Rôzne pohľady autorov na generačné vzťahy v slovenskej próze po r. 1945

Rôzne pohľady autorov na generačné vzťahy v slovenskej próze po r. 1945

MEDZIGENERAČNNÉ VZŤAHY PO ROKU 1945:

Rodina bola a je chápaná ako základná bunka spoločnosti. Práve preto sa téma rodiny objavuje v mnohých literárnych dielach slovenskej, ale aj svetovej literatúry. Už v starovekých dielach sa dočítame o vzťahoch v rodine a o ich osudoch. Sofoklova Antigona obetuje svoj život za pokoj svojho brata, v starých gréckych bájach manžel (Orfeus) ide za svojou manželkou až do záhrobia. V slovenskej tvorbe, a to ako v próze, tak i v poézii, sa s obrazom generačných vzťahov stretávame veľmi často. V poézii ide o diela významného autora P. O. Hviezdoslava: Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský. V diele Boženy Slančíkovej TimravySkon Paľa Ročku je zreteľne vykreslený vzťah syna a matky na pozadí spoločenských pomerov. Ešte krajším opisom vzťahov detí a rodičov je dielo Moje deti od slovenskej autorky Eleny Maróthy-Šoltésovej. Nie menej zaujímavý je aj opis vzťahov v rodine od známeho autora Jozefa Gregora-Tajovského, hlavne v starootcovskom cykle. Obraz rodiny a vzťahov medzi jej generáciami poskytuje aj medzivojnová literatúra: tragický vzťah Ilčíčky a jej syna, kupčenie Maliaričky s dcérou, osudy detí v Hronského poviedkach... V literatúre po roku 1945 nájdeme rôzne podoby rodiny a generačných problémov. Asi najznámejšie romány s náčrtom generačných problémov sú romány – rodinné ságy: Hečkovo Červené víno a Jarošova Tisícročná včela.

Ukážka č. 1 : FRANTIŠEK HEČKO – Červené víno

- Tatenko, prosím vás, dajte mi koní a koča, dcéra mi ide zahynúť... –Ostatné slová mu skoro zanikajú v plači.

- Ja ťa nepoznám, - cedí Michal Habdža nemilosrdne, - strať sa mi odo dverí!

Urban sa hádže otcovi k nohám. Chce mu ich objať, uprosiť ho nasilu. Ale ten je tvrdý. [1,2]

- Marš preč! Odhadzuje syna zo schodíka a kopne ho do pleca. Potom zaprie dvere.

Urban sa pozbiera zo zeme. [1] Najprv sa hanblivo obzerá, či ho nik nevidí, lebo je už celkom svetlo. Nik, ulica je prázdna. Chce sa rýchle stratiť. Aj pokročil zo tri kroky. Ale sa vráti. Zvnútra mu vystupuje do hlavy strašný hnev. Nabieha sa z ulice ako býk a vrazí bokom do dvier. Sprašťali a pukli. A reve do pukliny:

- Keby som nepoznal štvrté prikázanie, tak vás zahluším ako... chce povedať psa, ale predsa sa ovláda. Stojí chvíľu pred dverami, dnu sa vzmáha huk, nuž odchádza...

......................

- Chuderka, prišli zamrznúť do Vlčindola, [3] - zašomre zlomeným hlasom a prežehná sa. – A v Zelenej Mise hľadajú ich od včera večera. Kristína sa odtrhne od stareny. Beží. A sadne si do snehu k mŕtvej starene. Pohládza ju po zasneženej tvári, studenej od mrazu. Zamrznutá je skrútená do klbka, do kolesa. Budú ju musieť zlámať a tak narovnať do rakvy. To za trest, že ju život nezlomil – aby bola rovnováha, podujala sa na to smrť.

Na chrbte má uviazaný batôžtek. Tam je múka pre jej štvoro vlčindolských pravnúčat....

• slovenskýbásnik, prozaik, redaktor a publicista, manžel slovenskej spisovateľky Márie Jančovej
• je básnikom a prozaikom slovenského sedliactva – sedliactvo je jeho životné gesto
• narodil sa v Bystrej (Nízke Tatry), preto používal aj pseudonym Bystran, vyrastal vo vinohradníckej rodine, ktorá počas hospodárskej krízy musela predať svoj majetok, vyštudoval učiteľský ústav, neskôr pracoval aj v Matici slovenskej
• sociálne vnímanie skutočnosti pretransformoval na projektovanie socialistického realizmu v literatúre, spisovateľ vnímal človeka ako bytosť existenčne zrastenú so zemou
• generačné vzťahy vyjadril v románe Červené víno a aj v diele Drevená dedina

ANALÝZA UKÁŽKY:

• autor vykresľuje záujmy, ciele, myslenia a konanie dedinských ľudí, vyzdvihuje prácu, ktorá je jediným živobytím týchto ľudí, ich vytrvalosť a húževnatosť, zobrazuje spoločenské premeny, ktorými prešiel slovenský vidiek od začiatku 20. stor. až po prvé roky buržoáznej republiky
• poukazuje na premeny pod vplyvom, ktorých sa menia ľudia, ich správanie, ale najmä ich hodnoty
• pre rodinu Habdžovcov je práca a láskana prvom mieste, sú nevyhnutnosťou (keby ich nemali, nežili by) a navzájom sú v rovnováhe (Urban má svoju lásku a zároveň má aj dostatok práce), vnímajú ich ako nezámernú formu existencie, práci obetujú svoju rodinu a mení ich svet (nové postupy v pestovaní vína), láska obnovuje ich život (majú veľa detí, viacej generácii) a na druhom mieste je u nich folklór a tradície
• syn Urban sa poháda s rodičmi, lebo sa chcel oženiť s chudobnou ženou, neskôr sa zoberú aj napriek tomu, že sa mu rodičia vyhrážajú, že ho vydedia, on odíde z domu a narodia sa mu deti, ale jeho život je sprevádzaný tragédiami
• dedinu predstavujú Habdžovci, cez ktorých ukazuje ako rodovú nenávisť môže preklenúť láska detí
• Hečko tu zobrazil osudy troch generácií - patriarchálne založených starých Habdžovcov Michala a Verony, ich detí - najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magalénky (všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vzťah okolia k nim, ich vzájomné vzťahy, postoje k určitým problémom) = každá nasledujúca generácia narúša tradície tej predchádzajúcej
• GENERÁCIA: Michal a Verona = Michal bol zaťažený na majetok, rodina bola preňho až na druhom mieste. Jeho syn sa ním chce zmieriť, on však rodinu nepodporuje. Postupne sa narúša ich vzťah aj vzťah s ich deťmi. 1. úder im dá ich syn Urban keď sa ožení s Kristínou a Michal ho vydedí. Mikuláš odchádza pracovať do mesta a dcéra Jozefa sa vydá proti vôli. Michal je neľudský a príliš hrdý, nedokáže odpustiť synovi a ani si priznať vlastnú chybu. Verona je typ ženy, ktorá nepozná lásku, nedopraje ju ani deťom, je neoblomná. Ku koncu druhej časti, keď Kristína ochorie, začne im konečne pomáhať a uzmieri sa s nimi. Poverí Mareka, aby sa staral o jeho majetok. Potom umiera. do manželstva vstúpili bez lásky, lipnú len na majetku.
• GENERÁCIA: Urban a Kristína = Urban sa presťahuje aj s Kristínou od rodičov a začne pracovať vo vinohradníctve. Chcú zmeniť spôsob života. Urban sa nezaujíma o majetok, spoločenské dianie a prácu iných vinohradov. Hneď začal vo Vlčindole porušovať dlho platné zákony. Začal klčovať starú vinicu a namiesto nej, spolu s Oliverom, začali sadiť nové americké štepy. Ľudia ho najskôr považovali za blázna, ale neskôr, keď viniče napadla choroba, dedinčania uznali, že urobil dobre. Považovali ho za pracovitého muža. Syna posiela študovať, aby mohol lepšie hospodáriť. Pre neho je dôležitá láska, či ku Kristíne alebo k synovi Marekovi. Keď Kristína umiera Urban stráca tiež silu žiť. Neskôr však začne piť a stáva sa alkoholikom.
• GENERÁCIA: Marek a Lucka = Marek sa počas otcovho pobytu na fronte sám stará o vinohrad. Neskôr ide na vysokú, kde patrí medzi najlepších študentov, ale tiež aj medzi najchudobnejších a preto ho učitelia nemajú v láske. Až neskôr, keď zistia, že Marekovi sa na škole darí, si ho postupne obľúbia. Do budúcnosti hľadia s optimizmom. Urban sa po Kristíninej smrti celkom opustil, zakrátko zomrel. Po smrti rodičov preberá dlžoby, ktoré sú spojené s domom a zostáva vo Vlčindole. Dom a vinice kúpil Silvester Bolebruch, niekdajší Urbanov nepriateľ. Marek a Lucka sa zosobášili, čo Silvester nevedel dcére Lucke odpustiť, lebo bol na rozdiel od Habdžovcov veľmi bohatý. Marek a Lucka preto odišli zo Zelenej Misy – ticho a s prázdnymi rukami ako kedysi Urban a Kristína, odnášajúc si iba svoju lásku.
• na niekoľkých generáciách roľníckej a vinohradníckej rodiny poukazuje na zmenu v psychike (zmýšľaní) ľudí
• dielo zaraďujeme do lyrizovanej prózy, ale aj do psychologicko-sociálneho realizmu
• autobiografické prvky = mal zámožného starého otca, jeho otec sa oženil proti rodičovskej vôli s chudobnou sirotou a preto musel opustiť dom, kúpil dom s vinohradmi v osade Vlčia Dolina, tu mal František chudobné a ťažké detstvo, otec prišiel o majetok, no napriek tomu má odborné vzdelanie (Vinársko-ovocinárska škola BA)=> Urban a Kristína sa musia odsťahovať zo starootcovského domu, lebo jeho rodičia nechcú chudobnú, sťahujú sa do Vlčindol = Vlčia Dolina, prenajmú vinohrad a tvrdo na ňom pracujú, rodinná tragédia – pre dlžoby prídu o majetok a musia ho predať na dražbe, avšak mladý Marek zdedí po dedovej smrti polku majetku a ide študovať na vinohradnícku školu
• dej sa odohráva v 2 vinohradníckych osadách - Zelená misa je symbolom bohatstva, hojnosti a úrodnej pôdy, - Vlčindol je pravý opak, príbeh je osnovaný na konflikt 3 generácii, ktoré vyvolávajú generačné spory a spory rodinné = generačné spory začnú konfliktom najstaršieho Michala Habdžu a jeho syna Urbana – je to spor:
• starého a nového myslenia, ktorý sa týka hospodárstva,v rodine vládnu staré rodinné tradície, s ktorými Urban nesúhlasí, no musí vždy ustúpiť.
• spor majetku a lásky = Michal sa ženil pre majetok a tak v jeho rodine nie je miesto pre lásku ani k vlastným deťom, pre Urbana je láska prvoradá, vyberie si chudobné dievča, s čím otec nesúhlasí, vyvrcholí to tým, že Urban sa s Kristínou ožení, čaká dieťa a odchádza z domu

Žáner: generačný román (čiastočne autobiografický)

Téma: Opis 3 generácií vinárskej rodiny Habdžovcov. Život a obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny od začiatku storočia do 30-tych rokov 20.storočia, pričom historické pozadie tvorí 1.svetová vojna, hospodárska kríza a kríza maľoroľníckej výroby.

Idea: Na svete nie je dôležitý majetok, ale česť človeka a láska človeka k človeku v akejkoľvek forme, pretože láska tu na tomto svete bude dovtedy, kým nedodýcha posledný žijúci človek.

Časopriestor: začiatok 20. storočia na Z Slovensku vo vinohradníckej rodine v dedine Vlčindol, Zelená Misa (tak nazval Suchú nad Parnou)

Kompozícia: 3 časti: Živly, Hrdinka a hrdinča, Marek a Lucia

Jazyk: ľudový jazyk, príslovia, porekadlá, nárečové slová a odborná terminológia

Hlavné postavy:

Michal Habdža = Urbanov otec. Je hrdý, tvrdohlavý a prísny, rozhoduje o živote svojich detí, pripisuje veľkú úlohu majetku až potom rodine. Svadbou ich detí chcel získať čo najviac majetku, pretože ten bol ochranou pred všetkým zlom, v ňom spočívalo šťastie a podľa veľkosti majetku posudzoval ľudí. S Urbanom sa zmieri až tesne pred smrťou. [1] + žena Verona, deti: Urban, Filip, Mikuláš, Jozefína

Urban = patrí do druhej generácie Habdžovcov, hrdý, pracovitý, tvrdohlavý, láskavý, citlivý, ochotný pomáhať, schopný veľkej lásky. Na 1.mieste v jeho živote bola rodina a majetok predstavoval len spôsob zaobstarania rodiny. Nikdy nemyslel na seba, ale vždy na iných a na dedinčanov. Zavádzal rôzne novoty. Vedel dobre hospodáriť, miloval pôdu a vinohradničenie. Túžil po otcovom odpustení. [2] Keď sa vrátil z vojny a videl, že jeho žena Kristína zomiera, začal pomaly zomierať i on. Nemal záujem o nič a o nikoho. Tragicky zomiera a končí sa epocha druhej generácie. + žena Kristína, deti: Marek, Magdaléna, Cyril a Metod (dvojičky – umreli na záškrt), Adam (narodil sa mŕtvy, tú noc ako zomreli C & M)

Marek = patrí do tretej generácie inteligentný, sebaistý, pracovitý, citlivý, ako 10 ročný musel pracovať miesto otca vo vinohrade, lebo otec bol na fronte a už vtedy si ho pôda získala, mal bližší vzťah k matke ako k otcovi. Počas štúdia si uvedomuje veľké sociálne rozdiely, ale postupne sa mu podarí získať rešpekt spolužiakov a získať si i Luciu. + žena Lucia

Dôležitá je aj postava prababky, je to zvláštny typ ženy, ktorá na vlastnej dcére spozná chyby, ktorých sa dopustila a tak pomáha vnúčatám, hlavne Urbanovi a Kristíne. Keď im Michal odmietne dať jedlo, sama im ho ide zaniesť, no blízko spadne a zamrzne. [3]

Dej: Habdža sa na začiatku prvej časti knihy - Živly, sťahuje so ženou Kristínou a synom Marekom z rodičovského domu. Bohatým starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola Kristína už v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristína sa tam mala veľmi zle, preto Urban kúpil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tým si starých ešte viac pohneval. Mladým sa viedlo dobre. Narodili sa im ďalšie deti: Magdalénka, Cyril a Metod. Prvá časť končí tým, že je zavraždený F. Ferdinand, vyhlásená vojna a mobilizácia. Druhá časť má názov Hrdinka a hrdinča a začína sa tým, že Urban odchádza na vojnu. Kristína sa stará o domácnosť, ale všetká práca okolo vinohradu je na Marekových mladých pleciach. Prácu si však zastáva veľmi dobre. Je šikovný a od otca sa veľa naučil. Spočiatku sa im darí dobre, ale ako pokračuje vojna, sú čoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keď už skutočne nemali čo do úst, vybrala sa Kristína k starým Habdžovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec nič. Len prababička Alojzia Kristová im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. [3] Na Kristínu sa valí jedno nešťastie za druhým. Magdalénka, Cyril a Metod dostanú záškrt. Magdalénka to prežije, ale dvojičky zomrú, a to práve v noci, keď sa Kristínke narodí syn Adam - bohužiaľ mŕtvy. Kristína sa z toho nevie dlho spamätať a ťažko ochorie. Vylieči ju len Urbanov návrat z vojny. Táto časť končí smrťou starého Habdžu, ktorý sa chce napokon s Kristínou zmieriť. Tretia časť má názov Marek a Lucia. Začína sa tým, že Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať do vinohradníckej školy. Je vynikajúcim žiakom, najlepším zo všetkých. Veľmi mu pomáhajú zručnosti, ktorým sa naučil, keď sa cez vojnu sám staral o otcov vinohrad. Marek sa stretáva so svojou priateľkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne mení na lásku. Marek často navštevuje rodičov ale tým sa vedie veľmi zle. Kristína ťažko ochorela a po čase zomrela. Urban, ktorý už začal piť aj predtým, sa teraz utápa v alkohole. Raz spadne z rebríka a zabije sa. Keďže bol majetok zadĺžený dom aj s vinohradom išiel do dražby. Kúpil ho Luckin otec Silvester - dávny nepriateľ Habdžovskej rodiny. To mladých ľudí načas rozdelí, ale nie nadlho. Napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa.

DIELA F. HEČKO: Červené víno, Drevená dedina, Svätá tma (nedokončený román), Vysťahovalci, Slovanské verše, Na pravé poludnie

Ukážka č. 2 :PETER JAROŠ – Tisícročná včela

Vyšli hore a skameneli. Starý Pichanda ležal naznak, tvár celá červená.

- Muž môj! – vykríkla starena. Pokľakla, dotkla sa mužovej tváre. – To je krv!

- Nie! – povedal Samo. – Víno!

- Zadusil sa, - povedal Samo, - asi zhltol črepinu skla...

Pokiaľ ženy nahlas plakali, vzdychali a vzlykali, stál Samo nad nimi a nad mŕtvym otcom potichu a len nebadane utieral slzy.... [1]

Mať na pôjde sa konečne rozhodla a začala neveste podávať mužovu ľavú nohu, ktorú predtým niesla. V tej chvíli vytiahol Samo svoju ľavú ruku spod otcovej pazuchy a chcel si utrieť spotené čelo. Nestihol však. Márii vykĺzla otcova noha z ľavej ruky. Telo sa prelomilo v páse a vyšmyklo aj Samovi z ruky. Padalo krátko a padlo ťažko.

 - Chudák starý! – ozvala sa napokon mať. – Celý život sa nadrel, každý deň mal starosť o skyvu chleba a ani po smrti nemá pokoj!

• vyštudoval Filozofickú fakultu UK, pracoval ako redaktor v Kultúrnom živote, v Slovenskom rozhlase, v Slovenskej filmovej tvorbe, pôsobil ako poslanec Národnej rady SR

ANALÝZA UKÁŽKY:

• v tomto diele autor zobrazuje osudy troch generácií rodiny Pichandovcov v prostredí Liptova, vyzdvihuje ich pracovitosť, neúnavnosť, čo kladie do pozornosti a porovnáva so životom včiel:

• GENERÁCIA: Martin a Ružena Pichandovci = Martin prezývaný geografia, zaujíma sa o zemepis, je dobrák so zdravým sedliackym rozumom. Má zmysel pre humor, je pracovitý. Pracuje na poli a chodí so skupinou murárov na murovačky. Rád si vypije, čo sa mu stane aj osudným, pretože prehltne sklo [1] Ružena je typická žena, pracovitá, klebetná, dobrá kresťanka, manželka a matka + deti Samko, Valent, Kristína
• GENERÁCIA: Samo (žena Mária + deti Janko, Samko, Peter, Karol, Emka, Marek), Valent (žena Hermína), Kristína (muž Matej - umrel + deti Ivan a Žofka) = najviac pozornosti venuje autor Samovi, ktorý sa venuje včelám, ale aj pretože bol veľmi pracovitý. Je zodpovedný milujúci otec a manžel, ktorý prežíva najtragickejší život. Samo sa ožení s Máriou, proti vôli jej matky. Nenávidí murovačky, stáva sa murárom kvôli rodine. 1.tragédia sa mu stane, keď zoberie syna Janka na murovačku a nešťastne ho zasiahne guľka. Pochová ho v cudzine, skončí s murárstvom a kúpi si mlyn a začne znovu žiť. 2.tragédia: utopenie dcéry Emky, vypukne vojna a narukovať musia Karol a Peter (synovia). Karol zomiera a Peter padne do zajatia a jeho osud je neistý. Samko odchádza do Ameriky a doma ostane len najmladší syn Marek. . Autor si všíma aj osud detí Kristíny a Valenta. Kristína sa vydá, ale nemôže otehotnieť, a keď otehotnie, jej muža privalí strom a ona potratí. Syn Valent vyštudoval právo, stal sa pánom. Oženil sa s vypočítavou, bohatou Hermínou. Jeho bývalá milá Hanka zomiera pri pôrode aj s Valentovým dieťaťom.
• GENERÁCIA: najstaršieho Janka zastrelili pri jednej demonštrácii, ktorej boli len svedkami, dcéru Emu usmrtili mlynské remene, ostatné deti dal vyštudovať: Samko bol horár, neskôr so ženou Evou odišiel do Ameriky, otcovi píše o aktivitách amerických Slovákov, Peter bol hodinár, bol veľmi zručný, pokračuje politicky v otcových šľapajach, ale je oveľa aktívnejší, počas vojny upadne do zajatia a jeho osud je neistý, Karol bol umelecký maliar, cez vojnu sa dostal na taliansky front, bol ranený do brucha a zomrel, Marek sa narodil po smrti Janka, je ešte malý chlapec.
• autor v diele zobrazuje generačné vzťahy tejto rodiny pred a na pozadí vypuknutia 1. svetovej vojny, obyvatelia dediny Hybe to pocítia najmä tak, že muži musia narukovať – na front odchádzajú aj deti Sama Pichandu, ktoré vo vojne zomierajú
• obyvatelia Hýb boli počas vojny sužovaní rekviráciami (=zhabanie majetku v prospech štátu) = obraz vojny
• autor v diele používa ľudový jazyk, príslovia a porekadlá
  • do deja vnáša humor, satiru, paródiu, grotesku, nadľahčuje ťažké životné situácie = absurdita – motív smrti je odľahčený (čierny humor), dielo má znaky magického realizmu = sny, predstavy, neskutočné javy
  • názov je symbolický, včela predstavuje Slovenský národ = aj Slovákov pri živote držala usilovná práca, autor poukazuje na to, že Slováci boli 1000 rokov pod nadvládou Maďarov
• ďalším motívom, častým v slovenskej povojnovej literatúre, jerozvrat v rodine, jej rozpad zavinený historickými okolnosťami = príkladom môže byť tragický osud rodiny Weimannovcov, vzťah Samka Weimanna k dcére, nechce predať záprah, tým umožniť jej krst, sobáš a záchranu (viac si váži svoje židovstvo a majetok) = Námestie sv. Alžbety (MO22!), avšak ešte tragickejší je vzťah Emy Klaasovej k otcovi, ktorý sa stal gardistom a udal matku za židovský pôvod = Sklený vrch (MO22!), tragický osud postihol aj rodinu Perunovcov = prežili vojnu, partizánske „nájazdy“ a i., avšak najhoršie rodina dopadne po tom, ako gazda Perun odmietol vstúpiť do družstva = Pivnica plná vlkov (Ladislav Ťažký)

DIELA P. JAROŠ: Tisícročná včela, Pacho, hybský zbojník, Deň slnovratu a i.

Ukážka č. 3: DUŠAN MITANA - Ihla(+MO23!)

Niektorí chlapi z našej dediny sa s ním stretli v Ostrave: robil v bani a nechcel ani počuť o zmene zamestnania. Keď som mal devätnásť rokov, dostal som od neho list, ktorý si tu dovoľujem odcitovať. [1]

Chlapče, zrejme si myslíš, že ti nemám právo písať, ak len nepovažujeme za právo samotný fakt, že som ťa splodil. Ale to, že som sa celý život o teba nestaral, ešte neznamená, že som na teba nemyslel a že ťa nemám rád. [2]Možno, že najlepším dôkazom mojej lásky a starostlivosti je práve to, že som sa o teba nestaral. Keby si ma poznal, prišiel by si na to, že predchádzajúca veta nie je, žiaľ, nijakým paradoxom. Ale nechajme to; nechcem, aby si si myslel, že som pocítil potrebu ospravedlnenia. Vybral som si to, čo som si vybral, a chcem to niesť sám až do konca, lebo dôslednosť je posledným útočiskom tých, čo sa mýlili...

Vlastne som ti chcel napísať o celkom všedných veciach. Všetky moje predchádzajúce slová boli možno iba zahováraním, lebo sa bojím, ako prijmeš tie, čo prídu. Je to čisto praktická vec a ak môžeš, pristupuj k nej ako k takej, pokús sa morálne úvahy nechať bokom. Za tie roky som si našetril nejaké peniaze, ktoré som teraz previedol na tvoje meno do bratislavskej banky. Po právnej i formálnej stránke je to v poriadku, iba sa obávam, že v tebe vzkypí krv a odmietneš ich. Chápem tvoje pocity, ale pokúsil som sa ti vysvetliť, prečo som konal tak, ako som spomenul v predchádzajúcej časti tohoto prvého a posledného listu, ktorý ti píšem. Ak tie peniaze neprijmeš, zariadil som, aby ich dostali ľudia, ktorí ťa vychovali...

1. S.

Teraz mi napadlo, že ten vrcholný, záverečný vzorec nemusí objaviť práve vedec: Možno je už dávno skrytý v obyčajnej Shakespearovej replike.

• predstaviteľ slovenskej postmoderny, inšpiroval sa západnými autormi, najmä magickým realizmom
• svoje poviedky začal uverejňovať v 2 pol. 60.rokov v Mladej tvorbe,prispieval aj do Slovenských pohľadov a i.
• ako jeden z prvých písal experimentátorskú prózu, využíva postmodernistické odmietanie racionálneho, skutočného, ktoré sa dá vysvetliť rozumom, odmieta akúkoľvek ideológiu, využíva absurditu, neriešiteľné situácie, tajomstvo, hororové situácie
• znaky jeho diel: sú označované aj ako knihy šokov, iracionality, absurdity rodiacej sa z každodenných automatizmov, sporu medzi vedením a tušením; častý je boj hlavného hrdinu proti spoločnosti, jej zákonom a zaužívaným konvenciám a snaha o nájdenie východiska z každodenných problémov, či cesty životom; väčšina diel je napísaná v 1. osobe, keďže autor bol novinárom = diela sú napísané veľmi jednoduchým jazykom typickým pre žurnalistov, oplývajú svojráznym druhom humoru a atmosférou tajomna a ťažko pochopiteľného; vyhrotenie bežných životných situácií až do absurdnej podoby; kontrast všednosti príbehov s ich tajomným alebo iracionálnym vyústením, v niektorých aj s náznakom možnej tragédie v závere, čitateľovi dávajú priestor na domýšľanie, pretože tajomstvo autor nevysvetľuje; prelína sa v nich fantazijné s realistickým, normálne s patologickým, všedné s bizarným, častý je motív ťažko dešifrovateľných záhad
• autor debutoval zbierkou poviedok Psie dni v roku 1970, ovplyvnený dielami súčasnej západnej literatúry, ktoré interpretujú zmysel ľudskej existencie ako absurditu a predstavujú život ako sled tajomností a náhod

ANALÝZA UKÁŽKY:

• pluralizmus formy = striedanie viacerých slohových postupov: rozprávací, úvahový, informačný slohový postup, a útvarov: súkromný list, telegram, lekárska správa, báseň...
• striedanie rozprávačov (najprv hlavná postava – syn = ja rozprávanie, potom jeho otec)
• neúcta k tradičným hodnotám (Boh tvoril svet ožratý...), iracionálno
• v tomto diele ide skôr o reflexie, t.j. úvahy – dej nie je až tak podstatný = to všetko sú znaky postmoderny
• autor v Ihle poukazuje na vzťah otca a syna: otec rodinu opustil, keď bol syn ešte veľmi malý, čo bolo pre tú dobu typické, že muž opustil ženu s dieťaťom; matka mu zomrela keď mal 2 roky, starala sa oňho rodina matky a snažila sa o to, aby syn nenávidel svojho otca, avšak čím viac mu o ňom vraveli, aký je zlý a pod. tým mal väčší záujem ho spoznať = princíp paradoxu: čím viac ho nútia otca nenávidieť, tým viac sa o neho zaujíma, otec dokazuje svoju lásku k synovi tým, že ho opúšťa, postavy zomierajú na to, čo majú najradšej..., keď mal 19 rokov, otec sa mu prvýkrát ozval, napísal mu list [1], otec mu nepísal, pretože by sa s ním chcel stretnúť, ale preto, že ho chcel upozorniť na jednu vec, ktorá sa odohrávala v ich rodine = každý chlap z jeho rodu zomrel na to, čo miloval (jeden miloval šitie a zomrel tak, že si sadol na ihlu, ktorá mu prepichla srdce, iný miloval stavanie a murovanie a zomrel, keď dokončoval svoj dom), otec sa bál o svojho syna, pretože uverejnil svoju poviedku a to robil kedysi aj on: „Vycítil som, že aj teba ničí to, čo zničilo mňa – spasiteľský komplex. Ten ma viedol na teológiu, na kazateľnicu, zbavil ma viery v Boha, priviedol ma k písaniu básničiek, urobil zo mňa alkoholika, ten ma priviedol sem, do bane, kde som konečne našiel pokoj duše.“, chcel ho vlastne varovať, aby sa tomu vyhol, lebo vycítil, že ide podobnou cestou ako on sám, nie je to vzťah taký, že by otec opustil syna, pretože by ho nemal rád [2]
• čo sa týka generácií v tejto poviedke, dozvedáme sa tu len o spoločnom spôsobe smrti pradedka, dedka aj otca daného syna

Žáner: poviedka zo zbierky Nočné správy (9 poviedok a noviel, ktoré sú akýmsi návratom k tematike, poetike a ideovým východiskám jeho prvotiny Psie dni)

Téma: Príbeh mladého chlapca, ktorý sa snaží nájsť svojho otca a chce sa sním stretnúť, avšak nikdy sa mu to nepodarí.

Idea: Každý zomiera tým, čím žije.

Rozprávač: ja-rozprávanie (syn), neskôr otec

Hlavné postavy:

Syn = nepozná svojho otca a napriek negatívnemu rozprávaniu od príbuzných sa o neho zaujíma, ide v jeho šľapajách, píše poviedky

Otec = postavy nie sú nikde nejako bližšie opísané, vieme len to, čo vyplýva z ukážky – otec bol farár, opustil rodinu, stal sa z neho alkoholik, neskôr pracoval v bani, ale to že sa o syna nestaral, neznamená, že ho nemá rád, píše mu listy, na konci umiera

Dej: Príbeh o mladom mužovi, ktorý nepoznal svojho otca, lebo ich opustil, keď mal 2 roky, matka mu zomrela v 3 rokoch a odvtedy prešiel rôznymi rodinami a príbuznými, ktorí mu vraveli o otcovi len to najhoršie. Nečudo, že ho chcel spoznať. Jeho otec bol farárom a písal pekné básne, no začal piť a tak sa neskôr ocitol v bani. Na vysokej škole ich nepríjemne šokoval, keď aj on začal písať poviedky, tak ako aj jeho otec. O otcovi mali len zbežné správy. V devätnástke mu otec napísal list, v ktorom ho varoval, aby neurobil tú istú chybu ako on. Hovorí o tzv. spasiteľskom komplexe (chcel spasiť svet, ale najprv chcel pochopiť Boha, keď ho stvoril a preto sa stal alkoholikom...) a tiež o tom, že Boh stvoril človeka v opitosti. Rozpráva mu o jeho dedovi, ktorý chcel lietať a tak skočil zo strechy, lebo chcel zistiť, či mu narastú krídla a tiež o jeho otcovi, ktorý bol krajčírom a ukončil svoj život tým, že si sadol na ihlu (tá sa mu dostala do krvného obehu a potom do srdca). Tvrdí, že ihla je ihla, a že chlapi v jeho rodine vždy umierali na to, čo mali najradšej. Napísal mu aj to, že mu poslal peniaze na jeho účet a praje mu, aby mu to vyšlo. Autor sa s ním chcel stretnúť, ale nemal jeho adresu. O dva týždne mu prišiel telegram, že otec zomrel pri banskom nešťastí, ale zasa bez spiatočnej adresy...

DIELA D. MITANA: Ihla, Vôňa húb, Diablov trilok, Zem je guľatá, Tajomstvo Štedrého večera, Prechádzka zimnou krajinou, Nočné správy, Muškáty, Na prahu (=zbierka poviedok a noviel Nočné správy), Psie dni (zbierka), Patagónia (novela), Koniec hry (román), Hľadanie strateného autora (román), Slovenský poker, Krutohry

POROVNANIE MOTÍVU LÁSKY K PRÁCI 2 DIEL = Červené víno podrobne rozoberá vzťahy medzi generáciami, je to román, pričom Ihla je poviedka, takže rozsah majú rozdielny. Ihla = je tu výrazná láska k povolaniu (nakoľko každý z rodu miloval nejakú prácu, ktorá im dávala pokoj na duši, aj keď ich obrala o život), ktorú môžeme porovnať s Červeným vínom, pretože aj tu nachádzame prácu ako najdôležitejšiu vec v živote ľudí. Pre Habdžovcov bola práca nesmierne dôležitá, dokonca pre všetky generácie, pričom láska medzi ľuďmi len pre 2. a 3. generáciu.

Ukážka č. 4: JOZEF PUŠKÁŠ – Deti a otcovia

Už ste počuli o deťoch, ktoré strašia vlastného otca? Isteže, zodpovedný rodič sa nemá čo ľakať, jeho titul a povinnosti mu na to nedávajú nijaké právo – lenže niekto je jednoducho od prírody ľakavý, taký sa narodí a už si do smrti nepomôže. Moje deti baví strašenie, lebo vraj nielen stŕpnem a čudne zachrochcem, ale niekedy aj smiešne zadrobčím na mieste. [1] Celkom ako v tej groteske Buster Keaton, ktorý mal tiež takú bielu tvár... Prirodzene, nie som taký hlupák, aby som sa priznal, že sa ľakám naozaj. Žena i deti si myslia, že to robím naschvál, pre ich zábavu, ba niekedy sa aj napália, že preháňam a otravne sa opakujem. ..........

Zbavili sme tmu zlého, ale aj dobrého – napríklad nosenie darčekov berú úžernícky reálne. Sú to drobní pragmatici: môj syn máva v koženom vrecúšku so zlatým nápisom 1 000 000 MONEY BAG viac mincí ako ja v peňaženke [3] a niekedy mi z nich veľkoryso dá na pivo (tušil som takýto stav vecí od chvíle, keď v prvej triede prišiel zo školy domov a mrzuto hodil zošit na stôl: - Vidíš, oco, vravel som ti, že panáčiky musia stáť na čiare! – Všetkých, ktorí nestáli oboma nohami pevne na linajke, nakláňali sa, alebo dokonca vznášali, prečiarkla mu učiteľka červeným perom. Tak...)

• autor pôsobil v 70. rokoch, vyštudoval filmovú a televíznu dramaturgiu, pracoval ako redaktor a novinár, postavy v jeho dielach vychádzajú ako hrdinovia, venoval sa hlavne téme rodina a vzťahmi v rodine

ANALÝZA UKÁŽKY:

• v tomto diele osoby nemajú žiadne meno, jediná postava, ktorá má meno je Mário = je to vlastne cudzí chlapec, ktorý do rodiny ani nepatrí, rozprávač sa s ním zblíži a nájdu si cestu k sebe, pretože mu Mário pripomína seba samého
• toto dielo je plné vnútorných monológov, dej je redukovaný, autor sa obracia priamo na čitateľa
• vyskytuje sa tu mnoho kontrastov Mário – deti, žena – muž, autor potláča v deťoch to prirodzené [2]
• autor tu ukazuje dva modely rodín:
• Máriova rodina = sociálny prípad, otec je v base, matka sa o deti nestará, Mário je človek na okraji spoločnosti a vníma celú túto situáciu veľmi zle
• rodina muža = je dobre situovaná, muž pracuje ako právnik, jeho žena sa venuje herectvu, v rodine sú narušené vzťahy: medzi manželmi aj medzi otcom a deťmi, deti vychováva len matka, ktorá lipne len na peniazoch a sláve a tak isto aj jej deti, človek stráca cit pre niečo prirodzené

Hlavné postavy:

otec (muž) = je nespokojný, nerozumie si s deťmi, bojí sa ich, vysmievajú sa mu, [1]odcudzil sa so ženou, nedokáže pochopiť ženine hodnoty = slávu a peniaze, pretože nesúcitia s prírodou

deti (syn a dcéra) = sú modlou rodiny, pre matku sú malé zázraky, ale nič v nich nie je detské, nezaujímajú ich hráčky, technika je pre nich dôležitejšia ako samotní ľudia, zaujíma ich len vlastný výkon v škole, zarábajú viac ako ich rodičia, sú to egoisti, ale napriek všetkému je ich matka na nich veľmi pyšná [2], ich otec často rozmýšľa nad tým, či majú vôbec nejakých kamarátov, okrem televízora, jeho syn má dokonca vrecko, do ktorého zbiera peniaze [3]

Mário = býva v tom istom paneláku, je detský, bezbranný, nevie si nájsť žiadnych kamarátov, preto okradne matku a peniaze chce dať deťom muža, aby sa s ním kamarátili, s mužom sa stretne pred panelákom a na prvý pohľad vedia že budú kamaráti, pretože obaja sa doma necítia dobre a majú spoločnú fóbiu z tmy