Populárna hudba a jej vplyv na spoločnosť

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: filomena (16)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 24.11.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 612 slov
Počet zobrazení: 43
Tlačení: 5
Uložení: 2

Populárna hudba a jej vplyv na spoločnosť

Moderná, populárna hudba je niečím, čo v istej podobe dnes dolieha ku každému obyvateľovi tejto planéty, takmer bez ohľadu na to, kde žije. Prichádzajú s ňou styky a jej pôsobeniu sú vystavené nesmierne masy ľudí. Populárna hudba im slúži nielen na zábavu a rekreáciu, pre mnohých môže byť hlavným alebo dokonca jediným druhom umenia, s ktorým sa živote stretávajú.

Populárna hudba ovplyvňuje naše životné prostredie. I keď si to možno neuvedomujeme, môže spoluutvárať náš životný štýl, pôsobiť na naše názory, presvedčenie, spôsob správania sa. Pre značnú časť mládeže sa dokonca stáva médiom, ktorým možno tieto názory a presvedčenie najvýraznejšie tlmočiť. Práve preto sa na oblasť populárnej hudby sústreďuje v posledných rokoch pozornosť všetkých, ktorí cítia spoluzodpovednosť za vývin našej spoločnosti, za úroveň nášho kultúrneho a umeleckého života, ako aj to, čo napĺňa našu životnú atmosféru.

V skutočnosti je komplex problémov okolo populárnej hudby veľmi zložitý. Zahŕňa celý rad aspektov, ktorými sa zaoberajú rozličné vedné disciplíny. Populárna hudba je síce hudba, a teda súčasť sféry umenia. V dnešnom svete je však produktom rozsiahleho výrobného a distribučného aparátu, ako aj podnetom na ďalší vývin a premeny, v tomto zmysle je teda výrazne ekonomický podmienená a motivovaná. Je to spoločenský jav, ktorý treba skúmať aj z hľadiska spoločenských vied a psychológie. Všetky tieto aspekty vystúpili s mimoriadnou ostrosťou do popredia práve v našom období, období vrcholného rozvoja masovokomunikačných prostriedkov a nových spôsobov záznamu zvuku. Utvorili celkom nové možnosti pre rozširovanie hudby, no zároveň rozvoj spätne pôsobí aj na podobu a charakter dnešného hudobného diania. Ľahšia dostupnosť kvalitných nahrávok a zvukových záznamov presúva ťažisko z aktívneho muzicírovania na odber a konzum. Nové prostriedky však slúžia predovšetkým hudbe dennej potreby a spotreby, ktorej výroba a distribúcia nadobudla priemyselný charakter. Rozhlas, televízia, gramofónová platňa, magnetofónová páska, CD nosič, hudobné vydavateľstva i koncertné agentúry vstupujú do neustále nových vzťahov, ktoré upravujú aj nové normy a konvencie. Vzniká tak sieť, ktorá produkcii a distribúcii populárnej hudby dáva črty výroby a distribúcie spotrebného priemyselného tovaru. Významné úlohy marketingu a propagácie plní v tejto oblasti systém rebríčkov a hitparád. Ako dôležitý nástroj propagácie môže svojím tlakom tvoriť „falošné vedomie“ a

prispieť k ľahšiemu ovládaniu konzumentov. Vzhľadom na veľký rozsah produkcie je však aj významnou informatívnou pomôckou, dnes už takmer nevyhnutnou pre výrobcov a pre distribútorov. Populárna hudba je zároveň aj oblasťou, v ktorej istá časť tvorcov hľadá realizáciu svojich umeleckých ašpirácií a istá časť obecenstva uspokojenie svojich estetických potrieb. Medzi týmito silami a hybnými motívmi priemyselnej výroby a distribúcie vládne neprestajné dialektické napätie. Umelecké zámery možno realizovať iba prostredníctvom priemyslového aparátu, charakter priemyselnej výroby nemožno však pritom nikdy natoľko prevládnuť, aby celkom vylúčil umelecké aspekty. Aj v socialistickej spoločnosti bola populárna hudba odkázaná na priemyselný spôsob výroby a distribúcie. Spoločenské vlastníctvo produkčného aparátu však poskytovalo možnosť koordinovať činnosť jednotlivých zložiek tak, aby slúžili celospoločenskému záujmu.

Jedným z vážnych problémov našej populárnej hudby v posledných rokoch je aj predčasná profesionalizácia talentovaných amatérskych interpretov. Víťazstvo v niektorej amatérskej súťaži v nich ľahko vzbudí nádej na profesionálnu kariéru, ktoré ešte len posilní prípadné vystúpenie v rozhlase, televízii alebo vlastná nahrávka. Čoskoro sa však ukáže, že buď interpret ešte nedozrel na plnú profesionalizáciu, alebo vo všeobecnej rovine, počet takto

„profesionalizovaných“ nových hviezd presahuje možnosti dané momentálnou spoločenskou potrebou.

Nové prúdy populárnej hudby, používajúce nezvyčajné výrazové prostriedky a pôsobiace provokatívne na príslušníkov staršej generácie a na širší okruh „nezasvätených“, sa ľahko stávajú nositeľmi generačných protestov. Túto úlohu spĺňa zhruba do päťdesiatych rokov nášho storočia džez, neskôr ho v tejto funkcii nahradil rock. Základný charakter takéhoto protestu býva pomerne neurčitý a nesie stopy pubertálnej nespokojnosti so svetom. Iba zriedkakedy sa spája s konkrétne formulovaným programom, ako tento svet aj zmeniť. V šesťdesiatych rokoch sa spoločenské a politické konotácie rockovej hudby značne rozrástli najmä pod vplyvom folk music, k základným znakom ktorej vždy patrila schopnosť komentovať bezprostredné okolie a spoločenské udalosti obklopujúce speváka. V Spojených štátoch, ako aj v iných kapitalistických krajinách začala časť populárnej hudby vyjadrovať zásadný nesúhlas s doterajším životným kódexom konzumnej spoločnosti a spochybňovala takmer všetky vžité konvencie vo sfére myslenia aj v praktickom určovaní životných cieľov a štýlov. Myšlienkové východisko takýchto prejavov kolísalo od neurčitej pubertálnej nespokojnosti až po koncíznejšie formované politické platformy najrozličnejšieho zafarbenia, medzi ktorými nechýbali ani prejavy výslovne pacifistickej alebo anarchistickej povahy.

Podľa obecných dohadov predstavuje dnes populárna hudba v najširšom zmysle zhruba deväť desatín hudobnej produkcie. Čo do rozsahu je teda skutočným ťažiskom dnešného hudobného života . Naviac plnia niektoré jej druhy pre časť poslucháčov podobné funkcie, aké sa skôr pripisovali výlučne európskej vážnej hudbe. Môžu byť jediným hudobným umením, s ktorým sa táto časť poslucháčov vo svojom živote stretáva. Za takejto situácie sa musí populárna hudba stále viac zaoberať aj disciplínami ako estetika a hudobná veda, ktoré podľa tradičného vymedzeniu venovali až do teraz svoju pozornosť predovšetkým „vážnym“ druhom umenia. Hudobné kvality novej pop music sa často skúmajú tradičnou metódou melodicko – harmonicko – formovej analýzy, odvodenej z vážnej hudby 20.storočia. takýto prístup však môže niekedy priniesť skreslené výsledky. V pop music zohrávajú značnú úlohu princípy priamej spontánnej tvorby, ktoré sa odlišujú od princípu „zápisovej“ hudby. Vynechanie notového zápisu v reťazi tvorca- dielo (zápis) – interpret- poslucháč, alebo skutočnosť, že sa zápis robí iba dodatočne, približuje tento druh hudby ľudovej hudbe alebo mimoeurópskym hudobným kultúram. Podstata estetického prejavu sa pritom prenáša do nových kategórií, nepostihnuteľných notovým zápisom (napr. swing, drive, involvement). Okrem toho sa v tejto hudobnej oblasti postupne utvára nový estetický ideál, ktorý stavia do popredia zvukovú stránku diela na úkor jeho ostatných zložiek (napr. zložky konštruktívno- stavebnej). Tieto okolnosti spôsobujú, že estetické sprostredkovanie tejto hudby je bez predchádzajúcej asimilácie vnímateľských postojov pochopiteľné pre tú generačnú vrstvu poslucháčov, pre ktorú tieto žánre tvoria priebežne a sústavne logickú súčasť životného prostredia. Úlohu novej komplexnej jednotky- umeleckého diela vo forme artefaktu- preberá v mnohých prípadoch gramofónová platňa, magnetofónová páska, CD nosič, a iné, pri ktorých sa významnou súčasťou komplexného estetického pôsobenia stáva i grafická úprava a textová časť obalu, ako aj zvukovo- technická stránka spracovania využívajúca zvukové koláže. Vo vyhranených prípadoch môžu vzniknúť nové estetické hodnoty, ktoré v tejto podobe sú v inom druhu umení neopakovateľné.

Estetické hodnotenie populárnej hudby naráža na ťažkosti, vyplývajúce z jej rozsiahlosti a bohatej vnútornej diferenciácie. Obsahuje výtvory, ktoré si nekladú iný cieľ, než slúžiť ako úžitkové, masovo vyrábané a rozširované produkty na uspokojenie niektorých základných ľudských potrieb (nenáročná zábava, rekreácia). Nájdene v nej však aj prejavy, ktorých súbor funkcií sa približuje súboru funkcií umeleckých diel. Populárna hudba je súčasťou masovej kultúry. Kritici masovej kultúry v kapitalistickej spoločnosti sa nazdávajú, že jej prejavy nemôžu uniknúť štandardizačnému tlaku znižujúcemu úroveň všetkých prejavov masovej kultúry na najnižší spoločný menovateľ.

Ak sa má dosiahnuť optimálna vnímavosť spoločnosti pre estetické funkcie umenia, treba zachovať vnútornú jednotu celej tvorby so stupňovitým narastaním zložitejších funkcií väčšej vnímateľskej náročnosti. Niektoré základné znaky a funkcie populárnej a umeleckej hudby sa však od seba odlišujú. Úzka spätosť populárnej hudby so životom vedie k tomu, že sa prejavy v praxi hodnotia predovšetkým z osobných sentimentálnych vzťahov, ktoré si poslucháč utvára k hudbe a v ktorých hrajú rozhodujúcu úlohu najrozličnejšie asociácie mimoumeleckého charakteru. Okrem toho výrobný spôsob produkcie, typický pre populárnu hudbu, vedie k nadmernému opakovaniu a obmieňaniu základných typov, čo je v rozpore s požiadavkou originálnosti umeleckej tvorby. Všetky tieto okolnosti sú príčinou veľmi rozšírenej domnienky, že v masovo produkovanej populárnej hudbe vládne nepriama úmernosť medzi komerčným úspechom, pokladaným za kritérium ohlasu u obecenstva, a hodnotami v zmysle meradiel umeleckej kritiky. Podľa všetkého však štatistický výskum dokazuje, že najväčšie predpoklady pre komerčný úspech majú prejavy, ktoré sú podľa meradiel umeleckej kritiky niekde v strede hodnotovej tabuľky. Sito verejného záujmu pritom viac vyraďuje prejavy umelecky podpriemerné ako umelecky nadpriemerné. V praktickom hodnotení väčšiny masovej produkcie populárnej hudby sa bude vždy v značnej miere uplatňovať tlak prakticistických požiadaviek dopytu a ponuky, relativizmus vyvierajúci z rýchleho opotrebúvania výrazových prostriedkov, nevyhnutnosť vyvažovania proporcie, ale aj potreba sledovať súčasné tendencie kultúrnej politiky a objektívne potreby obecenstva, vyplývajúce z jeho vyspelosti. Tým sa však nevylučuje ani v tejto časti produkcie estetické hodnotenie.

Avšak v populárnej hudbe existujú aj rozsiahle oblasti, ktoré si utvorili systém preverených a uznávaných hodnôt v zmysle meradiel umeleckej kritiky. Tento systém hodnôt postupne prijímajú tvorcovia, obecenstvo aj inštitúcie a časom dosahuje značnú stabilizáciu podobne ako v oblasti umeleckej tvorby. Časť tvorby v oblasti populárnej hudby si už teraz zabezpečila existenčné formy obdobné formám umeleckej hudby a v podstatnej miere tým prispieva j jednote hudobnej tvorby ako celku.

Niektoré zložky mladého obecenstva pritom chápu funkčné odlíšenie populárnej a umeleckej hudby netradičným spôsobom a hranicu medzi úžitkovou a umeleckou tvorbou vedú vnútri každej z týchto oblastí. V každom prípade však rastie ich schopnosť diferencovať v rámci populárnej hudby jednotlivé prúdy i prejavy podľa funkčného zamerania.

Pomer medzi naplnením úžitkových a umeleckých funkcií je charakteristický pre každý jednotlivý prejav. Preto môžu vznikať umelecky náročné a závažné diela v ktoromkoľvek žánri. Pritom má však každý žáner alebo druh hudby typický súbor funkcií, ktoré sa zvyčajne

napĺňajú v rámci jeho rozsahu, vzniká tým pomyselná hierarchia (pyramída) hudobných žánrov, v ktorých populárna hudba ako celok tvorí spodnú hranicu a plynulo prechádza do oblasti umeleckej hudby. No ani tie žánre alebo hudobné druhy populárnej hudby, ktoré sa charakterom svojho zvyčajného súboru funkcií najväčšmi približujú k oblasti umeleckej hudby- napríklad džez, rock, blues, šansón, folk music- nemôžu opustiť jednotu žánrov populárnej hudby ako čiastkového celku, ak nechcú natoľko zmeniť svoje existenčné formy, že by to ohrozilo ich ďalšiu životnosť v spoločenskej štruktúre. Kontakt s dostatočne širokým obecenstvom je pre všetky druhy a žánre populárnej hudby životnou nevyhnutnosťou a stáva sa tak permanentnou previerkou ich spoločenskej užitočnosti. K umelecky najúspešnejším predstaviteľom svetovej populárnej hudby patria práve tí, čo si uvedomujú túto dialektickú väzbu a premieňajú poznanú nevyhnutnosť na tvorivú slobodu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.047