Literárna moderna, lyrika

Literárna moderna, lyrika

Lyrika – zachytáva subjektívny pohľad autora (autorove nálady, pocity, city....)

Druhy lyriky – A) osobná (intímna)

1. B) spoločenská
2. C) prírodná
3. D) úvahová (reflexívna)

Základný lyrický útvar básne:

• Sonet – (znelka) 14 veršov rozdelených do 2 štvorverší a 2 trojverší (4 + 4 + 3 + 3)
• Óda – (slávnostná báseň) oslavuje nejakú osobnosť alebo udalosť národa
• Elégia (žalospev) opak ódy s pochmúrnou náladou
• Epitaf – nápis na náhrobnom kameni
• Epigram – krátka satirická báseň

Slovenská moderna

• trvala od 1900 – 1918
• prevláda v nej lyrika a krátke básnické útvary
• brala si príklad z Francúzskej moderny
• má blízko symbolizmu a impresionizmu
• označuje sa tiež ako Kraskova básnická škola
• uverejňovali svoje diela v novinách
• z myšlienkovom smere im bol blízky romantizmus
• básnici používali trojslabičné slová (opakovanie rovnakého počtu prízvučných slabík vo verši)
• vzniklo nové myšlienkové prúdy
• motív: vlastná túžba a smútok (Vladimír Roy)
• Vladimír Roy – Keď zmiznú, Cez závoj hmly, Rosou a tŕním
• Jesenský – nebol básnik (Zo zajatia, Na zlobu dňa, Po búrkach)

Hl. znaky Slovenskej moderny

• poézia odráža chaos doby, bezvýchodiskovosť a stres
• bezvýchodiskovosť vedie k uzatváraniu sa do seba (vzniká vnútorný človek – introvert)
• poézia obsahuje chmúrne nálady boj medzi životom a smrťou
• v poézií prevláda, sociálny, mravný a národný problém
• objavujú sa nové vlastnosti verša tzv. potrojné metrum (3 slabičné slová, s prízvukom na 1 slabike)
• objavujú sa zárodky voľného verša

Ivan Krasko

• vlastným menom Ing. Ján Botto
• prvé básne – pod pseudonymom Janko Cigáň
• neskôr ďalšie literárne meno – KRASKO (podľa gemerskej dedinky Kraskov)
• prostredníctvom svojej tvorby vyjadruje svoje životné postoje a pocity , kritiku spoločenských pomerov (hlavne sociálny a národný útlak ho trápili)
• jeho verše- plné smútku, depresie a túžby po domove (jeho poézia vznikala ďaleko od domova)
• spája vlastný osud s osudom vlastného národa
• využíva daktylotrochejský verš
• uplatňuje prvky symbolizmu a impresionizmu (zmyslové vnemy, hudobnosť verša)
• básnická zbierka – Nox et solitudo (Noc a samota)
• V zbierke dominujú pocity smútku samoty, opustenosti a beznádeje
• Časté sú spomienky na domov, matku ale aj motívy prírody (Topole, Zmráka sa), ľúbostný cit (Už je pozde)
• Zbierka obsahuje prekrásnu spomienkovú báseň na matku- Vesper dominical (Nedeľný večer)
• Zbierka Verše- je tu už menej smútku a pesimizmu, ale nájdeme tu aj básne so sociálnym motívom
  • Otrok- symbolizuje utrpenie slovenského národa
  • Otcova roľa- symbolizuje domovinu
  • Baníci- predstavuje ťažké životné podmienky ľudu

Janko Jesenský

- zbierky: Zo zajatia, Verše, Verše II, Po búrkach, Čierne dni, Na zlobu dňa, Proti noci, Reflexie, Jesenný kvet

Impresionizmus (z lat. impressio – dojem

• zachytáva okamžitý dojem nezaťažený racionálnym ani empirickým poznaním
• bezprostrednosť, spontánnosť, zvýšená zmyslová vnímavosť každodenného sveta, citovosť, lyrický jazyk bohatý na básnické prostriedky
• poézia – eufonickosť, farebné asociácie, próza je lyrizovaná, v dráme sú prítomné náladové a lyrické prvky

Symbolizmus:

• Literárny smer z prelomu 19. a 20. storočia.
• Vznikol vo Francúzsku.
• Názov smeru je odvodený z gréckeho slova symbolón – znak.
• Autori sa nevyjadrujú priamo, ale prostredníctvom symbolov (topole – symbol osamelého, smutného človeka, čierna farba – symbol smútku,...).
• Symbol je teda základný vyjadrovací nástroj.
• Básne sú založené na obraznosti, predstavivosti a hudobnosti.
• Básne vyjadrujú smútok, skepsu, osamelosť autorov, nový priestor básnici hľadali v neskutočne, sne, mimo reality.
• Básne sú zamerané na subjektívne pocity autora, na básnikovo „ja“.
• Básnici využívali asociáciu, zmyslové vnímanie skutočnosti a voľný verš.

Tvorba:

1. Básnická zbierka Not et solitúdo (noc a somota)

- prevláda osobná (intímna) lyrika

- najkrajšou je Vesper dominical – spomienková báseň venovaná mame, kde lyrickým hrdinom je dám autor.

1. básnická zbierka Verše

• má celonárodný charakter
• patrí k spoločenskej lyrike
• najvýznamnejšie básne z tejto zbierky: Otrok, Otcova roľa, Baníci

Otcova roľa

• ide o osobný zážitok básnika (básnikov návrat z cudziny)
• básnika trápi sociálny i národný útlak
• roľa – symbol – vlasť, domovina, celý slovenský národ, skutočná otcova roľa
• hlavná idea: návrat básnika do vlasti
• básnik používa voľný verš (iba párne verše sa rýmujú)
• využíval presah (ak sa myšlienka nekryje s veršom ale pokračuje v ďalšom verši)
• využíva zvukomaľbu

Výrazové a umelecké prostriedky

• trópy
• sú založené na význame slova a pomenovania
• metafora, metonymia, personifikácia, epiteton, symbol (vzniká na základe zaužívaného označenia), hyperbola, prirovnanie
• figúry
• sú slová založené na opakovaní slov, rovnakých alebo podobných vetných konštrukcií.
• Anafora, epifora, epizeuxa, epanastrofa, refrén, rečnícka otázka

Symbol – vzniká na základe zaužívaného označenia

Jazykové štýly – hovorový, umelecký, publicistický, administratívny, odborný, rečnícky