Téma domova v slovenskej medzivojnovej a povojnovej poézii

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: ursula (22)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 06.09.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 776 slov
Počet zobrazení: 1 595
Tlačení: 116
Uložení: 98

Téma domova v slovenskej medzivojnovej a povojnovej poézii

Objasnite, aké spoločenské podmienky, životné osudy viedli slovenských básnikov v medzivojnovom období 20. storočia a v povojnovom období 20. storočia k spracovaniu témy domova. Porovnajte tvorbu aspoň troch autorov. Analyzujte texty básní. Vysvetlite funkciu jazykových prostriedkov v nich.

Spoločenská situácia:

Koniec 1. svetovej vojny so sebou prináša novú spoločenskú situáciu- rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik ČSR a aj zmeny v umeleckom a literárnom živote. K slovu sa hlásia nové umelecké smery a generácie, hoci ešte vždy doznieva téma vojny. V dvadsiatych rokoch dochádza k vzniku politických strán (národné, ľudové, pravica, ľavica) . V roku 1927 nastala Hospodárska kríza → hlad, bieda, nezamestnanosť. Prichádza k prvej emigračnej vlne = chlebová vlna. Veľa Slovákov odišlo do USA, Kanady a Austrálie. Týkalo sa to hlavne východu (Oravy a Kysúc).

Slovenská poézia medzi dvoma vojnami. Prešla veľmi zložitým vývojom . Závisela:

  1. od individuality autora
  2. od generačnej príslušnosti autora
  3. od smerovej orientácie

V 30. rokoch prichádza k fašizmu . Kňaz Anton Hlinka sa vracia k otázke slovenskej autonómie. 14. marca 1939 vzniká Slovenský štát. V roku 1944 je vyhlásené Slovenské národné povstanie, vyhlasuje sa znovuobnovenie 1. ČSR.

Slovenská poézia po r. 1945 naráža na rôzne spoločensko- politické prekážky. V poézii doznieva tvorba davistov. Rezonuje vojnová a neskôr povojnová téma. Skupina nadrealistov prechádzala k intímnej až spoločenskej poézii. Formuje sa skupina R-10; autori, ktorí sa zaoberajú tradičnými témami (láska, domov,...), tradicionalisti. Tvorba autorov je pod prísnym dohľadom nového vládnuceho režimu, spisovatelia sú nútení písať podľa šablóny- schémy. Veľmi častou je preto mnohokrát spomínaná téma domova, prípadne negatívne stanovisko voči vojne. Po porážke fašizmu začína budovanie ľudovo demokratického štátu . Od roku 1948 keď sa k moci dostáva komunistická strana ( KSČ) prenikajú k nám myšlienky komunizmu a Stalina.

V 50. roky poznačené schematizmom- autori museli tvoriť podľa ideovej schémy.

V 60. rokoch začala prenikať do poézie svetová avantgarda (Rúfus, Válek). Poézia sa posúva preč od schematizmu Nastáva uvoľnenie situácii v spoločnosti, odraz v literatúre ( vplyv avantgardy).

Rok 1968 – vstup vojsk Varšavskej zmluvy, následná konsolidácia spoločnosti. Mnohí autori nemohli publikovať svoje diela, mnohí boli vymazaní z učebníc, knižníc, kníhkupectiev – „biele miesta v slovenskej literatúre“.

Rozdelenie generácii:

  1. a) staršia- nadviazala na symbolizmus (I.Krasko, J.Jesenský)
  2. b) stredná- tradicionalisti, autori sa vracajú k téme 1.svetovej vojny, domova. Rofného kraja, prírody a k téme matka a otec (M.Rázus, Š.Krčmáry)
  3. c) mladšia = nová

Mladšia (nová) generácia sa rozdeľuje na:

  1. a) NEOSYMBOLISTOV- Emil Boleslav Lukáč
  2. b) VITALISTOV- Ján Smrek
  3. c) ĽAVICOVO ORIENTOVANÝCH = DAV: Laco Novomestský, Daniel Okáli, Ján Rob Poničan
  4. d) NADREALISTI: Rudolf Fábry, Štefan Žáry, Ján Brezina, Vladimír Reisel, Ján Rak, Pavol Bunčák, Július Lenko
  5. e) KATOLÍCKA MODERNA: Rudolf Dilong, Ján Haranta, Pavol Gašparovič Hlbina, Ján Motulko, Janko Silan, Karol Strmeň, Mikuláš Špric, Pavol Uö·kOliva, Stetoslav Viegl, Gorazd Zvonický, Andrej éarnov
  6. f) AUTORI S VLASTNÝM INDIVIDUÁLNYM VÝVOJOM: Valentín Beniak, Máša Haľamová, Pavol Bunčák

MEDZIVOJNOVÉ OBDOBIE:

Ukážka č. 2: EMIL BOLESLAV LUKÁČ – Taedium urbis (Hnus z mesta)

Bohatstvá veľkomesta, zlatisté strechy dómov, (epiteton)

ich rozkoš, mam a jed, ich sláva, sprzna, slasť, (eufónia)

všetko tu cudzie mi, je inde moja vlasť,

tam medzi bralami môj čarokrásny domov. (epiteton)

Tu každá myšlienka je zakrnelou, chromou;

doma je milejšou i najskromnejšia chrasť. (kontrast)

Tu všetko ubité a nemôže nič rásť,

len hukot odporný čuť veľkých hypodromov. (odborné slovo)

Ó, hory zelené, ó, dobrý, rodný údol, (eufónia)

na malých chatrčiach ten milý modrý kúdol,

tie mäkké sonáty, ktorými vietor húdol. (personofikácia)

Ó, ľudia ako vosk, nie nepriatelia – vlci,

v ich krotkých pohľadoch slavianska láska blčí.

Ó, ty môj krásny kraj. Tak milujem ho. Mlčí.

POZNÁMKA: autor porována bohatstvo mesta s chudobným domovom. Nachádzajú sa tu kontrasty. Viac o ukážke je nižšie uvedené.

  • narodil sa neďaleko Banskej Štiavnice.
  • pracoval v Národných novinách.
  • bol tajomník spolku slovenských spisovateľov.
  • redigoval časopisy Mladé Slovensko, LUK (literatúra, umenie, kultúra), Slovenské smery a Tvorba.
  • je predstaviteľom novej generácie. Bol neosymbolista a dolorista (prevláda smútok, sebatrýzeň a bolesť).
  • čerpal z romantiky, realistickej a symbolistickej literatúre
  • zaoberal sa témami domova, cudziny, lásky (krutá, sebazničujúca, trýznivá, bolestivá), slovenskej prírody a vojny.
  • počas štúdia v Paríži mu chýbala domovina.

Tvorba:

  • Spoveď- zbierka, ktorou vstúpil do literatúry. Je neosymbolická. Využil paradoxy a protiklady. Rozoberá rémy domova, baníckeho prostredia, oslavy rodného kraja, spomienky na 1.sv. vojnu
  • Dunaj a Seina- básnickú zbierku napísal počas štúdia v Paríži. Dunaj mu symbolizuje domov, Seina - symbolizuje cudzinu (Paríž). Vychádzal z francúzskeho aj z domáceho symbolizmu. Protiklad domova a sveta, mesta a dediny, pričom dedina ako symbol rodného kraja splývala v jeho predstave s kladnými mravnými hodnotami, a na druhej strane mesto je mu symbolom nerestí a záporných spoločenských javov. Taedium urbis (Hnus z mesta)- porovnáva mesto s dedinou cez architektúru, kultúru, ľudí v meste a doma. Ľudia v dedine majú k sebe bližšie, v meste sú povrchnejší, nezaujímajú sa o druhých. Mesto je síce krásne, ale príroda, domov, jeho dedina je lepšia. Domov je mu milší aj keď je chudobnejší. Idea je láska k domovu. Témou je konfrontácia mesta s dedinou. V kompozičnom postupe využíva kontrast, konfrontáciu. Báseň je symbolistická, nachádzame tu eufóniu - za sebou nasledujúce slová začínajú na rovnakú spoluhlásku „sláva, sprzna, slasť". Je to zovretá forma sonetu, veľa metafor, symbolov, ozdobných prívlastkov, medzi ktorými pôsobí kontrastne „mam a jed“ veľkomesta s predstavou čarokrásneho domova. Požitý je aj impresionizmus (hluk mesta), citoslovcia, epitetony, genitívne metafory, dynamizuje krátkymi vetami (naO konci), prirovnania. Nájdeme tu cudzie slová, knižné slová a odborné pomenovania.
  • O láske neláskavej- intímna ľúbostná lyrika. Láska v sebe skrýva aj nenávisť, očarenie i sklamanie, sladkosť i trpkosť. · Oxymoron - spojenie dvoch pomenovaní, ktoré sa navzájom vylučujú.
  • Križovatky- zbierka, odklon od intímnej lyriky, viac problematika všenárodna, objavujú sa aj motívy smútku, bezvýchodiskovosti, ktoré pramenia z jeho predtuchy vypuknutia ďalšej svetovej vojny - založená na symboloch a alegórii

MEDZIVOJNOVÉ OBDOBIE:

Ukážka č. 3: JÁN SMREK – Z mora do sklenice

Všetko je málo,

všetko veľmi málo, (anafora+ gradácia)

čo životu som urval z pokladnice,

lopatou plnou hrabem – sa mi zdalo

a ja som bral len z mora do sklenice...

...Napokon predsa

vystrel za mnou ruku

kraj rodný môj, bohatý na vinice,

abych si prišiel odpočinúť z hluku

veľkého sveta v tôňu borovice. (epiteton)

POZNÁMKA: v prvej strofe opisuje autor ako mu bolo všetkého málo. Preto si začal veci brať=začal cestovať. V druhej strofe sa vracia domov, oddýchnuť si sem.

  • vastným menom Ján Čietek.
  • v 1.svetovej vojen bojoval na fronte. Dostáva sa do Turecka a Palestíny. Ochorel na maláriu.
  • po návrate začal študovať. Založil bohosloveckú fakultu a zanecháva štúdium
  • založil Edíciu mladých slovenských autorov v Prahe. Zakladá časopis Elán, ktorý vychádza do roku 1947.
  • patrí k najvýznamnejším básnikom symbolizmu, predstaviteľ vitalizmu
  • do slovenskej literatúry vniesol motív mesta, lásky, ženy, vitalizmu, protivojnový tón.
  • používa motívy lásky, krásy, života a elánu.
  • okrem vitalizmu používa aj prvky impresionizmu. Pri potulkách európskymi štátmi mu začala chýbať domovina.

Tvorba:
Odsúdený k večitej žízni
- prvá zbierka, pochmúrny charakter - symbolizmus (Dnes milujem svoj deň). Poézia mladosti založená na wolkerovskej chlapčenskej úprimnosti zo života, ťažbe žiť. Pomocou symbolizmu chcel vyjadriť nedostatok lásky, ktorá mu chýba. Básne sú plné smútku a pesimizmu. Básne stoja na protikladoch.
Cválajúce dni- manifest vitalizmu - netradične opisuje život a lásku, krásu ženy, rytmický plynulý verš
Zrno- básnická zbierka. Témy domova ( symbol sily a čistoty) a prírody (krásy Slovenska). Vyjadruje túžbu po radosti zo života, opojenie mladej generácie zo zmeny, za ktoru ich ženie rytmus, čas.

Hostina, Studňa- alegórie, symboly, nepodľahol pesimizmu. Tragická lyrika, ale aj lyrika nádeje a vzdoru. Vrátil sa k poézií mladosti zmocnenej životnými skúsenosťami a istotami. Reagoval tu na 2. svetovú vojnu cze symboly a alegórie. Vyjadruje odpor voči vojne.
Básnik a žena- pozostáva z kapitol. Je to dialóg medzi básnikom a ženou, ktorí sa stretávajú v každom ročnom období a každé obdobie symbolizuje stupeň ľudského života. Témou je „veľká a večná téma umenia - láska". Kapitoly: 1. V zasneženom parku, 2. Pokračovanie jarné, 3. Letná noc na vode, 4. Padajú listy, 5. Po desiatich rokoch. Vyjadruje svoj obdiv k žene, ale aj náhľady na umenie, ľútosť za krásou, ktorú odvial čas
Božské uzly- inšpirovaný českým poetizmom, zmyslové očarenie, stupňuje sa túžba po krásach sveta v poetisticky hravých veršoch z potuliek cudzinou, o láske a milovaní. Verše o tragickom osude vysťahovalcov. Prevažujú tu ľúbostné motívy, ktoré sú spojené s príroou.

pre deti: Maľovaná abeceda, Machule

Iba oči- básnická zbierka, rozvinul tu vitalizmus. Do popredia prichádza zmyslové vnímanie. Témy: ľúbostné, prírodné, sociálne, cestovateľské. Z mora do sklenice- v tejto lyrickej básni hodnotí svoj doterajší život, neprežil si všetkého tak ako chcel. Domov je istota, pokoj a bezpečie » nakoniec má pocit, že ten život nebol až taký zlý. Báseň má striedavý rým (abab), 4-veršové strofy. Nájdeme v nej symboly, metafory, epitetá, inverzie, apoziopézy a anafory.

POVOJNOVÉ OBDOBIE:

Ukážka č. 1: ANDREJ PLÁVKA - Tri prúty Liptova

Volá víchor, volá, (epanastrofa)

volá k Bielej skale (symbol vysvetlený vyššie)

svoje deti zdola

spáliť staré žiale...

Tak ma zas po rokoch Liptov môj pošibáva... (autorov návrat po rokoch domov do Liptova)

- Poďže sem, synáčik, najprv si hniezdo ucti,

potom mu z vernosti i práce skladaj účty.

Oj, cmiter sielnický, ty vyhňa môjho žiaľu, (metafora)

ku mne si chodieva vždy smútkov po píšťaľu... (personifikácia)

Nehľadaj po rokoch tú starú tiesne krásu,...

i mater nebohá by ma dnes presviedčala:

Netráp sa, synak môj, načo sa morduješ

jednostaj s myšlienkou na detstvo, roky ušlé,

na našu záhradu, na prvé svoje husle,

na lásku študentskú, ktorej som zbraňovala

materským tušením, že s ňou zle pochodíš,

na smútky mladosti, mocné jak Biela skala,

nasladké cigánstva, čo kryla hájov tíš,

na clivú cengarku, čo z veže katolíckej (anafora)

súmraku vzbúdzala srdienko milovnícke.

  • bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov.
  • vo svojej tvorbe sa upiera na národnú literárnu tradíciu (Štúrovci, Hviezdoslav).
  • aktívne sa zúčastnil SNP.
  • používal pseudonymy napr. Podhorský, Vladimír Veselý.
  • ovplyvnil ho rodný kraj- Liptov, SNP, ľudový folklór, poetizmus, štúrovci (slabičná prozódia), a P.O. Hviezdoslav.
  • v dielach nachádzame motívy domova.
  • tvorba je poznačená socialistickou angažovanou poéziou.
  • označuje sa aj pojmom

Tvorba:

1,Tému domova

Z noci i rána - poznatky z mestského života a civilizácie vyvolávali u neho smútok a preto sa vracia ku poézii do rodného kraja. Viaceré básne sú balady.

Vietor nad cestou – zbierka, zážitky z ciest po Európe trápi ho civilizácia a všeobecné porblémy

Tri prúty z Liptova – zbierka, vychádza z ústnej slovesnosti (preberá v nej básnické obrazy) tematicky vychádza z rodného kraja, zo vzťahu k otcovi a matke a k prvej láske. 3 prúty symbolizujú ľud, prírodu a históriu Liptova. V 50. rokoch rozšíril zbierku o časť Po rokoch. Spojil ich a vydal pod názvom Liptovská píšťala– vplyv ľudovej piesni, návrat domov. Spomína si na matku, detstvo, dedinu, ktorá zmizla z mapy, prírodné motívy. Básnikovi sa prihovára jeho mŕtva matka, ktorá nad ním drží ochrannú ruku. Charakteristické pre zbierku sú krátke štvorveršové strofy a zdrobneniny. Symbol Bielej skaly- skala je niečo pevné, o čo sa môžeme oprieť. Básnická zbierka je zložená z troch častí: 1.časť- Návrat, báseň Pieseň

  1. časť- Pri kozube, báseň Vitaj Marhulenia
  2. časť- Pieseň krásy, báseň Volá víchor, volá

Testament- zbierkasa zamýšľa nad svojou vlastnou tvorbou a životom i nad rodnou krajinou. Rovnomenná báseň, ktorá je ako keby jeho testamentom. Zamýšľa sa nad svojim minulým životom, myslí na smrť. V básni Testament nezanecháva žiadne materiálne bohatstvá, ale kultúrne, duchovné dedičstvo. Odráža sa tu jeho vyrovnanosť, múdrosť, rozhľadenosť. Spomína na detstvo, na výhry, ale i prehry. Základné ladenie sú osobné momenty. Dôležité miesto má príroda, rozumie šumeniu vetra, prírode.

Zámlky nad jazerom- posledná zbierka, opäť sa vrátil k téme domova, k téme rodného Liptova - na brehy Liptovskej Mary, pod ktorej vodami je jeho rodná dedina. Kvôli Liptovskej Mare bolo zaliatych 16 dedín.

V zavŕšení jeho tvorby práve témou domova je niečo symbolické. Vo svojej poézií sa tento básnik neraz vyslovil o osudových otázkach súčasného človeka a sveta, o politických, mravných a spoločenských protirečeniach súčasného života, o odkaze SNP dnešku, o zmysle svojho a ľudského bytia v konkrétnom historickom čase, no téma domova s množstvom variantov jej spracovania predsa len je pilierom ideovo - umeleckej klenby Plávkovej poézie.

2,Téma SNP - aktívne sa zúčastnil SNP a vychádza tu z vlastných skúseností. Na toto obdobie sa vzťahujúzbierkyOhne na horách, Neumrel na koni(k 30. výročiu SNP) alyricko - epická básnická skladba Tri vody.

Z ostatných Plávkových diel sú hodné spomenutia najmä Zelená ratolesť, je to vlastne obrana mieru. Bola napísaná formou monologických výpovedí jeho súčasníkov. Pre zbierku Zrelosť je charakteristické, že v jednotlivých básňach viac ako zobrazovanie zážitku, dojmu exponuje sa lyrické vyjadrenie myšlienky. V schematických zbierkach vyzýva ľudí, aby si vybrali dobro či zlo:
Domovina moja- nachádza sa tu aj téma domova
Zelená ratolesť
Sláva životu!
Vyznanie
- umelecký odkaz, vyjadruje zmysel svojej poézie 

POVOJNOVÉ OBDOBIE:

Ukážka č. 4: MIROSLAV VÁLEK - Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať

Domovje chladná voda v zarosenom džbáne.

Domov sú ruky, položené na stole (anafora)

v nedeľnom tichu, po práci, (epiteton)

prázdne a čakajúce,

rozhodujúce,

jediné, ktoré vytvárajú dejiny.

Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.

Skryjú tvár, vlhkú od potu a od sĺz.

Môžu pritúliť, zachrániť a zohriať.

Ale aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť... (kontrast)

  • Narodil sa v Trnave a umrel v Bratislave
  • Pôsobil ako redaktor viacerých časopisov, štátnik, minister kultúry, komunista.
  • Bol autorom literatúry pre deti a mládež.
  • Schematizmus bral
  • Bol prekladateľ, národný umelec, minister kultúry.
  • Bol členom Zväzu slovenských spisovateľov, KSS.
  • Charakteristika autora:

„To som ja

zafúľaný večný učeň múz,-----------(špinavá od pier)

zavesil som sa na krk životu,

napil som sa jeho horkej krvi.“ ----(pesimistický postoj k životu)

  • Jeho cieľom bolo: „ Nájsť kontinuitu, vytvoriť ju, to je úlohou básne.“
  • Využíval avantgardné smery: surrealizmus (voľný verš), poetizmus (radosť zo života).
  • Dokázal spájať protichodné smery.
  • Kritika ho označila za spontánneho realistu (Stanislav Šmatlák). Bol aj racionalista.
  • Dokázal písať básne, ktoré boli spontánne a prinútili čitateľa zamýšľať sa.

Tvorba:

Štyri knihy nepokoja:

1,Dotyky- debut, ktorý vyvolal veľký ohlas kritiky. Táto prvotina naznačuje príchod už sformovaného básnika. Je to výpoveď o problémoch a citoch súdobého človeka. Reaguje na to, že nepochopiteľné veci rozumom sú uznávané. Preto uprednostňuje lásku, lebo aj tá sa stáva nepochopiteľnou vtedy, ak milovanú osobu môžeme aj nenávidieť. Téma: spoločenská ( vojna ). V centre stojí lyrický hrdina. V mnohých básniach prežíva smútok a sklamanie. Zaznieva tu vzťah muža a ženy. Vyjadruje pocity. Vplyv Kraska- veľa čiernej farby vyjadruje pomocou vonkajšej podobnosti- metafor. Básne majú voľný verš. Pásmovitosť- prelínanie lyrického a epického textu (poézie a prózy/ viet a básní). Nachádzajú sa tu motívy lásky, smútku. Využíva stredný až nižší štýl (reč ulice). Popiera schématizmus 50. rokov.

2, Príťažlivosť- básnická zbierka, je mnohotématická. V úvode sa predstavuje ako profesor dejepisu, ktorý psáchla samovraždu za zvláštnych okolností. Celé sa to odohráva v rámci rozdelenia ČSR. Mal svoju milovanú Helenu Daňkovú, ktorá musela opustiť SR, lebo bola židovka. Zomrela v koncentračnom tábore. Záver tvorí báseň Domov sú ruky na ktorých smieš plakať, v ktorej sa často vyskytuje symbol domova ako rúk. Nachádzajú sa tu reflexie o rukách, ktoré vytvárajú hodnoty, ale môžu ich aj zničiť.

3,Nepokoje

4,Milovanie v husacej koži- prejavuje sa tu básnikova schopnosť prepájať individuálnu až intímnu problematiku lyrického subjekt so spoločenským rozmerom.

Vydal aj dve poémy: 1,Slovo- minister kultúry posiela komunistov „do hája“

2,Z vody

Ján Kostra

Rozpracoval tému domova v diele Moja rodná. Opisuje návrat z cudziny. Zahadzuje palicu- už sa nechce viac túlať, symbol návratu domov. Spomína na históriu- pomaďarčovanie. Využíva senzualizáciu a synekdochu. Jeho domovinou je Turiec

Pavol Horov

V diele Vysoké letné nebe je motív domova. Píše o Zemplíne, ktorý je preň ho domovom. Dielo napísal do smrti matky. Nachádzajú sa tu úvahy o detstve, rodnom kraji a prírode.

Porovnania:

Z nastupujúcej generácie do poézie výrazne zasiahli J. Smrek a E.B. Lukáč. Ján Smrek si vyslúžil označenie „poeta natus“ = rodený básnik. Svedčia o tom jeho verše nasiaknuté prirodzenosťou a optimizmom. 
Práve tieto znaky majú prvé dve zb.: 
Odsúdený k večnej žízni a Cválajúce dni (vyjadrenie pocitov mladej generácie). V zb. Božské uzly, Iba oči vsadil na zmyslové vnímanie reality (majú znaky vitalizmu i poetizmu). Výnimočnou je jeho skladba Básnik a žena- má podobu básnickej poviedky, zamýšľa sa nad tým, aké miesto má žena nielen v živote básnika, ale aj človeka. Neobišiel ani vojnovú tematiku v zbierkach Hostina, Studňa. Súčasne so Smrekom sa o priazeň verejnosti uchádzal Emil Boleslav Lukáč, no na rozdiel od neho v jeho tvorbe prevládali tragické motívy, spôsob jeho písania nazvali dolorizmus (bolestínstva, sebatrýzeň). 
Vplyv európského symbolizmu je u neho očividný. V zbierkach vystupuje ako zástanca spravodlivosti a zdôrazňuje kresťanský humanizmus: Spoveď, Dunaj a Seina (porovnáva svet s domovom), Hymny k sláva Hosudarovej. S láskou v trochu inej podobe nakladá v zb. O láske neláskavej, nechápe ju ako naplnenie túžby , ale ako trýzeň. Tragické vojnové udalosti a ich následky podal v zb.: Moloch, Bábel.
Ani Andrej Plávka neobišiel pôvodné hodnoty prepojené so spomienkami ma detstvo a domov: Tri prúty Liptova, Domovina moja, Liptovská píšťala. Motív vojny a Povstania nachádzame v zb.: Ohne na horách, Zelená ratolesť. Ján Smrek si na rodný kraj s obľubou a bázňou spomína vo veršoch zb. Zrno a vojnu zavrhuje v tvorbe Hostina, Studňa. Dôležité je ešte spomenúť E.B. Lukáča a jeho veľkú snahu poukázať na nebezpečenstvo fašizmu v zb. Spoveď, Moloch, Bábel. To, že domov je pre človeka nenahraditeľný, najmä, ak je v cudzine, cítiť zo zb. Dunaj a Seina. 
Prejavy vlastenectva v jednotlivých obdobiach tvorby Kostru, Horova a Plávka.
Básnikov slovenskej povojnovej poézie možno rozdeliť do dvoch skupín:
1. skupina, ktorá pokračovala v literárnych smeroch medzivojnového obdobia (Smrek, Lukáč, katolícka moderna, nadrealisti, Davisti)
2. nové literárne smery - básnici domova (Kostra, Horov, Plávka)
- Mihálik, Rúfus, Válek
- Trnavská skupina (Mihalkovič, Stacho)
- Buzássy, Moravčík, Stražay

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Téma domova v slovenskej medzivojnovej a povojnovej poézii

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu