Matičné obdobie – próza v matičnom období (1860-1875)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: filomena (18)
Typ práce: Maturita
Dátum: 09.12.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 636 slov
Počet zobrazení: 806
Tlačení: 102
Uložení: 98

Matičné obdobie – próza v matičnom období (1860-1875)

  1. Porevolučné roky

- obdobie od romantizmu k realizmu

- Po revolúcii 1848-49 nastal v Rakúsko-Uhorsku tvrdý policajný režim, na jeho čele stál minister vnútra Alexander Bach - “Bachov absolutizmus.” Bach zakázal slobodu tlače, prejavu aj volebné právo. Štúrovci boli pod prísnym policajným dozorom

- jazykové problémy o slovenskom pravopise:

a.) Staroslováci (na čele s J.Kollárom, presadzujú slovakizovanú češtinu, vydávajú časopisy)

b.) Štúrovci (Hodža, Hurban...)

- 1843 – Štúrovská slovenčina

- 1850 – Hodžovsko-Hatalovská reforma (Hatala predstaviteľ katolíckej strany(

- zreformoval sa štúrov pravopis na základe etymologických princípov, nahodili súčasný stav pravopisu, zaviedli dvojhlásky, odstránili fonetický pravopis, odstraňujú koncovky,...

- 1852 - Krátka mluvnica slovenská – Martin Hattala (prvá slovenská gramatika)

- 1959 - Došlo k pádu Bachovho absolutizmu

2.Matičné obdobie

- Martin sa stáva centrom národného a kultúrneho hnutia

- začali vydávať časopis Pešťbudínske vedomosti (1861) – Ján Francisci Rimanský (redaktor)

- 6.-7.6.1861 – bolo prijaté celonárodné memorandové zhromaždenie v Martine

Memorandum slovenského národa – žiadali o uznanie slovenského národa,

- uznanie slovenského jazyka,

- o vznik osvetových a školských slovenských inštitúcií

- boli otvorené tri slovenské Gymnáziá (v Revúcej, v Kláštor pod Znievom a v Martine)

- 1863 – otvorenie Matice Slovenskej v Martine, za predsedu si zvolili katolíckeho biskupa Štefana Moyzesa a podpredsedom sa stal ev. profesor teológie Karol Kuzmány

- Program Matice Slovenskej - riešenie kultúrnej a literárnej problematiky, vydávali časopisy, noviny, (Sokol, Černokňažník), zakladali spolky (Živena, obnova Tatrínu) => osvetovo vzdelávali; národné povedomie

- 1867 – Nová škola (politická strana) – formuje sa literárna skupina, ktorá presadzuj princípy národného federalizmu (zjednotenie Slovákov a Maďarov) – Ján Palárik, P.Orzságh

- 1867 – Rakúsko-Uhorské vyrovnanie – maďarská vláda sa dohodla na postupe proti Slovensku, neuznali Slovenský národ; nastáva otvorené prenasledovanie Slovákov

- 1874 – postupné zatváranie Slovenských Gymnázií

- 1875 – zatvorenie Matice Slovenskej

  1. obdobie otvorenej maďarizácie

1875-1918 – obdobie otvorenej maďarizácie

Ľudovít Kubáni ( 1830-1869 )

- narodil sa v Záhoranoch v rodine učiteľa, prispieval do beletristického časopisu Hronka

Radziwillovna, kráľovná poľská – epos, čerpá z poľských dejín

Valgatha (historický román)

- zobrazuje boj Jiskrivcov (český národ) na Slovensku proti Huňadiho (maďari) vojskám koncom 15. storočia

- ideou je túžba po zmierení, pretože obom stranám hrozí nebezpečenstvo, vykresľuje zbytočnosť boja

- ústrednou postavou je rytier Valgatha (slováci) – nepozná iba vojenské povinnosti, ale má aj osobné slabosti, je márnomyseľný a ziskuchtivý

- Milica – Valgathova nevlastná dcéra, zistila, že jej otec je Jiskra – ROMANTIZMUS, romantická hrdinka, uvedomuje si historické poslanie, chápe ho z citovej stránky, bola v strede konfliktu, zaľúbená do Ladislava (Huňadiho syn), záver má romantické rozuzlenie, ale konflikt medzi národmi – realizmus

- autor dal Huňadimu úlohu – mal spojiť všetky národy v Uhorsku na princípe rovnosti, nie si ich podmaniť

Mendík (súčasná novela)

- prevaha realistických znakov, dve dejové línie

  1. príbeh - konflikt lásky Sidónie Šípikovej ku kaplánovi Trnovskému láska cez prekážky => ROMANTIZMUS

- Sidóniina matka chcela, aby sa Sidónia vydala za mäsiara Volovca, túžila po bohatstve (otvorená pravda)

- mäsiar bol nevzdelaný hlupák, používa skomoleniny, zlý rečový prejav, išlo mu len o to, že Sidónia je učiteľova dcéra => REALIZMUS, matka predstavovala novodobú buržoáziu

- inteligencia - rechtor Šípik, ktorý bol pod papučou, priklonil sa na matkinu stranu, matka bola dominantná, on nevedel vyjadriť svoj názor, bál sa matky; žil v starom svete (čítal knihy, používal latinské slová)

- len vďaka Martinovi Kliptákovi si mohla Sidónia zobrať Trnovského => ROMANTIZMUS

2.osud Martina Kliptáka (mendík - pomocník Šípika, ako učiteľa)

- predstavuje sociálny problém, je sirota, rechtor Šípik si ho zobral ako pomocníka, matka ho zneužívala na iné práce (napr. mu kázala upratovať), osočovala ho => REALIZMUS

- pomohol Sidónií s láskou k Trnovskému, pretože odhalil krádež Volovca Šípikovcom

- prevláda humor, irónia, karikatúra (Volovec)

Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský

- narodil sa v BB, nemal triedne predsudky, poznal pomery najchudobnejších, vyštudoval medicínu v Prahe, potom chodil po domoch a dával hodiny za obedy, kde si uvedomil veľké rozdiely, zemania a uhorskí šľachtici ho ponižovali

Próza:

cestopisy - Zo Slovenska do Carihradu

Výlet do Tatier

krátka prózaRozmarné žarty a poviedky

Zozbierané žarty a rozmary

Žena veľa znesie – poukazoval na to, ako ľudia žijú; jeden večer muž bil ženu, ráno žena vysmiata, večer zase – kolobeh dní, každý deň to isté, večer chodili všetci (aj ženy) do krčmy

Radvanský jarmok – kritizuje ako žijú ľudia; celý rok šetria a na jarmoku minú všetko za 2 dni, kritizuje patologických žobrákov (zdraví ľudia, ktorí sa cez jarmok hrajú na žobrákov)

Prvý tanec – prevláda humor, satira, irónia, prvky situačnej komiky, názorné prirovnania, hyperboly, karikatúra, paradox, autobiografický prvok so seba-iróniou, happy end, jazykové

skomoleniny, zachytáva udalosť – situácia

novelaLipovianska Maša

- prelínanie prvkov sentimentálneho romantizmu s dokumentárne opisným realizmom

- romantická láska Aničky Dymákovej s ideálnym slovenským mládencom Jankom Dubcom

- o Aničku sa uchádzal aj Ravasy, intrigán, maďarón a vrah. Keď Ravasy zistí, že lásku Aničky si nezíska, rozhodne s Janka zabiť. Nachystá mu pascu na ceste, kadiaľ chodieva. Tam však umiera obyčajný obchodník.

- Ravasy zbadal svoj omyl, okradol ho a vrazil do neho Jankovu dýku. Medzitým zachráni Janko Dymáka, ktorého napadol medveď.

- Ravasy spadol do pasce na medvede, Janka zatkli, potom našli polomŕtveho Ravasyho, ktorý sa priznal k vražde – REALIZMUS – a tak Janka oslobodili

- dej končí svadbou Aničky a Janka – ROMANTIZMUS – dobro víťazí nad zlom

- opis prírody, opis života železiarskych robotníkov, poľovačka – REALIZMUS

- prvýkrát v slovenskej literatúre bola nastolená sociálna problematika

Jonáš Záborský ( 1812- 1876 )

- z chudobnej zemianskej rodiny, nesúhlasil so Štúrovými protifeudálnymi názormi a jeho koncepciou slovenčiny ako spisovného jazyka, navzájom sa zatratili

- bol evanjelickým farárom v Rakoviciach ale konvertoval na katolíka a stal sa katolíckym farárom na nemeckej fare v Košiciach, katolíci ho neprijali a zostal sám, celý život bol nešťastný

Dva dni v Chujave (poviedka)

- svet biedy dedinského ľudu, uplatňuje sa tu opisný realizmus s prvkami kritického realizmu, dejová línia je priama, bez odbočení, je založená na dialógoch hl. postáv a na situáciách; dielo založené na kontrastoch

Deň škaredýrealistická časť, satira na byrokraciu a zemianstvo, realistický obraz biedy dedinského ľudu, ktorá je spôsobená feudálnymi vzťahmi a alkoholizmom, vykresľuje tu jeho problémy a nedostatky ako vykorisťovanie, zaostalosť, pijanstvo, hrubé mravy...

- autor opisuje všetky pohromy, ktoré sa na dedinu valia v jeden deň (zbičovanie Kožucha, mala sa stavať cesta, ale keďže dedinčania postavili malé kôpky štrku, tak boli zbičovaní,...)

zemania – Kobzay, sedliaci – Kožuch, aktívna postava; pijani, novovznikajúca buržoázia – richtár, úradník,

Deň pekný- úplný opak prvej časti, autor tu predstavuje ideálnu skutočnosť

- deň v Chujave po rokoch, autor čerpal z filozofie utopických socialistov – profil novej dediny

- začali prebúdzať dediny, postavili nové domy, školu, opatrovňu pre deti (materskú školu), spoločnú sýpku, z ktorej každý dostal rovnakým dielom, požiarnu zbrojnicu, knižnicu,...

- dôležitú funkciu má inteligencia – reprezentuje ju farár Rastic (zabezpečuje rast dediny), učiteľ Semenák (rozsieva semená vzdelania), úradník Rozumovský (formuje rozum)

- autor sa snažil o obrodu sedliakov, ale oni ho nepochopili a nič sa nezmenilo

Najdúch (dráma - veselohra)

- je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva

- príbeh o nemanželskom dieťati Gejzu (zemana) a Maňuše, ktorá je dpnútená doniesť dieťa na panský dvor

- Gejza ju dá zatvoriť, ale keď sa o tom dozvie ľud, chce sa pomstiť a dieťa ako Najdúch ostáva Gejzovi

- Gejza chcel ale vyhrať voľby, podplácal ľudí, chcel si vziať bohatú Ľudmilu, ale vyšiel na posmech

Ján Palárik ( 1822- 1870 )

- pochádzal z učiteľskej rodiny, spolupracoval pri zakladaní Matice slovenskej, pôsobil ako osvetár

- v roku 1868 sa zúčastnil na založení novej politickej strany - Novej školy slovenskej.

- vydával časopis Cyrill a Method, písal najmä drámu, ale napísal aj mnoho publicistických diel a niekoľkých učebníc (náboženstva, čítaniek, gramatík pre slovenské školy).

- vo svojich dielach vyjadruje najmä dve myšlienky: ozajstné vlastenectvo a snaha o rozmach slovenského jazyka, kultúry, no najmä o uvedomenie si a dôležitosť postavenia slovenského národa.

Dramatická tvorba a jej znaky:

- píše veselohry, kde prevláda komika, satira, irónia, situačná komika, zamieňa postavy

- Satirický obraz odrodilého malomeštianstva, kritika odnárodňovania, pomaďarčovania, ponemčovania

- kritika spoločenskej pretvárky

- národno-vlastenecké cítenie, snaha po zmierení ľudu a šlachty – harmonický záver

- konverzačná komika – skomoleniny, maďarizmy, príslovia, porekadlá

Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

- Obžinky – slávnosť na konci žatvy => tradícia

- ideu tvorí národné a spoločenské zmierenie šľachty a ľudu, zápletkou je dvojnásobný motív dvojníctva na preverenie skutočnej lásky

- grófka Eliza Hrabovská sa vymení so svojou spoločnicou Milušou Orieškovou (ideálna deva), učiteľovou dcérou => národné povedomie, aby podrobili skúšku ženícha, baróna Ľudovíta Kostrovického => zosmiešnenie postáv

- ten sa vymení s inžinierom Rohónom, nakoniec sa barón a grófka, Rohón a Miluša zoberú => šťastný koniec

Inkognito

  • kritika ponemčeného meštianstva, dej sa odohráva v Kocúrkove
  • Námet čerpal z rodinného života ponemčeného malomeštiactva
  • Vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej ponemčená dcéra Everlín (predtým Eva), sa majú stať objektom špekulácii radného pána Potomského, ktorý chcel oženiť svojho syna s Everlínou => spoločenské postavenie, peniaze, nie láska
  • Inteligenciu predstavuje básnik Jelesnký, ktorý prichádza do Kocúrkova inkognito prezlečený za kosca
  • Obaja sa uchádzajú o Everlin, ale víťazí skutočná láska, pripravia veselicu a sú šťastní

Drotár

  • bola oslavou predstaviteľa slovenského ľudu v odnárodnenom svete meštianstva
  • Dej sa odohráva v Pešti, v rodine slovenského továrnika Rozumného (novovznikajúca buržoázia), kam prichádza drotár Ondrej Bubenčík (ľud), Rozumný zamestná drotára v podniku, sľúbi mu nájsť strateného brata
  • Do domu továrnika prichádza poľský šľachtic Zalewski, ktorý sa predstavuje pod menom Bubenčíkovho brata Dobošiho, Rozumný im pripraví stretnutie
  • Ondrej prijíma všetky príkoria a aj svoje nízke postavenie, Rozumný s ním sympatizuje, až kým sa nedozvie, že ľúbi jeho neter, nechce ho do rodiny, ale keď vidí, že je láska silná, povolí
  • Maťo Bubenčík (inteligencia), vychovávateľ, bál sa, že nebude uznávaný, zmenil si meno na Mathias Doboši
  • Záver končí happyendom, všetci sa odhalia, Ondrej si berie Rozumného neter

Zmeny normy v PSP v roku 1991

V roku 1991 vyšli nové PSP s niektorými zmenami pravopisnej normy. K najpodstatnejším zmenám patria tieto:

  1. Odstránenie výnimiek z rytmického krátenia v príčastiach a v príponách –ár, -áreň: vládnuci, prevádzkar, ale mliekár (po dvojhláske).
  2. Veľké písmená v názvoch ulíc a pomocných jednotkách inštitúcií: na Námestí slobody, na Ulici J. Kráľa, ...
  3. Ruší sa posledná výnimka pri písaní predpony s-, z- : pracovná zmena
  4. Písanie bodky sa prispôsobuje tlačeným textom, t. j. za nadpisom úlohy ani za dátumom sa nepíše bodka, lebo sú graficky vyčlenené na osobitnom riadku.
  5. Písanie čiarky. Čiarku môžeme písať, ale nemusíme pred spojkami a, i, aj, ani, ak vyjadrujú iný vzťah ako zlučovací. Pred priraďovacími spojkami alebo, ani, či netreba písať čiarku, lebo pre signalizovanie priraďovacieho vzťahu nie je potrebná.
  6. Písanie prísloviek typu do biela/dobiela. Nová norma umožňuje písanie obidvoma spôsobmi: na žlto/nažlto, do videnia/dovidenia.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

KOMPLET vypracované maturitné témy SJL

Diskusia: Matičné obdobie – próza v matičnom období (1860-1875)

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu