Novela, jej charakteristika, porovnanie s poviedkou (Hemingway, Blažková, Šikula, Capote)

Novela, jej charakteristika, porovnanie s poviedkou (Hemingway, Blažková, Šikula, Capote)

Novela: stredná epická forma, vzniká v Taliansku v období renesancie. Zobrazuje určitý výsek udalostí, ktoré majú vnútorné napätie. Dej má rýchly spád, časové rozpätie nie je veľké. Postavy sa charakterovo ani ľudsky nevyvíjajú.

Poviedka: malá epická forma. Vystupuje tu málo postáv.

Ernest Hemingway (1898 Illinois - 1960 Havana) bol americkým spisovateľom, pochádzal z dobre situovanej rodiny lekára, pod ktorej vplyvom sa z neho stal humánne založený človek. Mal mnoho záľub - rád čítal a počúval hudbu, zaujímal sa napríklad o šport, ryby, dostihy a chov psov a mačiek, ale aj o 1. a 2. svetovú vojnu a občiansku vojnu v Španielsku (tieto udalosti sa stali námetmi pre väčšinu jeho diel). V období 1. svetovej vojny nastúpil na taliansky front ako vodič sanitky. Vo vojne využil aj svoje spisovateľské nadanie - uplatnil sa písaním reportáží. Istý čas žil v Paríži, neskôr v Španielsku. Posledné chvíle prežil v meste Tinca Vigia, kde sa stal priateľom kubánskeho ľudu (aj Fidela Castra). Pracoval na kubánskom veľvyslanectve, podarilo sa mu vytvoriť protinacistickú sieť.

Jeho smrť nie je dodnes objasnená - jeho manželka síce povedala, že sa postrelil pri čistení zbrane, no mnohé skutočnosti napovedajú aj o samovražde (bol chorý, veľa pil, mal nádor na mozgu, časté depresie a výpadky nervovej činnosti). Počas cesty domov po jednej z operácii sa dokonca pokúsil vyskočiť z lietadla.

Je o ňom známe, že písal postojačky, kvôli čomu sú jeho diela stručné. Sám sa nepovažoval za básnika, písal hlavne reportáže. Jeho prvým dielom je zbierka Tri poviedky a desať básní (odtiaľ je báseň Aj slnko vychádza, v ktorej opisuje život Američanov v emigrácii a ich snahu o sebauplatnenie). Najvýznamnejšie sú jeho protivojnové romány Zbohom zbraniam (Zbohom armáde) a Komu zvonia do hrobu, ale aj novela Starec a more. Ďalšie diela: sociálny román Mať a nemať, protivojnový román Muži na vojne, Smrť po obede (sú tu opísané býčie zápasy) a Zelené pahorky africké (zbierka noviel s poľovníckymi námetmi).

Zbohom zbraniam

Názov vystihuje autorovu túžbu po mieri a pokoji zbraní; bol inšpirovaný názvom starej anglickej básne Buď zbohom, zbohom zbraniam slávnym. Hlavnými postavami sú Catherine Barkleyová a Frederick Henry. V tomto diele Hemingway hovorí o svojej nenávisti k vojne, dej vychádza z jeho vlastného života (je písaný v 1. osobe).

Je tu vyrozprávaný romantický príbeh mladého amerického vojaka Fredericka a anglickej ošetrovateľky Catherine. Frederick odišiel do vojny dobrovoľne, pretože si myslel, že v nej prežije dobrodružstvo. Po čase však zmenil názor a zrazu bola vojna v jeho očiach „Monštrum, ktoré každý nenávidí“. Na vojne spoznal Cate a postupne k nej nadobudol hlboký cit, ktorý sa stal jediným zmyslom ich života. Keď Cate otehotnela, rozhodli sa, že nechcú mať s vojnou nič spoločné a presťahovali sa do Francúzska. Pri pôrode však Cate spolu s dieťaťom zomrela a Frederick tak stratil zmysel svojho života. Hoci jej smrť nenastala v dôsledku vojnového zranenia, táto udalosť sa Fredericka dotkla viac, ako keby si vojna vzala jeho vlastný život. Vojna - synonymum smrti - tým akoby porušila „separátny mier“, ktorý s ňou Frederick uzavrel.

Komu zvonia do hrobu

Dielo opisuje len 3 dni zo života Roberta Jordana. Ten pôsobil na americkej univerzite, kde vyučoval španielčinu. Najskôr bol ľahostajným človekom, ktorý sa nechcel miešať do politiky. No v Španielsku videl len bezprávie a teror, preto cítil povinnosť odísť do tejto krajiny a pokúsiť sa zmeniť zlú situáciu. Medzičasom sa tam začali zbiehať všetky pokrokové sily (interbrigadisti), aby bojovali proti fašizmu, Robert sa tiež stal jedným z dobrovoľníkov. Počas vojny našiel zmysel svojho života, stretol svoju lásku - ošetrovateľku Máriu a vykonal hrdinský čin, ktorý sa mu stal osudným.

Autor situáciu v krajine veľmi dramatizuje - najdramatickejším momentom diela je boj Roberta s vojnovou skupinou. Mal zničiť most, ktorý bol dôležitým oporným bodom. Pri plnení úlohy si však vážne zranil nohu a partizáni ho už nemohli odniesť, pretože by stratili priveľa času a nestihli by vykonať zálohu - Robert sa teda obetoval (autor tu vykresľuje jeho vnútorný monológ; „Ak zvíťazíme tu, zvíťazíme všade, svet je krásny a stojí za to, aby zaň človek bojoval.“). Uvedomoval si, že prichádzajúci nepriatelia ho zabijú, preto sa snažil posledné chvíle využiť na to, aby si poslednýkrát pozrel nebo, chytil ihličie... (akoby sa lúčil so svetom). Keď sa k nemu približoval kapitán, vedel, že prišiel jeho koniec a nemá šancu nad ním zvíťaziť, ale aj napriek tomu sa ešte snažil pripraviť na útok.

Motto tohto románu: „Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, kusom súše, ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či moje vlastné, smrť každého človeka umenší ma, lebo ja som súčasťou človečenstva. A preto sa nepýtaj, komu zvonia do hrobu, zvonia tebe.“

Starec a more

Je to novela, ktorá vznikla v poslednom období Hemingwayovho života. Zobrazil v nej lásku k životu, jeho silu a odhodlanie človeka prežiť. To všetko ukázal na postave kubánskeho rybára Santiaga, ktorý chodieva chytať ryby spolu s malým chlapcom Manolinom.

Santiago nemá stále šťastie, ale napriek tomu nikdy nestráca nádej. Príde aj obdobie, keď neuloví žiadnu rybu celých 80 dní. Preto poruší svoj zvyk chytať ryby len neďaleko brehu a rozhodne sa vyplávať sa na more. Tam sa mu podarí uloviť obrovskú rybu, z čoho má veľkú radosť (v tejto časti spisovateľ zobrazil boj človeka s prírodou; do opisu boja vložil pohľad na človeka, ktorému sa podarilo zvíťaziť v boji o vlastný život). Santiago sa stavia k rybe ako k rovnocennému partnerovi, nie ako ku koristi, dokonca ju oslovuje „sestra moja“. Pach krvi vytekajúcej zo zabitej ryby však priláka k člnu žralokov, ktoré ju zožerú, Santiago preto privlečie do dediny už len holú kostru (Hemingway v tejto časti majstrovsky zvládol opis boja; „Som síce len starec, ale nie som bez zbrane.“). Napriek tejto skúsenosti je odhodlaný znovu vyplávať na more a bojovať o svoj život („No človek nie je stvorený na to, aby sa vzdával, človeka možno zdrviť, ale nie poraziť.“).

Truman Capote (1924 New Orleans – 1984 Los Angeles) sa venoval publicistike a literárnej tvorbe (písal poviedky, novely a romány). Počas mladosti vystriedal viacero zamestnaní, precestoval Ameriku aj Európu. Spolupracoval aj s divadlom a písal filmové scenáre.

Raňajky u Tiffanyho

Je to psychologická novela (príp. krátky román); jej témou je život vo veľkomeste. Hlavná myšlienka – človek je deformovaný spoločnosťou, nie je schopný krotiť svoje túžby, chce si užívať a túži po „veľkom svete“. Hlavnou hrdinkou je Holly – 19-ročné dievča žijúce v New Yorku, ktoré sa necháva vydržiavať staršími mužmi; celý život sa pohybuje v prepychových baroch a reštauráciách. Rozprávačom je mladý začínajúci spisovateľ, ktorý žije v tom istom dome, ako Holly (príbeh rozpráva retrospektívne).

Holly žije od 14 rokov sama; drží sa zásady, že človek sa môže vycvičiť, aby mal rád každého. Okruh jej známych tvoria filmár Berdman, multimilionár Trawler, brazílsky diplomat José Jabarra a Jaegar s milenkou Mag. Holly chodí raz týždenne do Sing-Singu, pričom všetky tieto návštevy jej platí mafián. Mladý spisovateľ sa o ňu zaujíma, a aj keď ho najskôr odmietne, po čase sa medzi nimi vytvorí priateľstvo a spisovateľ sa stane jej dôverníkom. Keď sa Holly rozhodne odísť na Kubu, pohádajú sa. Vtedy sa spisovateľ stretne s jej skutočným manželom – zverolekárom z Texasu, od ktorého odišla, aby sa dostala do „veľkého sveta“.

Po návrate z Havany sa Holly stáva milenkou Josého a chce sa zaňho vydať. Do života jej však zasiahne viacero udalostí – vo vojne jej zomrie brat, obvinia ju zo spolupráce s narkomafiou, pri zatýkaní potratí a opustia ju všetci priatelia a milenci. Zostáva jej už len spisovateľ, ktorý jej pomôže ujsť do Brazílie. Tam sa pokúša nájsť domov, podľa útržkovitých správ sa dostane do Rio de Janeira, Buenos Aires a pravdepodobne aj do Afriky.

Ako pamiatku na New York si do Brazílie zobrala miniatúru kúpenú v klenotníctve u Tiffanyho, ktorú jej dal spisovateľ na Vianoce. Tá jej pripomína, že na tradičné raňajky u Tiffanyho, ktoré sa konali raz ročne pre bohatých klientov, sa už nikdy nedostane.

Jaroslava Blažková pracovala ako redaktorka v rozhlase; v roku 1968 emigrovala do Kanady.

Nylonový mesiac

Táto novela podáva obraz citových stavov mladých ľudí. V dialógoch autorka používa skratkovité vyjadrovanie; bohato (až impresionisticky) opisuje duševné stavy hrdinov.

Hlavnou postavou je mladá žena Vanda, ktorá túži slobodne žiť a nezväzovať sa pritom konvenciami. Nemá pevný životný cieľ, túži po dobrodružstve – a ako dobrodružstvo chápe aj svoj vzťah k Andrejovi (nechce sa viazať). Andrej je zrelší v cite, ustálenejší, váži si blízkosť milovanej osoby.

Vincent Šikula pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole umenia v Modre, neskôr ako redaktor v časopise Romboid a vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Bol aj dramaturgom Slovenskej filmovej tvorby a nakoniec profesionálnym spisovateľom.

Jeho prvými dielami boli zbierky noviel Na koncertoch sa netlieska (príbehy z vojenčiny) a Možno si postavím bungalov (príbehy ľudí z rodného kraja). Ďalšie prózy: novela S Rozárkou, Nebýva na každom vŕšku hostinec a zbierka poviedok a noviel Horská robota. Po roku 1968 sa odmlčal, až koncom 70. rokov vydal trilógiu Majstri, Muškát a Vilma.

Román s historickou tematikou Matej (život slepého predajcu kníh Mateja Hrebendu); román Ornament (o prenasledovaní ľudí na Slovensku v 50. rokoch pre náboženské presvedčenie). Tvorba pre deti – Pán horár má za klobúkom mydleničku a Prázdniny so strýkom Rafaelom.

S Rozárkou

Hlavným hrdinom a rozprávačom je Ondrej – mladý muž, ktorý sa musí po smrti matky postarať o mladšiu sestru Rozárku. Tá je telesne dospelá, no psychicky zaostalá – správa sa ako malé dieťa. Hoci sa Ondrej veľmi snaží, nedokáže sa jej venovať tak, ako si to vyžaduje jej duševný stav. Nevie zladiť prácu s náročnou starostlivosťou, je preňho „záťažou“, preto ju pošle do ústavu. V závere diela autor vykreslil obraz zbaleného kufra, ktorý symbolizuje Ondrejove výčitky. Strieda sa súčasnosť so spomienkami, je tu využitý lyrizovaný jazyk.

Majstri, Muškát, Vilma

Ústrednou postavou tejto trilógie je najmladší syn majstra Guldána – Imrich.

1. časť – Je tu zobrazené Imriškove detstvo, dospievanie a prvé lásky v Okoličnom. Je v rodinnom kruhu; podporujú ho otec aj bratia. Ožení sa, jeho život je pokojný aj napriek tomu, že je práve nastolený Slovenský štát.
2. časť – Nastane zlom v jeho živote – prežije povstanie, domov sa vráti v ťažkom šoku.
3. časť – Rozprávačom je chlapec Rudko (má spoločné črty s autorom). Hlavná hrdinka Vilma starostlivo opatruje svojho manžela Imra, ktorý však aj napriek tomu zomiera na následky zranení.