Humor, satira

Humor, satira

Humor- je jedna z foriem komiky, ktorej doménou je úsmevné hodnotenie smiešnej situácie alebo objektu, oproti adresnej a výsmešnej satire

• zlučuje v sebe prvky komiky a tragiky, v účinku je smiech a plač.
• Je to jemnejšia forma komickosti, svedčí o zhovievavo úsmevnom postoji autora k zobrazovaným postavám alebo skutočnosti

Satira- ostrý, uštipačný, bezohľadný výsmech, posmech.

• je to umelecké dielo kritizujúce a útočiace na nedostatky, chyby dakoho alebo irónia (výsmech posmech), výsmech a sarkazmus niečoho
• vyskytujú sa v nej nereálne prvky, často vyjadrené hyperbolou (zveličenie)
• satira je najostrejšou formou komickosti.
• Základným znakom je odsúdenie nezdravých spoločenských javov
• Zobrazovanú postavu alebo skutočnosť zároveň zosmiešňuje i odmieta.
• Svoj výsmešný a kritický postoj autor vyjadruje najmä pomocou sarkazmu (ostrý, uštipačný, nemilosrdný výsmech) a irónie (jemný výsmech, posmech spôsob použitia kladného výrazu, ktorému autor dáva záporný význam, čím dosahuje výsmech)
• Účinným stavebným prvkom satiry je i grotesknosť

Autori: Ján Chalupka-Kocúrkovo, J. Kalinčiak – Reštavrácia, J. Palárik-Zmierenie a dobrodružstvo pri obžinkoch, M. Kukučin- Rysavá Jalovica

Paródia – zosmiešňujúce napodobňovanie vážneho diela, smiešne napodobňovanie pohybov a spôsobu reči známej osoby

Irónia – druh nepriameho pomenovania, v ktorom kladné hodnotenie má negatívny význam. Prevaha zdrobnením a zjemňujúcich výrazov sa stáva nositeľom záporných vlastností.

Od Silvestra do Troch kráľov

• novela
• autor: Jozef Miloslav Hurban (štúrovský prozaik)
• zúčastňoval sa na rozvoji slovenského národného života (kodifikátor spisovnej slovenčiny, autor tzv. Žiadostí slovenského národa – štúrovci žiadali uplatňovanie slovenského jazyka v úradoch a školách)
• vydával časopisy :
  • almanach Nitra
  • Slovenské pohľady na vedu, umenie a literatúru
• rozdelenie tvorby:

1. s historickou tematikou Olejkár
2. zo súčasnosti : Od Silvestra do Troch kráľov

• rozbor novely: Od Silvestra do Troch kráľov
• miesto deja- Bruchoslavice (novodobé kocúrkovo)
• zámer autora: kritika mamonárstva (túžba po bohatstve a majetku) na klebetníctvo a nezáujem o národné otázky
• hlavný hrdina : Ďorď Šuplata (starý mládenec)
  • boháč, lakomec- zmysel života vidí v peniazoch
  • nevzdelaný
  • v jeho postave autor odsúdil typické vlastnosti malomeštiakov- ziskuchtivosť (uprednostňovanie majetku pred čistým cieľom)
• ženské postavy:
  • Hovorková
  • Hurdálková
  • (bruchoslavické klebetnice)
  • V týchto postavách autor odkrýva nízku morálku (tzv. klebetnice, závisť, nenávisť)
  • Autor ich charakterizuje už pomenovaním

• hlavný hrdina Šuplata doplatí na svoju mamonársku vášeň- ožení sa so starou slúžkou Ilonkou len preto, že vyhrala na žrebe 200 000 zlatých
• kladné postavy v diele:
• advokát Brožek
• spisovateľ Milenský
• prejavujú záujem o národné otázky
• majú vlastenecké črty
• autor využíva satiru a humor

Božena Slánčiková- Timrava

• patrí do slovenského realizmu
• tematicky rozdeľujeme tvorbu :

1. prózy zo života dedinského ľudu (Ťapákovci)
2. prózy zo života vidieckej inteligencie (Veľké šťastie)
3. prózy s vojnovou tematikou (Hrdinovia)
4. autobiografické diela (Skúsenosť)

• novela Ťapákovci
• jedna z najkritickejších poviedok slovenskej literatúry
• dej sa dohráva v slovenskej dedine
• autorka kritizuje zaostalosť a záhaľku rodiny Ťapákovcov
• Ťapákovci 16 žijú v 1 dome, žijú zastaraným spôsobom života (neusilujú sa o žiadne zmeny)
• Z rodiny sa vyčleňujú 2 postavy

1. Iľa- kráľovná
2. Anča- zmija, kalika- prezývka súvisí s jej telesným postihnutím

• autorka charakterizuje postavy miestnymi prezývkami čo vystihuje základnú charakterovú črtu postavy
• konflikt: v rozdielnosti názorov na život:
• Ťapákovci predstavujú zastaraný spôsob života
• Iľa predstavuje moderný pokrokový spôsob života
• v novele sa prelínajú dva deje:
  1. dej (vonkajší) konflikt Ťapákovcov s Iľou
  2. dej (vnútorný) tvorí osobná dráma Anče- mrzáčky (vyšíva krásne čepce pre nevesty a pritom vie, že sa nikdy nevydá)
• v závere diela víťazí moderný pokrokový spôsob života (Iľa odchádza od Paľa do mesta, napokon Paľo prichádza za ňou, postavia si dom)
• typ rozprávača- vševediaci, ktorý nezasahuje do deja (komentuje konanie postáv) ide o ON-Rozprávanie

Ján Palárik

- jeho zásluhou nastáva rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadla

- vo svojich hrách reaguje na aktuálne problémy národného život

- jeho hry využívajú humor a situačnú komiku

Dobrodružstvo pri obžinkoch

- veslehohra z prostredia vidieckej šľachty

- zápletka: zvorí ju dvanásať motívov dvojníctva, zámena postáv mala byť previerkou skutočnej lásky

- idea diela: je národne zmierenie šľachty a ľudu Maďarov a Slovákov žijúcich na rovnakom území

- konflikt: spoločensko-morálny, previerka skutočnej lásky, odsúdednie odnárodňovania

- dej: mladá grófka Elíza Hrabovská a a jej spoločnoice Miluša Oriešková dcéra učiteľa si vymenili úlohu, podrobili skúške podvodníka ženícha Barona Kostrovnického

- to isté vymyslia Ľudovít a jeho priateľ Rohoň

- vzniká rad komických situácií, ktoré vyriešia na dožinkovej slávnosti, ktorá sa stáva aj slávnosťou zmierenia ľudu a šľachty

- v závere nastáva zmierenie ako v rozprávke