Sci-fi, fantasy a detektívny román

Sci-fi, fantasy a detektívny román

Fantasy

- zahrňujeme nielen fantasy literatúru, ale aj vedeckú fantastiku (sci-fi) a horor

- je literatúra, v ktorej autori využívajú príbehy odohrávajúce sa v imaginárnych svetoch alebo v našej minulosti, podstatou je často nevysvetliteľný úkaz alebo prejav mágie

- korene má v ľudovom horore, mytológii, rozprávkach, legendách, stredovekých hrdinských eposoch

- vyvinula sa z fantastických cestopisov, utopického románu a gotického románu. (Jedným z prvých diel fantastickej literatúry je román F. Rabelaisa Gargantua a Pantagruel, v 19. stor. je to Alica v krajine zázrakov od L. Carrolla či Čarodejník z krajiny Oz)

- vo fantasy literatúre nájdeme určité stabilné archetypy (čiže odpradávna existujúce obrazy)

1. Boj dobra a zla: dobro je zväčša kolektívne, zlo je individuálne, vyžaruje z jednej osoby, ktorá ním infikuje ostatných
2. Kúzelný artefakt: predmet s magickou silou, ktorý sa strana dobra snaží získať, ukryť alebo zničiť, aby oslabila sily zla a strana zla ho chce mať, aby získala ešte väčšiu moc (napr. prsteň, svätý grál...)
3. Dieťa s predurčeným osudom
4. Múdry starec
5. Tajomná matka

Znaky mýtu vo fantasy literatúre:

- hrdina bol vychovaný v ústraní, netuší o svojom pôvode, naraz sa dozvie, že je vyvolený k veľkému činu či poslaniu (podobne ako Iáson či Artuš). Tento hrdina býva vybraný múdrym starcom, veštbou či nejakou skúškou

- vo svojom poslaní je nezastupiteľný, môže to byť len on a nikto iný

- vie cieľ, ale nepozná cestu, tú musí nájsť sám

- hrdinu sprevádza spoločenstvo, buď je určené dopredu, alebo sa vytvára okolo neho počas cesty a každý v spoločenstve má nezameniteľnú úlohu. Spoločenstvo vo fantasy býva tvorené zástupcami rôznych rás: hobiti, elfovia, trpaslíci, kentauri, obry....

- hrdina sa dostáva počas cesty do nebezpečenstva, s ktorým si sám neporadí a takmer mu podľahne, preto mu musí pomáhať spoločenstvo

- okrem ciest zla prechádza aj cestami dobra - bezpečia, v centrách bezpečia sa zbierajú sily a vyjasňuje sa ďalší postup

- finálnemu stretnutiu so zlom prichádza zväčša na území zla. Zlo a chaos bývajú porazené (no nemusí to platiť vždy) a sú nahradené dobrom a poriadkom

- fantastická literatúra sa člení na určité podskupiny, ale pretože je to pomerne mladá žánrová forma, objavuje sa viacero rôznych členení. Tu sú tie najčastejšie:

1. Heroic fantasy - je založená na princípe putovania neohrozeného hrdinu, typickým príkladom je hrdina Conan od Roberta E. Howarda
2. High fantasy - odohráva sa vo výhradne fantastickom svete, kde je predstavený veľkolepý boj dobra a zla (Pán prsteňov)
3. Typ „zavreté dvere“- je založený na existencii dvoch paralelných svetov. Treba len prejsť nejakou bránou, napr. skriňou ako v Letopisoch Narnie a dostanete sa do sveta fantasy
4. Typ „meč a mágia“- sa odohráva v pseudohistorickom prostredí a je bohatý na akčné

scény

1. „mestská fantasy“ - využíva súčasný svet, hlavnú úlohu tu zohráva mesto a civilizácie, ktoré nie sú vedecky vysvetlené. Využívajú sa tu moderné zbrane aj magické artefakty (V.Sorokin: Ľad)
2. Humorná fantasy - jej jediným cieľom je čitateľa zabaviť a rozosmiať. Často paroduje iné žánre, diela či postavy. Najznámejším autorom je Terry Pratchett

- v diele britskej spisovateľky J.K. Rowlingovej nenájdete len pútavý príbeh, ale skúsenejší čitateľ tam nájde aj skryté súvislosti s históriou, legendami či literatúrou. Tak napríklad:

.Nikolas Flamel, ktorý sa objavuje v prvej časti ako čarodejník, ktorý vynašiel Kameň mudrcov, bol skutočnou historickou postavou. Narodil sa v Paríži okolo roku 1330 a bol básnikom, maliarom, neskôr alchymistom. Vo svojich pamätiach tvrdil, že sa mu podarilo premeniť ortuť na zlato a mnohí jeho nasledovníci verili, že vynašiel elixír života

.vražedná neodpustiteľná kliatba Adava Kedevra je odvodená z aramejčiny – Abhadd Kedhabhra a značí niečo ako „zmizni ako toto slovo.“ Čarodejníci ním vyháňali choroby a skomolením vznikla aj u nás známa formulka „abraka dabra“
.názov čarodejníckej školy Durmstrang, ktorá je na európskom kontinente a ktorej žiaci prídu na Trojčarodejnícky turnaj, je vlastne prešmyčkou názvu romantického hnutia v Nemecku – Sturm und Drang (búrka a nápor). Patril tam aj Richard Wagner – autor opery Bludný Holanďan - preto žiaci tejto školy prichádzajú do Rokfortu loďou a nie je tajomstvom, že nacisti milovali Wagnera a hlásili sa aj k tomuto hnutiu, preto to autorka naznačila tak, že v Durmstrangu neprijímajú humusákov, iba „čistú rasu“ - pravých čarodejníkov. Tiež sa tam spomína, že Rokfort a Durmstrang žili dosť dlho v nepriateľstve, ale teraz sa už situácia zmenila, čo by mohla byť narážka na obdobie studenej vojny a železnej opony

.autorka sa tiež „pohrala“ s menami postáv či názvami zaklínadiel:

- Draco a Lucius Malfoy: maleficus z latinčiny znamená zločinný, zločinec a v stredoveku sa toto slovo používalo v súvislosti s bosorkami

- Draco: drak či had a Lucius je odvodením slova Lucifer

- Remus Lupin: mení sa na vlkodlaka , lupus - vlk

- Sirius Black: dokáže sa meniť na psa. Sirius: najjasnejšia hviezda v súhvezdí Veľkého psa

- Expelliarmus: zaklínadlo, ktorým odzbrojíme súpera, z lat. expello - odraziť, zahnať a arma=zbraň

- Finite incantatem: ukončí iné zaklínadlá, z lat. finio - skončiť, incanto - očariť, okúzliť

- Petrificus totalus: znehybnenie, petra - skala, totaliter - úplne

.Hagridov pes Chlpáčik, ktorý má tri hlavy a stráži Kameň mudrcov, má svoju predlohu v gréckej mytológii v tzv. Kerberovi. Kerberos strážil Hádovu podsvetnú ríšu a dokázal ho skrotiť Orfeus svojou hrou na lýre. Preto niet divu, že ho Hagrid dostal „od jedného chlapíka z Grécka“ a uspať Chlpáčika možno iba hudbou

Science-fiction

- je žáner, ktorý čerpá z poznatkov modernej vedy a techniky a predvída ich možný dopad na život človeka a ľudstva

- existenciu človeka zasadzuje často krát do umelo vytvoreného prostredia

- dej býva zasadený do budúcnosti alebo mimo sféru nášho súčasného sveta, napr. na cudzie planéty alebo do hĺbky zeme

- postavami sú okrem ľudí často: roboti, androidi, mimozemšťania, mutanti...

- za zakladateľa sci-fi je považovaný Jules Verne a veľký vplyv na rozvoj českej, ale aj svetovej sci-fi mali diela Karla Čapka - R.U.R., Krakatit a Válka s mloky

V rámci sci-fi sa tiež vyvinuli tzv. subžánre:

- utópia: idealizovaná predstava nereálnej ľudskej spoločnosti

- antiutópia: je opakom utópie, podstatou je existencia spoločnosti, ktorá sa vyvinula nesprávnym smerom, má zásadné nedostatky (totalitná forma vlády, obmedzovanie osobnej slobody...) a obyvatelia sú tak tyranizovaní ideológiou, systémom či určitou skupinou. Napr. G. Orwell: 1984, K. Čapek: Válka s mloky

- kyberpunk: v kyberpunku hrajú zásadnú úlohu informačné technológie, počítače a umelá inteligencia. Odohráva sa vo svete, kde sú bežné drogy, mafia, všetko je ovládané nadnárodnými spoločnosťami, hrdina má implantáty po celom tele a čas od času je ponorený v kyberpriestore. Zápletka býva často detektívna a nechýbajú akčné scény

- military sci-fi: pozadím príbehu je nejaký medziplanetárny konflikt a jeho vojenské riešenie

- apokalyptická a postapokalyptická sci-fi: v centre príbehu je katastrofa, ktorá postihla ľudstvo, ale najmä dopady a dôsledky tejto katastrofy na usporiadanie spoločnosti a správanie sa jej členov. Napr.: filmové spracovania: Vodný svet, Ja, legenda...

Karel Čapek:
Válka s mloky

- dramatik, prozaik, filozof

- blízky priateľ českého prezidenta T.G. Masaryka

- vo svojej divadelnej R.U.R. prvýkrát zavádza pojem robot

- román

Obsah:

• príbeh sa začína ako námorný kapitán van Toch objaví na ostrove Tana Masa zvláštny objav – druh mlokov, ktoré sa inde nevyskytujú. Domorodci sa ich boja a prezývajú ich černosi. Kapitán sa ich snaží popresúvať aj na iné miesta, aby mu hľadali perly, pretože chce podnikať. Rozhodol sa mloky popresúvať loďami a tak odchádza do Prahy, aby mu Bondy (kapitán lode, obchodník) pomohol. Predstaví mu svoje plány, ktoré udržia v tajnosti a začnú podnikať. Bondy poskytne financie. Mloky náhodne objaví aj skupinka americkej mládeže, ktorá sa plaví na jachte. Mloky sa už nachádzajú na rôznych častiach sveta
• mloky sú vysoké asi ako 10 ročné dieťa. Sú učenlivý, vyzbrojený na obranu pred žralokmi, žijú len v plytkých vodách a hľadajú perly
• Lily začínajú nosiť perly (začínajúca hviezda, chutnučká a hlúpučká). Rozhodnú sa o tom natočiť film a tak sa o mlokoch dozvie celý svet. Najskôr sa to začína fotkami v novinách s mlokmi – filmová umelkyňa s mlokmi. Svetová verejnosť je informovaná z novinových titulkov. Celý svet sa tak horlivo začína zaújmať o mloky. Mloky sú študované vedcami, sú prezentované na verejnosti, vystupujú v cirkusoch. Ľudia začínajú mloky vychovávať a vzdelávať. Privolávajú ich ku kresťanstvu. Mloky sa rýchlo množia. Niektoré mloky dostávali výzbroj na obranu ako vojaci, iné boli využívané na stavbu priehrad
• vrátnik, pán Povondra začne zbierať novinové útržky o mlokoch: mystifikačné citáty z rôznych odborných časopisov, ankety, mloky a soc. istoty (dĺžka pracovného času,...)
• začína sa jedna z kapitol – prvá narážka autora na nacistické Nemecko – rasová narážka aplikovaná na mloky. Mloky potrebujú viac životného priestoru, potrebujú viac plytčín. Objavujú sa tak prvé zrážky medzi ľuďmi a mlokmi. Začínajú prvé zemetrasenia – majú to na svedomí mloky. Stavajú sa podmorské mestečká a tak si ľudia uvedomujú, že im hrozí zánik. Vznikajú aj ozbrojené konflikty. V noci sa ozve správa z rádia – veliteľ Salamander rozpráva o potrebe životného priestoru (Lebensraum) pre mloky, kladie tvrdé podmienky. Ľudia sa preto musia odsťahovať a brehy prenechať im (nemecký nacizmus)
• pán Povondra má pocit, že všetko spôsobil. Má pocit, že keďže Česko nemá more, tak sa ich to netrýka – politika apeasementu. Povondra chytá na Vltave ryby a zrazu zbadá na hladine oči. Zistí, že to boli oči mloka. Odchádza z rybačky preč a uvedomuje si, že všetko je stratené. Hrozí zánik ľudskej civilizácie.
• autor v epilógu navrhuje eventuality. Dielo nebolo napísané pre pobavenie (aj keď niektoré situácie znejú komicky). Autor chce prostredníctvom inotajov poukázať na negatívne dôsledky nesprávneho ľudského chovania
• ako náhle vzniknú z jednotlivcov národy, začnú medzi sebou bojovať. Všemožne sa vyzdvihuje čistota mlokov. Nakoniec vyjde najavo, že šéf Salamander bol možno človek. Irónia: Hitler nebol Nemec, bol Rakúšan a nebol ani Árijec.
• epilóg končí hypotézou autora ako všetko skončí. Mloky sa prostredníctvom jadrových zbraní zničia medzi sebou, pretože postupne začnú konflikty medzi dokonalou rasou – nimi samými. (Podobnosť medzi Studenou vojnou. Ak by ľudia použili jadrové zbrane zničili by sa vzájomne medzi sebou)

Detektívny román

- je epický literárny žáner
- za zakladateľa detektívky sa pokladá americký romantický básnik Edgar Allan Poe
- detektívka je založená na dobrodružnosti a využíva inotaj, čím nás necháva v napätí. V detektívke detektív pomocou logickej dedukcie vydedukuje, kto je kriminálnik

- román je založený na zločine a pátraní po páchateľovi. Detektív rieši záhadu, tajomstvo s prekvapivým, nepravdepodobným riešením. Vyšetrovateľ sa snaží odovzdať vinníka spravodlivosti

- na detektívny román má vplyv aj psychologický román, sociálne prostredie doby

- detektívny román by mal byť založený na dodržiavaní nasledujúcich pravidiel, ktoré sa ale v súčasnosti porušujú:
.páchateľ musí byť niekto, o ktorom je zmienka už na začiatku príbehu

.všetky nadprirodzené alebo neprirodzené faktory sú úplne vylúčené

.nie je prípustná viac než jedna tajná miestnosť alebo tajná chodba. Aj tá je prípustná iba vtedy, ak sa dej odohráva v stavbe, kde možno takéto zariadenia predpokladať

.nesmie byť žiadne použitie "zatiaľ neobjaveného" jedu ani prístrojov a metód, ktoré vyžadujú dlhé vedecké vysvetľovanie na konci príbehu

.v príbehu nesmie vystupovať žiadny Číňan (toto nie je prejav rasizmu dobrého kňaza, ale iba výraz dobovej averzie proti kedysi zneužívanej rekvizite lacných detektívok)

.k riešeniu nesmie detektívovi dopomôcť náhoda, ani nesmie byť vedený nevysvetliteľnú intuíciou

.páchateľom nesmie byť sám detektív

.detektív nesmie odhaliť žiadnu stopu bez toho, aby ju neodhalil aj čitateľom

.duchom chudobnejší detektívov priateľ, ako je napr. Dr. Watson, nesmie zatajiť žiadne myšlienky, ktoré sa mu preháňajú v hlave. Musí mať inteligenciu mierne pod priemerným čitateľom

.nesmú sa vyskytovať dvojčatá alebo dvojníci, pokiaľ na to nie sú čitatelia pripravení

- napr. Arthur C. Doyle – detektív Sherlock Holmes,

Agatha Christie – slečna Marplová, Hercule Poirot