva vnútorný monológ). Marína onedlho odchádza naspäť domov. Tento pobyt jej nedal nič, po čom túžila, akurát sa zoznámila s Hviezdoslavom a Vajanským, ale aj z toho bola sklamaná.

Príbuzní rodiny Slančíkovcov viedli ich deti k tomu, aby všetko obetovali národu, ale Timrave sa takéto názory protivili. V jej dielach nachádzame triezvy pohľad na svet, dospieva v nich až ku kritickému realizmu. Najskôr písala sentimentálne verše, ale po čase sa jej to sprotivilo, čo vysvetlila v diele Všetko za národ (toto dielo už nie je veršované). Ďalej už písala iba prózu.

Všetko za národ

Hlavné postavy: Viera Javorčíková (predstavuje Timravu) a Hana Čepčinská. Hoci je Hana naoko vlastenka, v skutočnosti sa správa ako typická meštianka. Prichádza do rodiny Javorčíkovcov (tí predstavujú Slančíkovcov), kde všetkým nahovára, že všetky sily treba použiť za národ. Vieru núti, aby literárne tvorila, aj keď vie, že verše sa jej nedaria. Viera Hanu nenávidí, pretože Hana sa zaujíma len o folklór, ale nie o život ľudu.

Pomocník

V prvom období tvorby písala Timrava diela z prostredia dievčat dedinskej inteligencie, takýto námet je využitý aj v tomto diele. Hlavnou postavou je mladá učiteľova dcéra, ktorá túži po šťastí a láske. Chce, aby otcov pomocník prišiel do ich domu. Už dopredu si ho zidealizovala, ale on je úplne iný, preto je k nemu odmeraná. Ale neskôr sa zmieri s tým, že si ho zoberie.

Ďalšie diela: Bez hrdosti, Ťapákovci; poprevratová tvorba: Skon Paľa Ročku, Hrdinovia, Mocnár

Úspešné novely: Dve doby, Záplava

Drámy: Chudobná rodina, Páva (= namyslená žena)

Bez hrdosti

Je to novela, hlavnou postavou je Milina Adamčíková. Tá prichádza na dedinu ku svojmu bratovi, ktorý je farárom. Zaľúbi sa do učiteľa Sama Jablovského, preto sa rozhodne u brata zostať. Uvedomuje si, že Samo si jej lásku nezaslúži, pretože je prelietavý, pije a často ju zraňuje, musí sa však sama presvedčiť o jeho bezcharakternosti, aby vytriezvela. Raz Milina pozoruje Sama na zábave, kde on tancuje so všetkými okrem nej, kvôli čomu trpí. Na druhý deň prichádza Samo k bratovi Miliny. Najskôr prichádza pokorne, ale potom začne ironizovať a znevažovať Milinu, ktorá je tam tiež. Tu prechádza Milina od ilúzie k dezilúzii (vidí Sama opitého a vulgárneho - uvedomí si, že nie je hodný jej obdivu a lásky).

Timrava v tomto diele vytvára 2 dejové línie a 2 línie jazyka (vonkajší dej - čo si Milina myslí / vnútorný dej - čo Milina cíti).

Ťapákovci

Je to najznámejšie dielo Timravy. Tá tu (ako aj vo svojich iných dielach) sleduje cieľ zmeniť život ľudu, kritizuje spoločenské pomery a hovorí, že príčinou svojej biedy je čiastočne aj sám ľud. Hlavné postavy: Iľa („kráľovná“) a Anča („zmija“).

Anča sa po lámke nemohla zdvihnúť, dokázala sa len akoby plaziť, kvôli čomu bola veľmi nešťastná. Bola zaľúbená do Jána Fuzákovie, no nemohla sa so svojou láskou nikomu zveriť. On sa neskôr oženil s Marou, ktorej mala Anča ušiť veniec na svadbu. Vtedy už v sebe Anča nedokázala potlačiť zlosť. Bola nahnevaná na celý svet, ale svoju zlosť sústredila hlavne na Iľu. Tá bola ženou najstaršieho Ťapáka Paľa, ktorý bol aj gazdom. Mala panovačnú povahu, kvôli čomu ju prezývali kráľovná, ale bola veselá a na rozdiel od ostatných Ťapákovcov aj veľmi usilovná. Iľa aj Anča sa chceli vymaniť zo sveta Ťapákovcov. Iľa preto chodievala do rodiny jedného učiteľa. Keďže pracovala ako babica, vedela, že k životu je potrebná aj hygiena. Dala mužovi dve možnosti: buď si postavia nový dom, alebo odíde. On odmietol, preto Iľa odišla k učiteľovcom robiť gazdinú. Po jej odchode sa Ťapákovci dostali do úplného úpadku. Jej muž si uvedomil, že Iľa v ich dome chýba, preto odišiel za ňou.

Timrava chce touto novelou vychovávať, vzdelávať a odstrániť pasivitu. Takisto chce od Ťapákovcov, aby sami zmenili podmienky, v ktorých žili.

Skon Paľa Ročku

V tejto novele autorka poukazuje na problém vzťahu morálky a sociálnych pomerov. Dielo je majstrovským rozpitvávaním svedomia chorého človeka, jeho vzťahu k matke, žene a majetku. Postupne sa vytráca láska medzi manželmi Paľom Ročkom a Zuzkou Ročkovou. Zuzka, ktorá bola zámožnejšia, nútila chorého muža, aby pracoval, pretože bola zvyknutá na pohodlie. Keď sa vydala, chcela dosiahnuť to, čo mala aj pred svadbou. Tiež chcela, aby Paľo postavil nový dom. V tom čase bola jeho mama veľmi chorá, navyše bola vdovou, preto mu nemohla pomáhať. Ale keď už dom stál, prišla sa naň pozrieť, čo Paľa nahnevalo. Po hádke ju vystrčil z domu, ona spadla a rozbila si hlavu. Po tejto udalosti na syna zanevrela. Paľo hovorí: „Láska pri biede sa minula a oni stoja proti sebe ako nepriatelia.“. Keď boli Paľove dni spočítané, túžil, aby ho prišla mama navštíviť. Tá žila vo veľmi zlých podmienkach, a hoci po ňu Paľo viackrát poslal, neprišla. Monológ matky Mary: „Veď len za to zhrešil, že bol v biede. Ľahko je majetnému byť dobrým, ale keď nemáš ani to najpotrebnejšie, do hriechu ľahko upadneš.“. Matka sa nakoniec rozhodla odísť k synovi a zostať pri ňom až do jeho smrti. Timrava dospieva k názoru, že rodičia majú veľkú zodpovednosť za svoje deti.

Hrdinovia

Nočný pokoj v dedine naruší správa, že vypukla 1. svetová vojna, mladí ľudia odchádzajú na front. Iba Zuza Pekovka pociťuje zadosťučinenie a je škodoradostná, pretože vojna rozlúčila aj Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom. Ten predtým od Zuzy odišiel a tak ju odsúdil na život s hrbáčom Paľom Pekom.

Paľo aj jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje a na front musia odísť aj muži oslobodení od vojenskej služby. V tejto chvíli spľasne aj hrdinstvo notára Baláňa. Ten najskôr vyprevádzal mužov na front s vlasteneckým zápalom, hovoril, že povinnosťou každého vlastenca je bojovať za svoju vlasť. Ale od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka, sa správa zbabelo. Robí sa, že je chorý, ale keď zistí, že má známych vo vyšších kruhoch, prestáva simulovať a myslí si, že je nepostrádateľný. Opakom Baláňa je podnotár Štefan Širický, ktorý je humánne založený, čestný, a cíti s ľudom. Prežíva lásku k učiteľke Líze Malinskej, ale neskôr sa presvedčí o jej charaktere a pochopí, že nie je hodná jeho lásky. Už od začiatku odsudzuje vojnu ako zlo, hoci sa jej tiež musí zúčastniť ako vojak. Aspoň sa snaží zachovať si ľudskosť, čo sa prejaví pri zachraňovaní nepriateľského vojaka aj za cenu vlastného života. Autorka na Širickom ukazuje, že vo vojne umierajú aj nevinní.

Odchod mužov zanecháva v rodinách bôľ a starosti (Demákovci), rozrušuje šťastie (Matvejovci) a ničí ľúbosť (Líza Malinská / Štefan Širický). Timrava dáva do kontrastu život tých, ktorí na front neodišli (ženy, vyššie spoločenské vrstvy) a život obetí vojny. Do kontrastu tiež dáva slúžku Betu, ktorá bola počas vojny stále v čiernom, a bohatých pánov, ktorí si z vojny nerobili ťažkú hlavu. Názov diela znie ironicky, týmto pojmom autor označuje hlavne Baláňa.

Mocnár

Hlavné postavy: Anča Bežanka, jej syn Ondrej, Iľa Štopľovie. Autorka vykresľuje Anču v najhoršom svetle, pretože je lakomá a bezcitná, jej jediným záujmom je finančne zabezpečiť seba aj svojho syna. Preto ožení Ondreja s bohatou Iľou (boli síce z jednej rodiny, ale v tej dobe boli takéto svadby bežné - mohli sa tak spojiť majetky). Rodina Štopľovcov je chorá na tuberkulózu, preto Anča dúfa, že Iľa čoskoro zomrie a majetok prepadne Ondrejovi. Anča je k neveste veľmi zlá, povie jej, že ak im neprepíše majetok, môže hneď odísť. Raz príde Iľa k Anči, aby jej povedala, že Ondrej sedí v krčme, ale Anča si z toho nič nerobí - odvetí jej, že čo ju do toho, veď nepije za Iline peniaze (hoci to nie je pravda). Anča stále chodí do kostola, preto ju všetci považujú za nábožnú. Ona sa však nikdy nespráva milo a spolu s mužom sa kvôli lakomstvu nezastavia ani pred krádežou.

Anča si postupne začína uvedomovať, že Ondrej nie je v manželstve šťastný a že si Iľu zobral len kvôli nej. Ondrej preto chodieva do krčmy, kde zalieva nešťastie. Anča tvrdí, že za to môže Iľa. Keď od nej Anča žiada, aby prepísala majetok, Iľa sa poradí s farárom. On jej povie, aby majetok neprepísala a radšej išla na liečenie tuberkulózy. Keď sa to Anča dozvie, zanevrie na kostol.

Záver diela je paradoxný - Iľa vyzdravela, ale Ondrej zomrel. Veľa pil, nepracoval a peniaze chcel získať nečestne. Raz sa s kamarátmi zastavil na statku, kde sa dostali do udiarne. Ukradli tu, čo sa dalo, ale správca ich zbadal a Ondreja dopichal kolom. Timrava v tomto diele ukázala tragické dôsledky vydaja na základe majetku.

Jozef Gregor Tajovský (1874 Tajov - 1940 Bratislava) - jeho otec bol úradníkom v účastinárskej spoločnosti a pomaďarčoval sa. Keďže bol Jozef najstarší z desiatich detí, dostal sa do opatery k starým rodičom (Greškovcom). Z tohto obdobia pochádza veľa jeho diel.

Chodil do školy v Banskej Bystrici, neskôr študoval v učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Počas štúdii pôsobil aj v Detvane. Ako učiteľ pôsobil na mnohých miestach, napr. v Hornej Lehote. Úrady však chceli, aby učil v maďarčine, preto sa rozhodol, že prestane učiť. Odišiel do Prahy na obchodnú akadémiu a neskôr odišiel do Martina, kde začal pôsobiť ako bankový úradník.

Martinčania ho nechápali, lebo svojimi názormi inklinoval k Hlasistom (v dielach uprednostňoval ľud). Ako mladý úradník začal hrať divadlo. Tu sa zoznámil s Hanou Lilge (tá neskôr písala diela pod menom Hana Gregorová), ktorá mala v Bratislave literárny salón. Tajovský žil na mnohých miestach, napr. v Martine, Prešove a Nadlaku (tu získal témy pre drámy Ženský zákon a Statky zmätky), ale nakoniec sa usadil v Bratislave.

V období 1. svetovej vojny musel bojovať proti Rusom, ale dostal sa do ich zajatia a vstúpil do československých légii, podobne ako jeho priateľ Janko Jesenský. Neskôr sa dostal do Kyjeva, kde spolupracoval na vydávaní frontového časopisu Slovákov. V roku 1932 došlo v Košútoch ku krviprelievaniu, pretože sa vzbúril ľud proti ťažkej a málo platenej práci. Na protest podpísali spisovatelia manifest. Po tejto udalosti sa Hana Gregorová stala organizátorkou literárneho hnutia žien. Tajovského trápil rozpad republiky v 30. rokoch, na protest vystúpil spolu s Hanou zo Slovenskej besedy. Zomrel náhle v roku 1940.

V jeho krátkych prózach je v popredí ľud, vychádza v nich z ľudových tradícii. Vydal ich v zbierkach: Omrvinky, Z dediny, Smutné nôty, Spod kosy, Tŕpky, Ohrádky, Zbohom, Obrázky staré i nové, Rozprávky z Ruska. Ďalšie diela: Domov, Apoliena, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková, Maco Mlieč, Do konca, Žliebky, Prvé hodinky.

Domov

Je to dielo so sociálno-psychologickým charakterom, je ostrou kritikou spoločenských pomerov. Hlavné postavy: Ďuro Záhon, Tonka Záhonová. Ďuro pracoval na železniciach, kde mu odtrhlo ruku, druhú mu neskôr museli odrezať. Železnice mu však neuznali pracovný úraz a nedali mu ani základné podmienky pre život.

Jeho bývalí kolegovia ho doma navštevovali, ale prichádzali čoraz zriedkavejšie až úplne prestali. Tu sa začal Ďurov úpadok, začal piť, čo zhoršilo situáciu v jeho rodine. Hádal sa so ženou, ktorá sa rozhodla odísť do služby k pánovi, aby zarobila. S pánom bola Ďurovi neverná, čo on tušil, pretože im pán prilepšoval. Autor v diele ukazuje protiklad medzi morálkou a spoločnosťou - morálka vedie k úpadku, ktorý zapríčinila spoločnosť (nedbalosť o človeka, vykorisťovanie).

Apoliena

Je to monografická poviedka - v centre príbehu je len 1 postava. Je to jedna z poviedok, v ktorých Tajovský nevenuje pozornosť deju (sujetu), ale vykresleniu postáv a prostredia. Apoliena je 14-15-ročná slúžka. Jej otec veľa pil, raz ju zbil tak, že prestala dobre počuť. Kvôli tomu sa začala cítiť menejcenná. Dej nie je vykonštruovaný, v diele cítiť súcit autora.

Horký chlieb

Hlavnou postavou je Turjanka - staršia žena, ktorá mala veľa detí a chodila tiež strážiť deti pánov. Raz ju o to požiadali, pretože išli do divadla. Bála sa však o svoje deti, ktoré zatiaľ zostali samé a ona nevedela, čo je s nimi. Vybrala sa teda domov, aby ich pozrela, ale vonku bolo chladno a ona nebola dobre oblečená, preto prechladla. Kvôli tejto chorobe zanedlho zomrela. Autor tu ukazuje hlavne jej psychiku. Využíva veľa krátkych viet s hovorovými výrazmi, vďaka čomu nie je toto dielo náročné.

Na chlieb

Do banky prišiel jednoduchý človek, aby si zobral pôžičku na chlieb. Ľudia, ktorí si v tom čase chceli požičať peniaze, museli mať žíranta (ručiteľa). Tento človek ho však nemal, pretože všetci jeho známi boli chudobní. Stále chodil prosiť, až sa mu zaručili úradníci z banky. Mysleli si, že mu tým zachránili život, ale jeho sociálna situácia sa v skutočnosti nevyriešila. Tajovský týmto naznačuje, že ľuďom treba dať prácu.

Mamka Pôstková

Mamka Pôstková je tu opisovaná ako jednoduchá chudobná žena, životom skúšaná a biedou ubitá postava. Postupne splácala pôžičku 12 korún. Zostali jej už len 3 koruny, ktoré ale nemohla splatiť, pretože jej manžel aj syn boli alkoholici a všetko pomíňali. Zarábala si pečením chleba, ale všetky peniaze, ktoré takto získala, rozdala vnúčatám. Išla aj na roboty a zarobené peniaze si nechávala u gazdu. Raz si však zlomila ruku, kvôli čomu nemohla ďalej pracovať. Gazda jej peniaze zatajil, preto nemohla splatiť pôžičku.

Podstatou príbehu je autorove stretnutie s mamkou Pôstkovou v banke, kde jej má vypísať zmenku na 3 koruny. Autor rozmýšľa, či za ňu nemá zaplatiť dlh, ale bojí sa, aby ju neurazil, pretože bola hrdá a almužnu by nikdy neprijala.

Maco Mlieč

V tomto diele je najvýraznejšie opísaný sociálny problém. Mlieč ťažko pracoval u gazdu už od skorej mladosti. Najskôr s ním chodil do mesta a opatroval kone, ale odkedy si zlomil nohu a začal krívať, gazda ho nechal spávať v maštali. Nikto k nemu nemal vzťah, dokonca ani dedinská chudoba. Cez postavu Mlieča ukazuje autor život sluhov, ktorí si neuvedomovali, že svojou prácou zarobili veľa peňazí, o ktoré ich gazda obral. Takisto aj Mlieč bol spokojný, že dostal jedlo a staré šaty, myslel si, že on je gazdovi dlžný a nie naopak, hoci ho gazda celý život vykorisťoval. Po rokoch sa Macove zdravie zhoršovalo. Tulákov, chudákov a samovrahov pochovávali k plotu, ale on prosil gazdu, aby bol aspoň slušne pochovaný („Žiť a pracovať slušne, aj slušne umrieť.“). Gazda mu teda spravil honosný pohreb, ktorým sa však chcel hlavne ukázať.

Do konca

Tajovský tu opisuje smrť starého otca, ktorý celý život statočne pracoval a takisto zomrel ako statočný človek. Hoci bol chorľavý a cítil sa nevládny a starý, chcel ísť na pole. Vzal si sekeru, ale na dvore spadol, kvôli čomu neskôr zomrel. Stará matka zomrela v priebehu roka.

Žliebky

Autor tu vykresľuje svojho starého otca. U starých rodičov sa pokazili žliebky, preto išli do lesa na drevo, ale starý otec sa potkol a spadol na nos. Aby nebol v hanbe, že bol kradnúť, stará mama tvrdila, že bol opitý a spadol. Každý vedel, že si rád vypije, preto tomu ľudia uverili.

Prvé hodinky

Starý otec chcel Tajovskému kúpiť hodinky, ale stará matka mu to nechcela dovoliť. Preto sa starý otec rozhodol, že bude na radvanskom jarmoku zápasiť s černochom, pretože tak mohol tie hodinky vyhrať. Stará matka nechcela pripustiť takú hanbu, tak radšej súhlasila, aby hodinky kúpil.

Dramatická tvorba: Ženský zákon, Statky zmätky, Nový život; jednoaktovky: V službe, Hriech, Tma; historická dráma z obdobia štúrovcov (1848): Smrť Ďurka Langsfelda; dráma z 1. svetovej vojny: Blúznivci.

Ženský zákon

Autor tu rozoberá vydaj a ženbu na základe majetku. Hlavné postavy: Miško Malecký, jeho mama Mara, Anička Javorová, jej mama Zuza, Dora Kalinová (klebetnica). Pred odchodom na vojnu dáva Miško sľub Aničke, hoci jej mama je proti tomu. Ani Miškovej mame Mare sa to nepáči, pretože nechce za nevestu chudobné dievča. Dora šíri klebety, aby rozbila tento pár a získala nejaké peniaze tým, že by si Miško zobral richtárovu dcéru. Miško sa na vojne dozvedá o klebetách, preto to vyzerá tak, že sa s Aničkou rozíde. Po návrate z vojny o seba nemajú záujem.

Zuza chce, aby jej dcéra bola šťastná, Mara naopak nehľadí na záujmy svojho syna a v jeho neprítomnosti pripravuje s Dorou plány, ktorých obeťou sa stávajú Miško s Aničkou. Dora si neskôr uvedomí, že nejednala správne. Preto sa rozhodne, že Aničke pričaruje Miška späť (na dedinách sa v tomto čase udržiavali ešte aj staré zvyky, ako napr. čarovanie). Tajovský naznačuje, že to nebolo správne, pretože medzi nimi zvíťazila úprimná láska. Tiež hovorí, že majetok spôsobuje len útrapy a obeťou sa stávajú tí, ktorým na majetku najmenej záleží.

Statky zmätky

V tomto diele vidí autor problém vydaja na základe majetku v tragickejšej polohe, hovorí, že statky prinášajú len zmätky. Dialóg je tu nositeľom deja a napätia, je živý a naplnený ľudovými prvkami, ktoré dávajú dielu dynamiku a spád.

Hlavné postavy: Ďurko Ľavko, Zuzka Kamenská, Palčíkovci. Ďurko si na návrh Palčíkovcov zobral majetnú Zuzku, hoci pred svadbou medzi nimi nebol žiadny vzťah a zobrali sa len na základe majetku. Proti manželstvu sa stavali hlavne muži z rodiny Kamenských (Zuzkin otec Tomáš, jej brat a švagor). Ďurko bol prelietavý, často pil a chodil na zábavy, zaujímal sa aj o temperamentnú Betu. Zuzka bola jej pravý opak - bola jemná, tichá a pracovitá. Ďurko so Zuzkou bývali u Palčíkovcov, ktorí im nasľubovali majetok, ale nič nesplnili, navyše od Zuzky chceli, aby ich zabávala. Ani spolunažívanie Zuzky a Ďurka nebolo v poriadku.

Po čase, keď Zuzka čakala dieťa, sa Ďurko vrátil ku svojej starej láske Bete, odchodu Zuzky nebránili ani Palčíkovci. Beta bola prefíkaná a chcela získať majetok pre seba aj pre Ďurka. Palčíkovci však boli veľmi šetrní a lakomí, preto sa medzi nimi začali hromadiť konflikty. Ďurko si žiadal majetok a peniaze, ktoré si zarobil, ale Palčíkovci sa začali odvolávať na advokáta. Keď sa Ďurko nasťahoval k Palčíkovcom, myslel si, že majetok bude spoločný, ale oni z nich chceli mať len sluhov. Palčíkovci sa odvolávali na to, že po ich smrti by majetok aj tak dostal. Právne to však nebolo doriešené - Ďurko sa tak nemohol domáhať majetku ani pláce, ani ako sluha nebol zjednaný. Palčík sa mu začal vyhrážať a chcel ho vyhnať z domu, Ďurko s Betou teda odišli a začali bývať sami.

Nový život

Hlavné postavy: Anička Jahodová, jej otec Matúš, Pišta Bučák, Martin Chvojka. Jahodovci nechcú, aby sa Anička vydala za chudobného Martina, za lepšieho považujú žandára Bučáka. Ten sa lakomí na majetok Jahodovcov, pritom však nevie, že žiadny nemajú. Zoberie si teda Aničku a začne sa domáhať majetku. Zabije Jahodu a neskôr vo väzení spácha samovraždu. Anička mala s Bučákom dieťa. Neskôr sa vydala za jej starú lásku - Martina Chvojku.

V službe

Do konfliktu sa tu dostáva sluha Jano a gazda Štefan. Na postave Jana vidieť, že aj nižšie vrstvy sa začínajú domáhať svojich práv. Na záver diela Jano hovorí: „Keď sa i vy, páni, zbíjate dokopy, budeme sa i my, robotníci.“.

Hriech

Mladý gazda sa lakomí na majetok a odchádza za prácou do Ameriky. Keď sa vráti domov, kupuje majetok, pričom nemyslí na šťastie a svoju mladú manželku. Ona nestačí na majetku pracovať, preto si najme paholka. S ním začne žiť a narodí sa im dieťa. Až vtedy si gazda uvedomí, že uprednostnil majetok pred šťastím.

Tma

Na smrteľnej posteli je gazda, ktorý okradol suseda a chce odľahčiť svoje svedomie. Preto prepíše časť majetku na susedove deti.