Téma 1. sv. vojny v svetovej literatúre, stratená generácia + rozprávanie

Téma 1. sv. vojny v svetovej literatúre, stratená generácia + rozprávanie

Spoločenské podmienky:

• svetová vojna vyvolala veľkú svetovú hospodársku krízu a spôsobila obrovské zmeny v politike
• Geografické rozdelenie sveta do socializmu a kapitalizmu
• po 1. svetovej vojne dochádza k vzniku nových štátov (ČSR, Juhoslávia, Rakúsko, Maďarsko)
• po vojne nastal rozmach vedy a techniky
• v Taliansku a Nemecku získali moc diktátorské a totalitné režimy
• 1917 veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku

znaky: autori zobrazujú 1. svetovú vojnu, ktorá priniesla utrpenie a ovplyvnila ďalší život generácie

– na prelome 20. a 30. rokov zobrazujú autori hospodársku krízu a hrozbu fašizmu; literatúra mala humanistický charakter, spisovatelia odsudzujú vojnu, odhaľujú jej neľudskosť a vystupujú proti tým, ktorý ju rozpútali

STRATENÁ GENERÁCIA:(americká literatúra)

• generačná skupina amerických básnikov a prozaikov, ktorí začali tvoriť v 20-tych rokoch 20.storočia a spájala ich spoločná skúsenosť – účasť na 1.svetovej vojne
• na front išli dobrovoľne pod vplyvom oficiálnej vládnej propagandy, na front odchádzajú s ilúziami (hrdinstvo, vlastenectvo)
• keď však zažijú vojnu, začínajú otvorene vyslovovať svoje protivojnové stanovisko
• ilúzie vystriedali dezilúzie, sklamanie, cítia sa byť oklamaní spoločnosťou a neschopní včleniť sa do života povojnovej spoločnosti
• ak hrdinovia nezomierajú fyzicky, zomierajú psychicky

ERNEST HEMINGWAY – nositeľ Nobelovej ceny za literatúru

– počas prvej svetovej vojny odišiel ako dobrovoľník červeného kríža do Talianska, bol prvým Američanom ťažko raneným na talianskom fronte – po vojne pracoval ako zahraničný spravodajca v paríži, kde sa stal členom avantgardnej skupiny, ktorá sa vytvorila okolo americkej spisovateľky Gertrudy Steinovej (1.krát použila termín „stratená generácia“ pre mladých, ktorí sa vrátili z bojísk 1.svet.vojny a nevedeli sa prispôsobiť povojnovej situácii)

Znaky Hemingwayovej tvorby:

1. väčšina jeho tvorby má autobiografický základ, je autentická, autorská reč 1.os jed. Čísla
2. jeho hrdinovia sú klasickí individualisti (ľudia hľadiaci si svoje ciele – výnimka poručík Jordan)

• nebojujú za vyššie ideály, len chcú prežiť (výnimka Jordan)

1. vo všetkých svojich dielach s vojnovou tematikou zaujal silný, odmietavý postoj voči vojne
2. kritika americkej spoločnosti
3. prevláda pesimizmus, diela sú plné násilia a smrti, pocit samoty
4. štýl písania je jednoduchý až strohý

Zbohom zbraniam – román

• príbeh romantickej lásky anglickej ošetrovateľky Catherine Barklyovej a amerického poručíka Fredericka Henryho, ktorý služi počas 1.svet.vojny ako dobrovoľník na talianskom fronte
• Henry je ranený a operovaný v nemocnici, v ktorej slúži Catherine
• sú znechutení nezmyselným vraždením, spolu s tehotnou Catherine utekajú do Švajčiarska
• dieťa sa narodí mŕtve a Catherine pri pôrode zomiera – jej smrť nie je priamym dôsledkom vojny, ale jednako patrí k všeobecnému chaosu a je rovnako nezmyselná ako vojna
• Henry nezomiera fyzicky, ale psychicky cez smrť ženy

Komu zvonia do hrobu – román, odohráva sa väčšinou v horách a sústreďuje sa do 3 dní

• autobiografické črty, obdobie španielskej občianskej vojny
• hrdina: americký dobrovoľník Robert Jordan –vymyká sa z radu individualistov
• najskôr je typickým Hemingwayovým typom – dobrovoľník na fronte, ktorý myslí iba na to, aby splnil svoju povinnosť a zverenú úlohu, avšak láska a priateľstvo ho úplne zmenia
• prestane myslieť len na seba, kryje partizánsku jednotku (je smrteľne ranený a sám očakáva nepriateľa, aby ho na čas zastavil), aby sa ostatní zachránili
• umiera preto, aby ostatní mohli žiť – zomiera fyzicky, ale duševne je plný optimizmu
• vrchol Hemingwayovej tvorby v myšlienke – „Svet je pekné miesto, pre ktoré sa oddá bojovať.“
• Alebo: „ Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, kesom súše a preto sa nikdy nepytaj komu zvonia do hrobu. Zvonia tebe.“

Starec a more – novela z kubánskeho prostredia

• starý rybár Santiago dlho bojuje o obrovskú rybu, pokúša sa ju dovliecť pripútanú k člnu na breh
• nepodarí sa mu to, pretože mu ju zožerú žraloky, k brehu dotiahne len veľkú kostru
• Santiago predstavuje hrdinu, ktorý sa nikdy nevzdáva
• Symbolika chlapca Maolina, ktorý ho čaká na brehu, chce ho naučiť svôjmu remeslu a dufa, že sa mu to raz podarí

ERICH MARIA REMARQUE – dobrovoľník na fronte

• jeho hrdinovia sú vytrhnutí zo spoločnosti, nemajú stále zamestnanie, hľadajú zmysel života, túžia po láske a šťastí, prežívajú pocity skepsy a beznádeje Þ podobnosť so stratenou generáciou

Na západe nič nové

• román s prvkami expresionizmu, rozprávač Paul Bäumer uvádza množstvo epizód z vojenského

výcviku, budovania zákopov na fronte, bojov ale aj rozhovorov vojakov

• pod vplyvom fanatického učiteľa sa Paul so spolužiakmi prihlási do armády na západný front
• autor naturalisticky zobrazuje boj, nezmyselné zomieranie a postupne prichádzajúci pasívny odpor mladej generácie k vojne
• opisy prírody, humorné scény vs. drastické a surové opisy
• dielo zobrazuje kontrast: front – zázemie
• Paulova smrť je absurdná, autor ňou poukazuje na absurdnosť vojny
• Hrdinami sú siedmi mladí študenti, ktorí prežívajú peklo vojnového besnenia. Iba jeden z nich žije najdlhšie, Paul Bäumer, rozprávač príbehu /autobiografická postava/.
• Padne v závere bojov v októbri 1918. Všetci študenti padli vo vojne, v ktorej sa podľa hlásení „nič nedeje“Práve vtedy, keď títo mladí ľudia, ktorí ešte nemali čas žiť, ktorí sa dostali na front zo školských lavíc, strácajú svoje zdravie, životy, tí, čo prežili stratili zmysel života a chuť ďalej žiť, práve vtedy oznamujú z hlavného vojnového stanu do oficiálneho bulletinu: „Na západe nič nové.“ Nič nové, iba zomreli mnohí mladí chlapci, ktorí išli bojovať nie za vlasť, ako im to bolo nahovorené, ale za záujmy mocných.
• Vojna mení ľudí na necitlivých surových zabijakov

Cesta späť – román, voľné pokračovanie osudov Paulových priateľov, ktorí prežili vojnu, ale nedokážu sa prispôsobiť povojnovej spoločnosti

Traja kamaráti – román, predstavuje lyrický príbeh o priateľstve (kamaráti Robert, Gottfried – zavraždený fašistickým výrastkom, Oto), tragickej láske a osamelosti v medzivojnovom Nemecku

– Robert Lockhamp – rozprávač, zamiluje sa do Patrície, ktorá mu zomiera v náručí – vojna je vinná za jej smrť, pretože urýchlila priebeh jej choroby (bieda, zlá hygiena, stres)

FRANCÚZSKA LITERATÚRA:

ROMAIN ROLLAND – Nobelova cena za literatúru

Peter a Lucia Hl. postavy:
Peter: Osemnásťročný študent, syn z meštiackej rodiny.
Lucia: Bývalá študentka umeleckej školy, žije s rozvedenou matkou, ktorá pracuje v muničnej továrni.
Filip: Petrov brat, bojuje na fronte.

Dej sa odohráva v Paríži počas prvej svetovej vojny. Peter cestuje počas chladnej januárovej noci vo vlaku, keď Nemci bombardujú Paríž. V panike, ktorá nastane, chytí ruku Lucie, ktorú predtým na okamih zazrel a ihneď k sebe cítia náklonnosť. Na ďalšej stanici sa však ich cesty rozchádzajú. Odvtedy Peter hľadá Luciu každý deň, raz ju dokonca aj zazrie, ale k prvému ozajstnému stretnutiu príde až v Luxemburskej záhrade. Lucia si privyrába maľovaním obrazov slávnych maliarov. Nie je spokojná s tým čo robí, ale robí to preto, aby vyžila. Raz ukáže Petrovi svoje maľby a prezradí, že jej matka pracuje v muničnej továrni. S Luciou ich však spája túžba žiť a nevidieť budúcnosť. Ich láska prekrýva všetky tmavé stránky ich mladých životov. Nemyslia na to, že je Lucia v neustálej finančnej tiesni, ani že Peter má o pol roka narukovať.

Úplne odvrátia tvár od reality, prestávajú sa zaujímať o dianie vo svete. Žijú jeden pre druhého. Aj keď príde Petrov brat Filip, ktorý bojuje na fronte, na návštevu domov, neženie sa k nemu Peter ako zvyčajne. Zmení sa aj jeho postoj vo vášnivých debatách so spolužiakmi, s ktorými má narukovať. Sú si s Luciou stále bližšie. Vychutnávajú každú chvíľu strávenú spolu a istým spôsobom pohŕdajú spoločnosťou. V deň, kedy sa rozhodnú spečatiť svoju lásku, sa vyberú do Chrámu svätého Gerváza. Nemci v tom čase opäť bombardujú Paríž, celý kostol sa otriasa a vo chvíli, keď sú k sebe celkom pritúlení, sa na nich zrúti mohutný pilier. Autora inšpirovalo nemecké bomardovanie Paríža v roku 1918, počas ktorého zahynulo mnoho jeho priateľov. Novelu napísal v roku 1920.

Rozprávanie

– Je to zachytenie udalostí v časovej postupnosi.

– Je to slohový postup ale aj slohový utvar, ktorý obsahuje znaky opisu, úvahy a charakteristiky.

Rosprávanie sa skladá z

1. Autorskej reči

– je to prostriedok objektívneho rozprávania,

– je to reč rozprávača, ktorý rozvýja, stupňuje, opisuje alebo komentuje dej príbehu. Ďalej zobrazuje prostredie alebo uvádza reč postáv

1. Reč postáv

– Prostriedok na oživenie, gradovanie deja, realizuje sa dialógom alebo monológom

Rozprávanie -obsahuje úvod, postupné rozuzlovanie, rozuzlenie, zvrat a záver

Jazykové prostriedky– využívajú sa hlavne krátke vety, alebo nedokončené vety, ktoré nútia čitateľa zamyslieť sa a takto ho vťiahnúť do deja

Typy úvodov-1. expozícia- je to úvodný opis prostredia a postáv

1. In medias res- vpadnutie do deja
2. retrospektíva- začína sa vyvrcholením alebo rozuzlením a až na začiatku sa dozvieme ako sa príspevok začal rozvýjať

Typy rozprávačov: -rozprávač v 3. osobe- vševidiaci alebo personálny

– rozprávač v 1. osobe- priamy

1 Vševediaci-autorský-je pozorovateľom žiovta,zobrazuje skutočnosť,pohľad poza. Nestotožňuje sa s nikým, charakterizuje činy postáv,hodnotí príbeh.Dej rozpráva v tretej osobe.
2 Personálny- vševediaci,do detailu ovláda iba jednu postavu,vnútro a vonkajšie znaky,ostatné postavy opisuje len zvonka.Tretia osoba,prevláda aspekt jednej postavy.

3Priamy-cez ja rozpráva celý príbeh. Ich-forma,opisuje v prvej osobe.Charakterizuje svoje vnútorné stavy,pocity, nálady,ostatné postavy len vonkajšie znaky.Sústreďuje sa na seba.