Pavol Országh Hviezdoslav – život a tvorba

Pavol Országh Hviezdoslav – život a tvorba

- 1849- Vyšný Kubín 1921- Dolný Kubín

- 1. vlna slov. realizmu

- Básnik, dramatik, prekladateľ, povolaním právnik

- študoval na základnej škole vo Vyšnom Kubíne a Jasenovej, na gymnáziu v Miškovci a Kežmarku, na právnickej akadémii v Prešove, advokátske skúšky robil v Budapešti, pôsobil ako koncipient u Ladislava Nadaši- Jégeho, pôsobil v Martine, Námestove a v Dolnom Kubíne ako vedúci filiálky Tatra banky

Tvorba:

- najskôr písal po maďarsky, ale po preštudovaní Sládkovičovej tvorby začal aj on písať po slovensky

- snažil sa vymaniť z ideovej opatery starých mecenášov, cítil potrebu niečoho nového - s Kolomanom Banšellom vydali v Prešove almanach Napred - boli nepochopení a staršia generácia ich odsúdila, generačný spor, nakoniec si mladá generácia vydobyla svoje miesto

Lyrika

zbierka Básnické prviesienky Jozefa Zbranského(1868)

-pod pseudonymom -vyjadril svoj citový vzťah k vlasti; velebí Jána Kollára a jeho slovanskú myšlienku

-zbierku venoval Andrejovi Sládkovičovi

cyklus Severné žiare

-uverejnil svoje dojmy z prusko-francúzskej vojny, proti monarchii a vyzýva aj Slovákov do revolúcie, bol demokrat- proti monarchii, nezhodoval sa s Hurbanom, ktorý sa proti nemu postavil -Hurban chcel pokoj, nechcel revolučný boj, napísal list Sitnianskemu (šéfredaktorovi Orla) a odpovedal na kritiku

-začal využívať pseudonym Hviezdoslav

-1874- verejne sa vyslovil za práva Slovákov- musel opustiť sudcovskú funkciu- téma spravodlivosti

cyklus Krb a vatra

-sloboda a spravodlivosť, túži po ideáloch, avšak uvedomuje si reálnu situáciu, najťaživejším problémom je samota- jediným východiskom je tvorivá práca

cyklus Sonety

-21 básní -oslava básnictva, poézia mu pomáha uniknúť z reality, vždy sa vracia k pozemským problémom

-pravda, dobro a krása

cyklus Letorosty I.

báseň - Čo dávam, dávam z úprimnosti duše – nosná báseň (obsahuje všetky myšlienky a témy celého cyklu)

- chce byť úprimný a bojuje svojimi básňami proti pokrytectvu a nepravde

cyklus Letorosty II.

-intímny charakter -veľké životné rany- zomrela mu mama, otec aj brat

báseň - Čierny rok - reaguje na smrť svojej matky

báseň Pustý dom -reaguje na bezdetné manželstvo a aj smrť rodiny

cyklus Letorosty III.

-sociálne a spoločenské problémy- problémy Slovákov

báseň K vám urodzeným, veľkomožným - kritika sociálnej nerovnosti

báseň Ó, prečo nie som víchrom - chcel by byť ničivý živel, ktorý zmätie všetko zlé zo sveta-avšak on sám ako človek nič nezmôže

báseň Mňa kedys’ zvádzal svet mi hovoriac -láska k slovenčine

cyklus Žalmy a hymny -biblická tematika, myšlienky o Bohu sa menia na božský princíp spravodlivosti

cyklus Prechádzky jarom -pocity starnúceho básnika- protiklad s jarou, prírodu považuje za svoj druhý domov, bojí sa, že neosloví mládež

báseň Ja starý, vychádzajúc -napriek obavám odvážne vstupuje medzi mladých

cyklus Prechádzky letom -obrazy letnej prírody, slnka, chleba a práce, v závere aj jesenná atmosféra (polia pustnú)

cyklus Stesky –smútky, motív starnutia- zmieruje sa s osudom

báseň Slovenský Prometej -básnik sa štylizuje do postavy Prometea a trápi ho osud slovenského národa

cyklus Dozvuky -uvažuje nad postavením básnika, starnutie, pohľad späť, rozlúčka so životom

báseň Keď obzriem sa svojom po živote -analýza jeho života

báseň Nové zvuky počujem - reaguje na tvorbu mladej generácie- moderny, dáva im šancu- nekritizuje ich

KRVAVÉ SONETY

-cyklus básní; august-september 1914; vydané r.1919, 32 sonetov; 4-4-6, využíva sylabotonický jambický verš

Idea:

-hodnota života

-nikto neunikne vojne- umierajú nevinní + smútok pozostalých

-pokrytecké prosenie Boha o pomoc vo vojne + odvrátenie od kresťanstva

-šťastie tých, ktorí zomreli už pred vojnou a nemuseli zažiť vojnu

-kritizuje odvrátenie od Kristovho učenia

-výchova a morálka ľudí, ktorí začali vojnu

-ukazuje ako on trpí vojnou

-príčina vojny- egoizmus

-odhaľuje svoju psychiku, ako trpí

-volá k Bohu, aby ukončil vojnu a zachránil slovanstvo

-v polovici zvrat- venuje sa otázkam okolo vojny

-vzýva mierotvorcu, ktorý ukončí vojnu

-monológ o tom, či je vojna očistou

- kritizuje Puškinove teórie (Rusko- stred slovanského sveta)

-v závere sa témy opakujú

-posledný sonet- posolstvo- lúči sa s piesňami krvavými, krv tento cyklus rámcuje

Veľká epika

epos Ežo Vlkolinský

-hovorí o zemanoch a sedliakoch- chce rovnosť, materiál čerpal zo spomienok na život z rodiska- Vlkolín- Vyšný Kubín, pochádzal z drobných zemanov- lepšie ich poznal, viac dejových línií- vzťahy medzi zemanmi

-Ežo si chce vziať sedliačku Žofku Bockovú, ale jeho mama Ester je proti tomu, strýko Eliáš podporí Eža i keď nesúhlasí so spojením sedliactva a zemianstva- chce nahnevať Ester, zmierlivý koniec- dojímavá scéna s vnúčikom Benkom

epos Gábor Vlkolinský

-riešenie zemianskych problémov, morálny úpadok zemianstva, jediným riešením je sobáš so sedliačkou

-dej prichádza k rovnakému záveru ako v Ežovi, ale iným spôsobom, dej- postupnný hospodársky i morálny úpadok poprednej zemianskej rodiny Šimona Vlkolinského, Gábor, po tom, čo sa jeho súrodenci rozleteli po svete a jeho rodičia prepadli vášni alkoholu, zostáva so svojím zemianstvom celkom sám odmieta ho aj dievča, ktoré mu sľúbili, Ežo mu poradí, aby sa priženil k Blažkovcom- do sedliackej rodiny

-deje oboch eposov prebiehajú takmer paralelne, obe diela- umelecká rodinná kronika, spomínajú sa v nich aj udalosti vonkajšieho sveta, objektívny vývoj smerujúci k naplneniu idey rovnosti

skladba Hájnikova žena

-lyricko - epická skladba, skladá sa z Pozdravu, 15 spevov, Zbohom

-osud hájnika Michala Čajku a jeho ženy Hanky

- hlavná myšlienka – rozpor medzi svetom chalúp a svetom kaštieľov, vyzdvihnutie morálnych a mravných vlastností slovenského ľudu

- kompozícia:

• Pozdrav (prológ)
• 15 kapitol (kapitoly VI., XII. a XIV. sú piesňové)
• Zbohom (epilóg)

- dejová línia sa rozvíja dynamicky, ako v dráme, bez odbočení

- jazyk je veľmi náročný. Svojrázne írečité výrazy, častý výskyt synonymických radov. Veľa skratiek. Inverzia (zmenený slovosled). V jazyku diela rozlišujeme dialektizmy, ale aj právnické termíny(na súde), zaujmú básnické novotvary.

- hlavné postavy

 Michal Čajka, Hanka Čajková – mladý horár, ktorý slúži v panstve grófa Villániho a jeho žena – obaja predstavitelia ideálnych postáv, majú dobré vlastnosti, sú dobrí, pracovití a poctiví. Miško je hrdý, ale aj prchký (pobije sa s chlapmi, udrie robotníka v lese, keď sa s nimi kvôli robote pohádal) aby nebol úplne zidealizovanou postavou. Hanka je pekná, dobrá dcéra a napriek tomu, že vyrastala v blahobyte a nemusela ťažko robiť, je verná svojmu Miškovi a svoju lásku ubráni pred zhýralým pánom. Aj ona je trochu odklonená od úplnej dokonalosti – je trochu parádnica (cesta do kostola). Je veľká postava, ideálom slovenskej ženy – trápi sa tým, čo spáchala. – obaja predstavujú svet chalúp, čestného slovenského národa

Artuš Villáni – mladý gróf, zvrhlík – predstavuje svet kaštieľov

Prológ – „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“

- podáva obraz čistoty a krásy prírody

1. časť

- podáva obraz harmonickej prírody, obraz chalúp a kaštieľov – „Tak bezpečne si stará tu, bez prepychu, bez závratu, istejšie pyšný než li hrad.“, chalupa – symbol ľudu – istoty, kaštieľ – symbol pánov – neistoty

1. časť – nastupujú postavy, začína sa rozvíjať epický dej

- starý Čajka umiera, Miško sa hrdo uchádza o post svojho otca, je slušný, smelý, bol na vojne, hrdo predstupuje pred grófa Villániho, kontrast: Miško skromný, ale hrdý; gróf je povýšenecký, ale spupný, starému Villánimu sa pozdáva, prácu dostane

1. časť

- prvé pocity Miška v hájovni, zobrazenie Miškových pytačiek, naznačené sociálne rozdiely medzi ľuďmi – Hanka je zo zámožnejšej rodiny, nesúhlasia so svadbou, svadba, Hanka prichádza do hájovne – príroda naznačuje, že vzťah mladého páru bude šťastný

1. časť

 - epický dej sa prerušuje, úvahová kapitola – úvahy o šťastí, zdôrazňuje, že šťastie nie je založené na statkoch a tom materiálnom, končí opisom večernej prírody

1. časť

- poukazuje na spolužitie človeka s prírodou, epický dej: Miško a Hanka idú spolu do kostola, Hankin sen: obluda – predtucha zlých udalostí – Hanka je nepokojná, mladý Artuš Villáni uvidí v kostole Hanku – „Na Hanku hľadia vlčie oči.“, sociálny kontrast v kostole – vpredu páni, vzadu ľud

1. časť

- ľúbostná pieseň, ukončuje ideálny a harmonický život v hájovni

1. časť

- Artuš Villáni prichádza za Hankou do hájovne, pýta si od nej vodu, keď perie pri potoku, Villáni jej dáva do krčahu dukát, ona sa urazí a dukát odhodí, Miškovi sa bojí niečo povedať, je tu veľa úvahových zložiek – úvaha o ľude, kritika odrodilstva, kritika úpadku zemianstva, lyrická zložka – v hore sa vytínajú stromy a príroda za nimi plače „Tu diable máš svoj všetok dar.“

1. časť

- zauzlenie deja, rastie dejové napätie, dokresľujú sa charakteristiky všetkých 3 postáv, vyhraňuje sa ich vzťah, sú tu lyrické a reflexívne úvahy, pasáže o plynutí času a šťastia

1. časť

- opis jesennej prírody, poľovnícke piesne, epická zložka – poľovačka – Villáni urazil Miška. Miško dostane od Villániho zaucho. Odchádza naháňať jeleňa. Artuš prichádza za Hankou. Hanka ho zabije v obrane svojej cti. Michal berie vinu na seba a prihlási sa na súde, príroda reaguje a predurčuje dej

1. časť

- začiatok: „Ach zloba dvere nájde všade“, opustená hájovňa – Miško vo väzbe, Hanka u rodičov, smrť jej matky, otec ju vyháňa a obviňuje zo smrti matky – Hanka sa pomätie

1. časť

- obraz na súde: Hanka sa priznáva k svojmu činu, Miška neodsúdia, ani Hanku, lebo je pomätená a takú ju nemôžu odsúdiť

1. časť

- spev o utrpení ľudu

1. časť

- utrpenie manžela, ťažký život s pomätenou Hankou, Miško zachraňuje starého Villániho (rozvodnená rieka, splašené kone, spadnutý most), Miško získa odpustenie

1. časť

- pieseň hviezd – lyrika

1. časť

- život Čajkovcov, záver je zmierlivý – typický pre Hviezdoslava – Hanke a Miškovi sa narodí dieťa, Hanke sa vráti rozum, opäť sú šťastní

Epilóg

- autor opakuje slová z prológu - „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“, príroda tu hrala veľkú úlohu, lebo autor verí, že len v jej lone dokáže človek nájsť pokoj a harmóniu

KRÁTKA EPIKA

1.Menšie epické skladby

Bútora a Čútora- poviedkový sujet- úsmevná skladba; láska zničí susedské spory

Na obnôcke

V žatvu- jednoduché črty bez pevnejšieho deja -problematika majetkových vzťahov, ktoré narúšajú vzájomné ľudské spolužitie:

Poludienok, Večera, Prvý záprah

2.Biblické epické básne:

-aj obrazné zobrazenia skutočnosti

báseň Agar- osudy matky Agar a jej syna Izmaela, ktorí boli vyhnaní z Abrahámovho domu; pripomína postavenie Slovenska v Uhorsku

Ráchel- vyvraždenie detí Herodesom; utrpenie národa

Kain

Vianoce- história ľudstva a zmysel jeho vývinu

Sen Šalamúnov

3.Kratšia epika:

-pôvodne žáner balady:

- epické skladby- U kaplice; Anča; Zuzanka Hraškovie

- roľnícka tematika- Oráč a kosec

- historická tematika- Rastislav; Pribina; Ľútosť Svätoplukova

- povesti- Jánošíkova stupaj

- fantastický námet- Pomsta mŕtvych; Topeľci

Dráma

Herodes a Herodias

-tragédia v 5 dejstvách, 5 stopový jambický verš bez rýmov, časť je aj próza, biblicko-historická tematika- Ján Krstiteľ a Salome, zameriava sa na potrestanie zla, vykreslenie postáv, veľmi výpravná a zložitá na scénickú úpravu, inšpiroval sa starovekými dejinami židovského národa a Bibliou, životné osudy Herodesa Antipa a jeho druhej ženy- Herodiady, Herodes- typ nadutého, krutého vládcu- ide mu iba o moc, Herodiada- vhodná partnerka- túžba po vláde a ženská prefíkanosť, Jochanan- Ján Krstiteľ- hlásateľ kresťanstva, kritik vládcov a tyranov, zaplatí za to životom, spupnosť tyrana neujde odplate- Herodesa porazí arabský kráľ Aretas za pohanenie svojej dcéry Tamary, jeho prvej ženy, ktorú vyhnali Herodes a Herodias do vyhnanstva

Sonet
- považuje sa za klasický básnický útvar lyrickej poézie
- v európskej poézii sa pestuje od čias talianskej renesancie (14. st.)
- skladá sa zo štrnástich veršov ( najčastejšie 4 4 3 3 )
- Shakespearove sonety sa napr. skladajú z jednej dvanásťveršovej a jednej dvojveršovej strofy
- kvartetá sonetu majú najčastejšie rým obkročný (a b b a), nie je zriedkavosťou spoločný rým pre obidve kvartetá
- sonety mávajú okrem vonkajšej výstavby i svoju vnútornú kompozíciu. Každý obsahuje uzavretú myšlienku, rozčlenenú na tézu, antitézu a syntézu. Prvá časť sonetu (štvorveršia a niekedy i prvé trojveršie) nastoľuje a rozvíja tému (téza a antitéza), druhá časť tému uzatvára pointou (syntéza)

- spracováva zväčša vznešené témy

Jamb

- stopa U- ( prvá slabika krátka, druhá dlhá )

- v poézii P.O.Hviezdoslava má takmer výsostné postavenie

Presah

- nezhoda medzi rytmickým a vetným členením vo verši ( myšlienka presahuje z jedného verša do druhého , verše nie sú automatické, vzniká napätie, ktoré zároveň zvýrazní myšlienku )

Lyrický cyklus

- básne, ktoré do jedného celku spája ústredná téma

- zväčša majú aj rovnakú formu ( sonety...)