Téma slovenskej dediny v slovenskom literárnom realizme
Typ práce: Maturita
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 127
Uložení: 94
Téma slovenskej dediny v slovenskom literárnom realizme
- fáza slovenského literárneho realizmu (1880 – 1900)
- Martin – kultúrno národné centrum
- Sídli tu muzeálny slovenský spolok
- Martinské vydavateľské centrum
- Spolok Živena – ženský spolok, ktorý mal vzdelávať, vychovávať, ako sa správať v domácnosti, v spoločnosti, aké sú práva žien
- Centrum ochotníckeho divadla
- Mnoho významných osobností (Vajanský, Šoltésová, Škultéty, Kuzmány, Hviezdoslav)
- Časopisecká činnosť (Národné noviny, Slovenské pohľady – Vajanský, Škultéty)
- Autori - Svetozár H. Vajanský, Pavol O. Hviezdoslav, Martin Kukučín, Emily Maróthy Šoltésová, Terézia Vansová
Znaky slov. lit. Realizmu:
- literatúra rieši postavenie zemianstva – či sú zemania schopní stáť na čele hnutia; autor im dáva šancu, sympatizuje s nimi, ale aj nemusí; buď sa zmenia, alebo zaniknú
- problematika, ktorá spoločenská trieda bude stáť na čele národného obrodenia =>
=> slov. inteligencia (dominantná)
=> ľud (Vajanský zamieta, ostatní dávajú šancu)
=> zemianstvo
- racionalizmus – rozumové poznanie
- objektivizmus – pravdivé poznanie
- konflikt dvoch objektívnych skutočností (konflikt sveta chalúp a kaštieľov – chudoby a bohatých)
- typické charaktery v typických okolnostiach
- pravdivá analýza, snaha zmeniť sa
- najhlavnejšou postavou je dedinský človek, ktorý sa snaží zmeniť
- prevláda próza (krátke útvary venované ľudu, práva o nich; poviedky, novely, črty, prvé slovenské romány)
- jazyk bol hovorový, ľudový, témou bol väčšinou dedinský život, pomery, sociálne problémy
- písala sa aj poézia (vysoký básnický štýl, sylabotonický verš – Hviezdoslav)
- fáza slovenského literárneho realizmu (1900 – 1918)
- formuje sa buržoázia a proletariát – robotnícka trieda
- je ovplyvnená 1. svetovou vojnou
- vznik 1. ČSR (28.10.1918)
- autori: B. S. Timrava, J. G. Tajovský, S. H. Vajanský, Martin Kukučín
- nové rozvrstvenie spoločnosti do spoločenských tried: buržoázia – kapitalisti, robotnícka trieda v mestách, roľnícka trieda na dedinách sa formuje z ľudu
- nové rozvrstvenie spoločnosti do spoločenských tried súviselo so vznikom novodobého vykorisťovania proletariátu – robotníckej triedy, ktorí sa potom angažovali v protestoch
- autori poukazujú na vykorisťovanie a hľadajú riešenia pre roľníkov
- základ vidia v ľude, ktorý chcú pozdvihnúť a očistiť od zlozvykov ako alkoholizmus, negramotnosť a chcú ich priviesť na cestu riešenia vlastných problémov, vidia v ľude vrstvu, ktorá má šancu postaviť sa na čelo spoločnosti
Literárne témy:
- sociálny problém ľudu a snaha o riešenie, o obrodenie ľudu
- človek a jeho psychika – problém vzťahov a lásky, vnútorný svet postáv, láska plná prehier, postava vo vývoji
- prvá svetová vojna – nepodáva priamy obraz vojny, ale jej vplyv a dopad na dedinského človeka
- vysťahovalecká tematika
Literárne žánre: 1. próza (poviedky a novely)
- divadelná hra (jednoaktovky)
Martin Kukučín
- vlastným menom Matej Bencúr, využíva láskavý humor
Neprebudený (poviedka)
- postavou je mentálne zaostalý husiar Ondráš Machuľa (dedinský človek), sirota, otec sa upil k smrti, matka umrela
- raz mu doniesla obed Zuzka Bežanovie, ktorá v ňom vzbudila ilúziu nádeje, ale ona sa mu len vnútorne vysmievala, žarty si z neho robila, sľúbila mu, že sa za neho vydá, autor kritizuje dedinu, ktorá sa vysmievala zo zaostalých ľudí
- Ondráš tomu uverí a teší sa na sobáš, každému o ňom hovorí – vtedy si Zuzka uvedomí, čo spravila
- keď vyzváňali svadobné zvony na svadbu Zuzky a jej skutočného ženícha Janka Dúbravovie, Ondráš prichádza na sobáš, ale nechápe situáciu, myslí si, že Zuzka sa vydala za iného, lebo on prišiel neskoro
- na svadbe neskôr vypukne požiar a všetci obvinia Ondráša a priviažu ho kôl, ale on to nespravil
- autor mu nedal šancu pochopiť situáciu, ale pre neho to bolo tak lepšie
- Ondráš potom pri záchrane husi zahynie pod horiacim trámom – bol jediný, ktorý mal v sebe morálne hodnoty a stáva sa hrdinom, i keď nedostal šancu pochopiť situáciu – v tom svojom detskom naivnom poznaní sa nevyvíja
Dies Ireae (Dni hnevu) – poviedka
- zobrazuje dedinskú problematiku, kde na dedine vypukne cholera
- kritika vyššie postaveného dedinského človeka, kt. túži po majetku, stáva sa úžerníkom, ide mu len o zhŕňanie majetku
- richtár Ján Zima dá všetky peniaze na domovy pre chorých, ale richtár Sýkora je úžerník, uznáva jedine peniaze
- Sýkora zakázal synovi Jurkovi, aby si zobral Zimovu dcéru Evu za ženu, lebo si myslel, že tie peniaze, ktoré dali domovom prepili a neskôr zanevrel aj na svojho syna kvôli peniazom
- Jurko ochorel na choleru a Sýkora si až potom uvedomuje svoj omyl a že peniaze nie sú všetko
- Kukučín chcel poukázať hlavne na to, že aj z toho národného slovenského dedinského prostredia môže vzísť úžerník
- upozorňuje na nebezpečenstvo novovznikajúceho kapitalizmu, ktorý môže kvôli peniazom rozvrátiť vzťahy
- jeho postavy sú vo vývoji (Sýkora si uvedomuje svoju chybu)
Rysavá Jalovica (humoristická poviedka)
- hrdinom je Adam Krt, zarába si šitím kapcov a papuči, je to dobrák, ale oddaný priateľ alkoholu a slaboch – povahové vlastnosti Adama však autor opisuje láskavým a chápavým humorom, využíva situačnú komiku
- základom deja je rad humorných príhod, ktoré Krt zažije cestou na jarmok a späť
- Adam Krt sa vybral na jarmok predať ušité kapce a za peniaze mu žena nakázala kúpiť kravu a Adam sa tešil, že môže ísť na jarmok bez ženy, lebo iba vtedy sa mu podarilo pred Evou zatajiť niekoľko peňazí, ktoré prepil
- nakoniec kúpil rysavú jalovicu od svojho suseda Adama Trnku, priviazal ju pred krčmou, šli do hostinca zjednať cenu
- kým pili v krčme, Trnkova žena odviedla kravu domov, nevediac, že je už predaná
- Adam Krt sa bál, že ju stratil a prišiel domov opitý a bez jalovice a jeho žena Eva ho vyhnala z domu hľadať jalovicu
- Ráno sa problém vysvetlí, Trnkovci privedú kravu späť, Krt zatiaľ nastúpil do služby, aby žene vrátil prepité peniaze a sľúbi jej, že už nebude piť a sľub dodrží, stane sa z neho bohatý gazda
- Adam Krt je teda postavou vo vývoji – prestáva piť, tiež hovorí o mužoch, ktorí žili pod papučou svojich žien
Božena Slančíková - Timrava
Ťapákovci (novela)
- Z dedinského prostredia, kritické dielo, jednoduchá kompozícia, aby ju pochopili aj jednoduchí ľudia
- Prináša iný pohľad na patriarchálny a konzervatívny spôsob života slovenskej dediny, pranieruje zaostalosť a lenivosť
- Konflikt medzi mladšou a staršou generáciou, starý svet predstavujú Ťapákovci, kt.je 16 a žijú spolu v maličkom dome
- Boli veľmi leniví, žili v zaostalom prostredí, v neporiadku, špine, ešte aj zo sliepkami, jediný deň, ktorý pracovali, bol piatok, inak len tak posedávali a rečnili
- Nový svet predstavuje Iľa – Kráľovná, žena najstaršieho zo synov – Paľa, je gazdinou, snaží sa pretvoriť Ťapákovcov,
- túži po modernejšom a kultúrnejšom živote a po tom, aby s manželom postavili vlastný dom, ktorý bol symbolom novej dediny a nového sveta, chce v ňom bývať sama s Paľom
- Prezývku Kráľovná si vyslúžila pre svoju panovačnosť, lebo chcela, aby sa Ťapákovci zmobilizovali, chce ich zmeniť, chce, aby sa odpútali od starých zvykov, ale len sa jej vždy vysmiali
- Iľa sa vyhráža mužovi, že ho opustí, nakoniec sa Paľo rozhodne postaviť dom, podarilo sa jej pretvoriť starý svet
- Protipólom Ili je Anča – Zmija, tragická postava, mrzáčka na vozíčku, kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné zranenie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou, je plna bolesti a žiaľu kvôli nenaplnenej láske
- Anča neustále provokuje Ťapákovcov a vyvoláva konflikty
Skon Paľa Ročku:
- Protivojnová téma, autor vyjadruje odpor proti vojne, pretože chudobní ľudia trpeli, zisky mali bohatí
- Paľo Ročko – stal sa mrzákom => vykreslený protest proti vojne, zobrazuje sa vykorisťovanie, je nutné sa vzoprieť, bol chudobní, rodičov mal alkoholikov (vykreslený obraz dediny), musel sa za nich hanbiť
- Paľo chcel Zuzku, ktorá bola bohatá, vydala sa za Paľa z lásky, rodičia ju vydedili, ale túžila aj po majetku.
- Celý život pracovali, láska pomaly upadala (mení sa na ľahostajnosť), Paľo ochorel, ale ona si myslela, že sa pretvaruje a nútila ho pracovať, neskôr musela robiť aj za neho
- Zmenil sa vzťah aj k Paľovej matke Mare, prosil ju, aby im pomohla s domom, ale ona šla radšej pomáhať susedom, keď postavili doma, chcela tam prísť bývať, ale vyhodili ju, pohádali sa a prestali stretávať
- Až keď zomiera, uvedomuje si svoje chyby a chce to napraviť – túžba po odpustení, Zuzka pochopila, že ho ľúbi a odpustila mu, chce sa zmieriť aj s matkou, najprv to odmietala, ale potom pochopila, že jej vinou je taký a zmierili sa, zmieril sa aj s cirkvou (celý život sa proti niečomu búril – proti matke, žene, cirkvi)
Márnosť všetko
- o krutosti ľudského života, kde Anča má tri deti, žijú vo veľkej sociálnej biede, preto odchádza do služby, aby zarobila peniaze a pri vidine bohatstva sa mení na chladnú voči deťom aj voči manželovi, nikto ju nemá rád
- túži veľmi po odpustení, ale zostala úplne sama a umiera, tragika ženskej duše
Jozef Gregor Tajovský
- odhaľuje jednoduchého dedinského človeka a jeho nedostatky, kt. si neuvedomuje, postavy sa nevyvíjajú, ale okolie si všíma nedostatky a poukazuje na ne, prevláda tragika zmarených životov, nevedia zabojovať za svoj život, sú to pasívne postavy, kritika spoločenských rozdielov a sociálneho postavenia dediny, často založená na kontraste (sluha - pán)
Maco Mlieč (poviedka)
- zachytáva život jednoduchého dedinského, zaostalého sluhu Maca Mlieča
- od mladosti bol sluhom u bohatého richtára, celý život ťažko pracoval, býval v maštali spolu so zvieratami a za svoju prácu nedostával plat, iba občas nejaké peniaze na pálenku
- i napriek tomu bol svojmu gazdovi vďačný aj keď pracoval zadarmo a dokonca si zničil zdravie
- jeho výzor aj vnútro bolo zanedbané, ľudia sa mu vyhýbali, bol iným na posmech
- poviedka končí paradoxom – Maco sa bojí, že jeho choroba je príťažou pre richtára a príde sa pred smrťou rozlúčiť s richtárom a poďakovať mu za všetko a pýta sa, či nie je niečo dlžný
- vtedy sa v gazdovi pohne svedomie a prizná, že on mu je dlžný a sľúbi mu, že za tie peniaze ho dá poriadne pochovať
- gazda mu vystrojí krásny pohreb, autor s Macom sympatizuje, ale vyčíta mu sebaponižovanie a to, že sa nechal vykorisťovať, apeluje na pasivitu dedinčanov, aby takto nežili a nenechali sa vykorisťovať
Mamka Pôstková
- mala ťažký život, manžel bol pijan, ktorému sa nechcelo pracovať a prepil, čo ona zarobila
- zarábala si pečením chleba a pomáhala svojej neveste živiť deti
- statočne splácala malú dlžobu v banke (12 Sk) – korunku po korunke a nedokáže ani zomrieť, kým dlžobu nesplatí, nakoniec predáva aj svoju perinu a pokojne zomiera
- pasivita v tom, že sa nechala zneužívať, bola príliš dobrá, nevedela odmietnuť pomôcť niekomu, sama mala dlžníkov
- navonok bola vykreslená ako drobná a krehučká žienka, ale s veľkým srdcom a charakterom
- autor by bol za ňu ten dlh zaplatil, ale bál sa, že by urazil je hrdosť
Svetozár Hurban Vajanský
Suchá ratolesť (román)
- ľud tu vystupuje v dvoch podobách – ako ľud, ktorý sa snaží vzdelávať (Anna Belinská – rada číta, ale potrebuje usmernenie, zaľúbi sa do učiteľa Alberta Tichého, predstaviteľa slovenskej inteligencie, ale umiera a zriekla sa lásky – autor jej nedáva šancu) a ako ľud, ktorí je nevzdelaný, prízemný, jednoduchý, beztvará a bezmenná rasa
Letiace tiene (novela)
- ľud tu vystupuje bez mena, autor nepovažuje ľud za dôležitú vrstvu, sú to len pijani, primitívni a prízemní ľudia
Slohové postupy
Slohový postup - spôsob, akým je text vytvorený, aké prostriedky používa, na čo zameriava svoju pozornosť (napr. na príbeh, vlastnosti, informáciu, súvislosti medzi javmi a pod.)
Slohový útvar - je výsledný text, ktorý vznikne použitím nejakého slohového postupu napr. ak použijeme opisný slohový postup, môžeme vytvoriť slohový útvar - statický opis
ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP
-má vyrozprávať jedinečnú udalosť, príbeh v nejakej časovej postupnosti, hojne využíva slovesá
- útvary rozprávacieho s.p.: bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román...
OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP
-má zachytiť vlastnosti predmetu, osoby, hojne využíva prídavné mená
Útvary opisného s.p.:
- A) opis statický -opisuje objekt bez pohybu
- dynamický -opisuje objekt v pohybe alebo popisuje nejakú činnosť -opis pracovného postupu
- jednoduchý -opisuje vlastnosti objektu bez výraznejšieho štýlového zafarbenia
- umelecký - náladový -využíva umelecké jazykové prostriedky - poetizmy, trópy, figúry atď
- odborný -pracuje s objektom metodickým, vedeckým spôsobom a používa odborný jazyk
- B) charakteristika -opisuje vlastnosti osoby
- priama charakteristika -vlastnosti človeka priamo pomenuje
- nepriama charakteristika -zobrazuje vlastnosti cez ich prejavy, správanie človeka
- vonkajšia charakteristika -zachytáva výzor, vzhľad človeka
- vnútorná charakteristika -všíma si charakter, povahu osoby
- C) karikatúra
-je to zvláštny druh charakteristiky, všíma si najmä záporné vlastnosti a slabosti, kt. zveličuje do humornej podoby
-má poukázať na isté črty, prípadne ich zosmiešniť
INFORMAČNÝ SLOHOVÝ POSTUP
-uvádza fakty, údaje, informácie, odpovedá na otázky čo, kde, kedy, jako, často využíva číslovky, vlastné mená
Útvary informačného s.p.:
Správa - stručne, vecne, aktuálne, objektívne informuje o udalosti, ktorá sa stala a jej okolnostiach
Oznámenie -stručne, výstižne informuje o budúcej udalosti
úradný list - žiadosť, objednávka -stručne, presne vyjadruje, čo je jeho úlohou (žiada, objednáva atď.)
interview, pozvánka, inzerát, dotazník, telegram, zápisnica, program...
VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP
-sleduje vzťahy, súvislosti, vysvetľuje príčiny a následky
Útvary výkladového s.p.:
Výklad -vysvetľuje, objasňuje, poučuje o nejakom probléme, sprístupňuje poznatky, má byť vecný a objektívny
Úvaha -zamýšľa sa, uvažuje, hľadá príčiny problémov a ich riešenia, argumentuje, subjektívna, môže používať umelecké prostriedky
Referát -stručne, pomocou základných faktov, uvádza poslucháča do danej problematiky
Recenzi -hodnotí nejaké dielo, jeho kvalitu, prednosti aj nedostatky (kniha, hudba, počítačová hra, film atď.)
Komentár -očami autora hodnotí väčšinou udalosti zo života spoločnosti, hľadá jej príčiny, skúša predpovedať následky
prednáška, úvodník, diskusný príspevok...
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Obraz dediny v tvorbe Tajovského, Kukučína, Timravy | Referát | 5 303 slov | |
Rozdiely v umeleckom stvárnení slovenskej dediny u predstaviteľov opisného a kritického realizmu | Ostatné | 981 slov | |
Obraz dediny v tvorbe Kukučína, Tajovského a Timravy | Ostatné | 1 688 slov | |
Obraz slovenskej dediny v tvorbe | Referát | 805 slov | |
Realistický obraz slovenskej dediny | Referát | 2 059 slov | |
Dedina v slovenskej realistickej próze | Referát | 610 slov | |
Dedina v tvorbe Kukučína, Timravy a Tajovského | Maturita | 2 856 slov | |
Dedina v slovenskej realistickej tvorbe (maturitná téma) | Referát | 1 290 slov | |
Dedinská tematika | Ostatné | 1 067 slov | |
Dedinské prostredie | Ostatné | 2 643 slov |