Moravsko-panónske legendy

Moravsko-panónske legendy

 Autori pridržiavajúc sa konkrétnych faktov a udalostí nám približujú životy vierozvestov. Legendy tvoria dve časti:

1. časť Život sv. Konštantína

Autor Kliment, Konštantínov žiak, v úvode konštatuje, že všetky národy dostanú svätých mužov, ktorí ich povedú správnou cestou k spaseniu. Pokračuje narodením Konštantína. Konštantínovi sa sníva sen, že spomedzi krásnych neviest si vyberá tu pravú – Sofiu t.j. Múdrosť. Študuje v Carihrade, vybral sa na cestu k Arabom a Kazárom, vracia sa do Carihradu. Dostáva pozvanie od Rastislava a odchádza s Metodom na VM. Autor zobrazuje aj spoločenskú, politickú a kultúrnu situáciu na VM.

Misijnáčinnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad VM. Franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno - kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“. Filozof im odpovedal: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce takisto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy, nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché? Povedzte mi, Boha robíte bezmocným, že nemôže toto dať alebo závistlivým, že nechce? My však národov mnoho poznáme, knihy majúcich a Bohu slávu vzdávajúcich každý svojím jazykom.“

Pápež Hadrian II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienské preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Staroslovienčina sa stala štvrtým liturgickým jazykom.

Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril.Onedlho zomrel.

Legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom a obsahuje rečnícke otázky, prirovnania, biblické citáty, podobenstvá a pod.

2. časť Život sv. Metoda

Autorom je Gorazd, Metodov žiak a nástupca. Je bohatšia na životopisné fakty – obsahuje charakteristiku Metoda, pomoc bratovi Konštantínovi, činnosť na VM, spory s franskými kňazmi, vymenovanie za arcibiskupa, uväznenie, proroctvá Metoda, ustanovenie Gorazda za svojho nástupcu, zachytenie smrti a miesta pohrebu Metoda.

Po Konštantínovej smrti ďalšie osudy slovanskej liturgie sú späté s Metodom, ktorý sa vrátil z Ríma na VM. Tu sa však medzitým stal vládcom knieža Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Metod musel znovu v Ríme obhajovať starosloviensku bohoslužbu pred pápežom Jánom VIII. – potvrdil stsl. liturgický jazyk. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienských kňazov musela opustiť VM, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii.

Štýl legendy je jednoduchší, niet v nej prvkov zázračností.

Staroslovienska literatúra nezanikla ani po odchode Metodových žiakov z Veľkej Moravy.Nasledovníci pôsobiaci v Bulharsku, Chorvátsku, Čechách, Poľsku, Macedónii, Srbsku a Kyjevskej Rusi vytvorili ďalšie diela. V týchto krajinách zo základov staroslovienskej vzdelanosti a literatúry vyrastali slovanské národné literatúry. V Bulharsku na začiatku 10. storočia zostavili nové písmo – cyriliku /na základe veľkých písmen gréckej abecedy/.

Prínos Konštantína a Metoda:

a/ politický – oslabili vplyv franských kňazov a feudálov šírením kresťanstva v staroslovienčine,

b/ literárny – umožnili svojou činnosťou vznik prekladovej a neskôr pôvodnej staroslovienskej literatúry a ich žiaci položili základy slovanských literatúr,

c/ jazykovedný – Konštantín vytvoril písmo hlaholiku, obidvaja spolupracovali pri vzniku staroslovienčiny t.j. prvého slovanského jazyka a ich žiaci vytvorili písmo cyriliku.