Slovenská poézia po roku 1945 + rozbor básne

Slovenská poézia po roku 1945 + rozbor básne

1.etapa 1945-1948

- začali sa vytvárať nové umelecké prúdy a smery :

a.) nadrealizmus (R.Fabry, Š Žáry, V.Reisel) – po roku 1948 upúšťali z obrazotvornosti, z princípov surrealizmu, z predstavivosti a prešli k objektívnejšiemu vnímaniu, poézia je zrozumiteľnejšia

b.)DAV-isti – proletárska literatúra (L.Novomeský, J.R.Poničan)

c.)Generácia 1944 – skupina mladých autorov, ktorí citlivo reagovali na vojnové udalosti, vyvolávali a rozoberali pesimistické nálady a využívali symbolizmus, pracovali v rozhlase, v novinách, pod vplyvom zamestnania v masmediálnych sférach ich poézia podľahla ideologickým a agitačným úlohám (K. Bendová, Miloš Krno, Ján Brocko) 

2.etapa 50-te roky

– prevláda spočiatku symbolizmus, neskôr sa tieto smery považujú za úpadkové a postupne rýchlo autorov umlčiavajú, v poézii sa ustálila téma, ktorá je v súlade s vtedajšou ideológiou KS

a.) ideologická (agitačná) - o mieri, o družbe so Sovietskym zväzom, (Milan Lajčiak)

b.) poézia s osobnou výpoveďou – skupina autorov, kt.sa nenechala zmanipulovať (M.Rúfus, J.Kostra, P.Horov, A.Plávka, V.Mihálik (časť jeho poézie bola zidealizovaná), M.Válek (zachoval si umeleckú hodnotu))

3.etapa – 60-te roky

– nastupuje akési politické uvoľnenie, čo je príležitosť pre rozvoj nových smerov ( ale len do roku 1958)

a.)trnavská skupina – KONKRETISTI – mladí spisovatelia združený okolo časopisu Mladá tvorba, študovali na Trnavskej univerzite, je to avantgardný smer, ktorý silne protestoval proti agitačnej poézií ( niečo ako nadrealisti, vysoko umelecký smer) – Ľubomír Feldek, Ján Stacho, Ján Ondruš, Ján Šimonovič

b.)„osamelí bežci“ – boli nepochopení, odmietajú vtedajšie hodnoty, neustále provokujú, protestujú proti spoločenskému pokrytectvu, originálna viacvýznamová poézia (I.Laučík, I.Štrbka, P.Repka), boli zakázaní, neuznávali nikoho iba konkretistov a Válka

c.) Katolícka literárna moderna – po 1948 museli emigrovať alebo prišli o svoje pozície, ale teraz opäť mohli tvoriť verejne (S.Veigel, J.Silan, Gorazd Zvonický)

4.etapa – 70.-80.roky)

- zanikajú avangardné snahy, osobitosti skupín sú politikou štátu neuprednostňované, prevláda poézia, ktorá uplatňuje ideologický základ (D.Hevier, E.Kováčová, A.Ondrejková)

5.etapa 90-te roky

– nesú sa v znamení prerodu literatúry, akoby sa tušil pád komunizmu, opäť prichádzajú do literatúry nové prúdy, uvoľnenie literatúry, literárna a spoločenská vzbura – jazyk autorov zdrsnel, niekedy bol až vulgárny, niekedy až erotické, vydáva sa všetko čo osloví, vracajú sa osamelí bežci a všetci, ktorí dovtedy nemohli tvoriť

- skutočná kvalita poézie pretrvala – M.Rúfus, M.Válek,-bol minister kultúry za socializmu, J.Stacho, J.Ondruš

- vracia sa do literatúry ženská poézia – Lýdia Gavorníková – prvá dáma ženskej poézie, Zita Haugová, Zlata Solivajsová, Anna Ondrejková z Lipt. Mikuláša 

Ján Kostra ( 1910 – 1975 )

- profesionálne sa venoval žurnalistike, ale vyštudoval architektúru, ale venoval sa aj maliarstvu a sochárstvu, pochádzal z prostredia Turca

Tvorba:

Hniezda – téma domova, rodného kraja, Turca, vyznáva sa z lásky k domovine

Moja rodná 

- téma domova, rodného kraja Turca, vyznáva sa z lásky k domovine, napísal ju v roku 1939 pri nástupe fašizmu

- autor odchádza zo svojej rodnej zeme zlákaný vidinou mesta, celá báseň je založená na kontrastoch a protikladoch, v celej básni je autoštylizácia do žobráka – znamená to, že len doma sa môže cítiť šťastný a návrat domov ho oslobodzuje

- kontrasty mesta a dediny, protiklady mestskej bledej krásky a dedinskej bosej kráľovnej, práčky podkasanej – obraz ženy sa mení na domov

- domov je tiež vykreslený ako chudobný, sociálne biedny v kontraste s opisom domova ako krehkej nádhery

symboly : pastierka jahniat – ovčiarstvo, vzťah k domovu

Ozubený čas – fašistická téma

Puknutá váza – fašistická téma

Presila smútku

Všetko je dobré tak – protifašistická, hovorí otvorene o vojne, vydáva ich pod pseudonymom J.Mendík

Ave eva – téma lásky

- Jedna z najkrajších a najfilozofickejších zbierok slovenskej literatúry (ako Marína), oslava ženy ako takej, žena je zobrazená v rôznych podobách (žena ako manželka, milenka, žena starnúca, príťažlivá, žena ako opora muža, ktorá mu dáva silu, žena krehká, žena znášajúca všetky bolesti života-aj zradu muža, ale aj stratu dieťaťa, žena milá, ale aj hrubá, básnik oslavuje aj telesnú krásu ženy

Každý deň – spoločenská téma

- dôležité je v tejto dobe potreba skutočného človeka s hodnotami, lebo taký človek chýba v spoločnosti, ktorý vie prekonávať všetky prekážky – apeluje na to, že svet stratil ľudskosť a preto potrebuje skutočného človeka

Pavel Horov ( 1924 – 1975 )

- Pochádza zo Zemplína – motív domova sa objasňuje v jeho tvorbe, bol polosirota – lebo oter sa nevrátil z vojny, za dostal titul národného umelca

Tvorba :

Zradné vody spodné – protivojnová téma, prelínajúca sa s témou domova

Báseň Kroky – zaznieva pesimizmus v pohľade na prítomnosť, ale aj budúcnosť, má tam silné symboly – viacvýznamové, pochytil niečo od nadrealistov

Nioba, matka naša – protivojnový námet, aj biblický a mytologický, Nioba je postava starogréckej mytológie, ktorá nepriamo zavinila smrť svojich synov a dcér, Nioba sa postavila proti bohyni Léte, ktorá jej z pomsty zavraždila 14 detí a Nioba je symbolom všetkých matiek, ktorých synovia a dcéry zomierajú na fronte a vo vojne, v zbierke prevláda pesimizmus, márnosť, zbytočnosť všetkého, miestami akoby využíval naturalistické obrazy, cítiť tam bolesť, ničotu, surovosť, nepoužíva interpunkčné znamienka – formálna úprava vychádza z nadrealistov – aj každý verš začína veľkým písmenom, aj napriek zverstvu a utrpeniu vyzýva ku prežitiu a k zodpovednosti prežiť násilie a vraždenie

Defilé – oslava SNP a ukončenie 2. Svetovej vojny, akoby očistenie slovenského národa, vyjadril myšlienku, že všetko plynie a všetko sa skončí, ale tie drsné spomienky zostanú navždy, človek zostal sám zo svojimi spomienkami

Návraty – návraty domov po vojne ( téma domova)

Vysoké letné nebe – 60-te roky, téma domova, návraty domov, zaznieva láska k rodnému kraju

Ponorná rieka – osobná poézia, zaznievajú úvahy o jeho živote a starobe, prevláda pochmúrna a smutná nálada, prehodnocuje svoj život

Andrej Plávka ( 1907 – 1982 )

- Pochádza z Liptovskej Sielnice, kde boli zaliate hroby jeho rodičov aj rodný dom, silná je u neho téma domova, v jeho zvierkach nachádzame symboly Liptova, konkrétne názvy dedín, vrchov,

- Študoval na gymnáziu v LM, čerpal z ľudovej tradície, prírodnej tématiky ťažko sa vyrovnal s tým, že mu zaplavilo rodisko

Tvorba:

Téma domova – Tri prúty Liptova, Liptovská Píšťala Po rokoch – návrat strateného syna do rodného kraja a spomína na matku, ktorá ťažko pracovala

Zámlky nad jazerom – vyrovnáva sa so skutočnosťou, že sa nevráti domov a nikdy sa nedotkne rodiska, lebo bolo zaplavené Liptovskou Marou, tieto diela sú spojené s domovom a rodnou Liptovskou Sielnicou

Téma protivojnová - Ohne na horách – predkladá otázku akou cestou sa bude ľud ďalej uberať, či zabráni vojne alebo nie, opisuje podmienky po vojne, všetko je v troskách, všade ešte cítiť dym, z domov zostali len zvyšky, verí v ľudskosť, ktorá môže zmeniť veci ( „diabolskú sadzu z duš snáď zmyje ľudská slza“)

Vojtech Mihálik

- Vyštudoval filozofickú fakultu na UK Ba, bol vo vysokých straníckych funkciách – polovica jeho tvorby bola preto plná ideologického schematizmu

Tvorba

Plebejská košeľa – protivojnová téma, básne sú príbehové, majú epickú líniu, častým námetom je láska, zrada aj sociálny problém aj keď ide o protivojnovú tematiku

Šarža – vojna ničí zdravie, ale aj osudy ľudí – prišiel z vojny ako mrzák, ale jeho milá si našla iného, nie je ochotná obetovať sa – dôsledok vojny na vzťahu

 Prebúdzanie – dialógy – téma vzťahov, lásky, prostredníctvom dialógov, personifikácia, nadľahčeným spôsobom ( aj vtipným) je vyjadrený vzťah , celou jeho tvorbou sa nesie povrchnosť vo vzťahoch

Tŕpky – dominantnou postavou je postava ženy a jej smutné položenie vo vzťahu v dôsledku mužskej bezohľadnosti a egoizmu, žena, ktorá je trápená, využívaná, zradená, vdovy, staré ženy

Krájanie – téma sklamania a zrady,krájanie vzťahu, trieštenie lásky,ženu opustil muž pre inú, mladšiu, nerozlúčil sa, nič nevysvetlil, zanechal po sebe veľa spomienok, ona bola pre neho len slúžka, spomienky plné bolesti sklamania krájala, ale narazila na tvrdý kameň v srdci – lásku, na ktorú nemohla len tak zabudnúť a zničiť ju

Inzerát – žena ponúka svoj starý dom a spomienky

Bezdetný – ženy, ktoré nemôžu mať deti, ale strašne chcú

Návraty z pôrodnice – hovorí o tom, ake sú životy po návrate s dieťaťom z pôrodnice, rôzne príbehy o tom, že deti majú ženy, ktoré ich nechcú a odhodia ich

Appasionata – téma lásky, života, vzťahov

Útek za Orfeom – nesmrteľná láska Orfea k Eurydike dáva do protikladu zo súčasným svetom, na jednej strane antická láska a nadruhej strane dnešná láska plná zrád – realita

Sonety pre tvoju samotu – tiež téma vzťahov

Miroslav Válek ( 1927 – 1991 )

- vytvárajú novú etapu poézie, nepodľahli schematizmu a ich básne majú vysokú umeleckú hodnotu (+ M.Rúfus)

- pôsobil vo vysokých funkciách, minister kultúry, musel byť členom komunistickej strany, ale nikdy nepodľahol ideologickému schematizmu

Tvorba

Básnický cyklusŠtyri knihy pokoja – obsahuje 5 zbierok : - je to blúdenie a hľadanie zmyslu

Zápalky – akýsi tematický predhovor, predslov, zápalka je symbolom lásky v niekoľkých podobách, naznačená dĺžka vzťahu – krátky čas, prežívaný od zapálenia zápalky až kým dohorí, spomienka na krátky vzťah, zlomená zápalka symbolizuje koniec vzťahu – toho krátkeho

Jesenná láska – filozofia vzťahu – ten, čo skutočne miloval, sklamal sa a ten čo sklamal, bol povrchný, opäť miluje, netrápi sa, potom keď sa to už skončí zistíme, že nám na tom druhom záleží („Poznala neskoro, ako ho mala rada“), nemôžeme byť pôžitkárski a chcieť všetko naraz, lebo rýchlo sa presýtime toho vzťahu, jeseň – je ako symbol povrchného vzťahu – príde, odíde

Šachy – názov ako symbol, šach je taktická hra, život je ako hra ako šach – strážiť a chrániť dámu – ak chceme udržať ten vzťah, väčšinou ten kráľ, ktorý by mal byť víťazom, je porazený ( ten čo skutočne miluje), opäť víťazí zrada a povrchnosť vo vzťahoch

Dotyky - S hlavou v ohni – symbol lásky, neustále premýšľa nad ženou, spaľuje ho láska, prvotný ošiaľ, túžba – akoby sme boli v ohni, nevidíme nedostatky

Nite – sklamanie z lásky a nite boli symbolom zašitia záplaty – zabudnutia na vzťah, ktorý bolí, ktorý zradil

JABLKO – symbolom je jablko, muž vyháňa svoju lásku z domu, ale v skutočnosti to nechcel, ale odišla – rozchod dvoch ľudí, symbol zaprášeného jablka – symbol nudného vzťahu, ktorý upadá, zapadá prachom, zhasína, jablko bolo ešte zelené – vzťah nebol zrelý, bol nevyzretý, pád jablka na zem symbolizuje ukončenie vzťahu, voľný rým, nepravidelný, ani strofické usporiadanie veršov nepoužíva, používa automatický text – myšlienky sú ukladané pod seba, na rozdiel od básne Krájanie je tu iný postoj muža, neodišiel muž, ale žena, lebo muž na konci kričí : „zostaň“, ale žena aj tak odišla

Príťažlivosť –zbierka,človek je pohltený modernou civilizáciou, kt.pôsobí na človeka desivo,stroho,odcudzene

Slnko

Nepokoj – ešte väčšia otázka odcudzenia a egoizmu, ktorý získavame prostredníctvom vzťahu, odcudzenie od spoločnosti, lebo ho ničí, nepokoj z ľudských hodnôt

Zvony na nedeľu – učiteľ náboženstva je symbolika učiteľov, ktorí by mali byť vzorom, ale zneužili citový a hodnotový svet ženy, zneužil a zničil jej život, skončila pod mostom, lebo nič iné jej nezostali, zvon je symbol končiaceho života, smrti, zvon sa ohlášal aj v jej vnútri – v jej srdci, autor je veľmi vnímavý pre zraniteľnosť a záchvevy ženskej duše

Zabíjanie králikov – ide o spoločenskú pretvárku, ako keď sa zabíjajú králiky – najprv musíme hladkať a potom druhou rukou udrieť do tyla, navonok milý, nežný, láskavý, na druhej strane cynik a surovec schopný zabiť – zabíjanie vzťahov, symbolizuje zabíjanie králikov, postavená na kontrastoch

Zakázaná láska

Kamenní muži – v kravatách, v oblekoch, cynickí

Milovanie v husej koži-Óda na večnosť –reaguje na smrť Kennedyho, na atentát, zaznieva obava do budúcnosti

Len tak – vypovedá o vzťahoch, len tak – nedôvera vo vzťahoch, povrchnosť, žiadna úprimnosť

Milan Rúfus ( 1928-2009)

- čistota a zrozumiteľnosť prejavu, narodil sa v Záv.Porube, študoval na Gymnáziu v LM, v Porube je pochovaný

Charakteristika tvorby :

- poézia plná citu úzko spätá s kresťanskou morálkou, s Liptovom a navonok poézia, stará pôsobí jednoducho a prosto, je zrozumiteľná, ale je to poézia viacvýznamová, bol majstrom symbolov a podobenstiev, k deťom ma výnimočný vzťah, aj cez básne pre deti reaguje a apeluje na dospelých

Tvorba pre deti :

- zveršoval ľudové rozprávky Pavla Dobšinského

– Kniha Rozprávok

- Sobotné večery (každé z tých rozprávok mala silné posolstvo pre dospelých)

- Lupienky z jabloní

- Modlitbičky

- Pamätníček – daroval prázdny pamätníček svojej mentálne zaostalej dcére a to bol prvý podnet k písaniu detskej poézie – ku jej kresbám písal básne

Poézia pre dospelých :

Chlapec maľuje dúhu –chlapec je on sám, kt.má nejaký cieľ, túžby a hovorí o dozrievaní, ale aj o smrti človeka

- Kontemplácia – venoval ju ľuďom, ktorý má rád a hovorí o nich, o narodení, dozrievaní a smrti

Až dozrieme – reaguje na vojny – vo Vietname, Severná a Južná Kórea, hovorí o vojakoch, ktorých ničí vojna, pesimizmus, smútok, reaguje na aktuálne udalosti vo svete 

Zvony – výpoveď človeka ktorý zápasí s každodenným života

- Abeceda – abeceda akoby symbolizovala život, život, ktorý ovládame ako abecedu, život, pre ktorý poznáme všetko potrebné, čo máme vedieť a vyzýva („Choď, vieš abecedu, píš!“) - sám sa naučiť písať svoj život, v nej, v abecede denne slabikujeme svoju biedu i svoju veľkosť – zaznamenáva náš život, ale aj radosti, „Kto po nás prečíta?“ - akoby ten život, kto to prečíta, kto to zažije ešte raz?

- Zvony detstva – hovorí o nenávratnosti detstva, o nemožnosti vrátiť sa späť, o tom, že sme dospelí ľudia, ktorý už zažili v živote kadečo, aj špinu aj čistotu detstva a ten kľúč od dverí detstva sa v nás stráca čoraz hlbšie a hlbšie, nezlučiteľnosť nevinného detského sveta s pravým životom, kt.sa snaží zničiť i to posledné, čo v nás ako z detí, zostalo, a my stále túžime otvoriť zamknuté dvere a byť znova dieťaťom, prechod z detstva do dospelosti 

Stôl chudobných – sociálna poézia

Stôl chudobných – sociálna bieda, chudoba

Pieseň o tkáčke – hovorí o svojej matke, ktorá bola tkáčkou

Konkretisti

– členovia trnavskej skupiny, novátorská poézia presadzujúca experiment, slobodný rozvoj, metafory s pestrosťou významov, reťazenie predstáv za sebou, kumulovanie myšlienok za sebou 

Ľubomír Feldek

– zakladateľ konkretistov, jeho otec bol politický väzeň, lebo bol sudcom a preto mal ťažké detstvo, čo ovplyvnilo tvorbu, lebo kvôli tomu nebrali jeho slovo vážne, ďaľším ovplyvnením bol vyťah k Oľge, svojej manželke – téma vzťahu len k jednej žene, ona je tiež spisovateľka, 1989 bol na čele zamatovej revolúcie VPN – ale v danej chvíli sa proti nemu Slováci postavili a podporili Mečiara, preto sa už nechcel vrátiť na Slovensko, odišiel do Čiech – obdobie neuznania jeho ako spisovateľa 

Hra pre tvoje modré oči – rozvíja detskú fantáziu, kombinácia poézie s prózou pre deti

Jediný slaný domov - Sonet o vtákovi čatákovi – ako básnik sa cítil neslobodný, veď niekoľkoráz v živote bol prenasledovaný a neuznávaný vďaka tvorbe, mal úplne iné myslenie, hovorí cez viac zmyslové metafory

Kriedový kruh- Básne a báseň Manželstvo – téma vzťahov, vyznania lásky, rovnocenný vzťah v manželstve, láska ustálená, manželstvo vníma ako silné puto

Plakať je krásne - Lepeši – táto báseň má dej, politický väzeň (jeho otec) sa dostal do spoločného väzenia s SS-ákom – fašistom Lepešim, vrahom, ktorého on sám súdil, na doživotie bol odsúdený Lepeši aj sám básnik – bo v ňom to navždy ostalo,zrada,neprávosť na jeho otca bojujúceho za spravodlivosť,celý rok 1989 bol odsúdený

Slovák na mesiaci – krátke satirické básne nesúce nejakú filozofiu 

- Nápis na pomník filozofa - „V myslení som bol esom, Myslel som. Preto ale som“ - mám svoj názor, a preto neexistujem každý ma odsudzuje, lebo som kritik

- Nový Rousseau – satira, nový Rousseau je úplný opak, ktorý ničí prírodu, neváži si ju, kým pôvodný Rousseau hlása príklon k prírode 

Jozef Mihalkovič - Zimoviská, Kam sa náhlite 

Ján Šimonovič - Sen, Jama vo mne 

Ján Stacho- Svadobná cesta 

Ján Buzászy - Hra s nožmi 

Štefan Strážay - Dvor

Osamelí bežci

– patria sem 3 priatelia : Ivan Laučík, Peter Repka, Ivan Štrpka, píšu viacvýznamové básne, plné metafor, predstáv, nedá sa jednotlivým slovám pripisovať konkrétny význam, osamelí boli preto, lebo neboli vôbec pochopení, ich cieľom bolo provokovať, nesúhlasiť so schémou, uznávali jedine konkretistov a Válka, doteraz ich poézia nenašla pochopenie

Ivan Laučík

- rodák z Lipt. Mikuláša, učiteľ SJ a dejepisu, zomrel pri písaní, bol desident

 Na prahu počuteľnosti – navonok ide o motív prírody, ktorú miloval (bol jaskyniarom preto využíva jaskyňu ako viacvýznamový symbol, navštevoval len jaskyne, ktoré boli verejne neprístupne – jaskyňa symbol toho, že sa uzavrel do seba a málokto mu rozumel ), miloval Liptov

Vzdušnou čiarou – hovorí o konzumnom vzťahu človeka k prírode

Havránok – zaoberá sa Liptovom a Keltmi 

Peter Repka

- momentálne žije v Nemecku, emigroval po 1968 do Nemecka

ŽE-LEZ-NI-CE – automatické texty

Ivan Štrpka

Tristán Tara – akoby to bolo experimetálne, veľmi ťažko pochopené

POP-POÉZIA

- texty presné, patria sem D. Hevier, B. Filan, Ján Strasser, K. Peteraj, J. Urban – jeho próza bola zhudobnená

 Daniel Hevier – písal aj pre deti a mládež

Jozef Urban – písal pre Elán, napísal Voda, čo ma drží nad vodou,

Ján Štraser

Boris Filan – najmä texty, ktoré boli podkladom pre Elán, ale aj pre Paľa Hamela, pre Prúdy, napr. Kamalásky, Amnestia na neveru, Čaba neblázni, Učiteľka tanca, Stužková

Kamil Peteraj – písal pre Modus, Žbirku, Grigorova, Gombitovú, pre Hamela – Čo bolí to prebolí, Balada o poľných vtákoch, Atlantída, Pocta Majakovskému, Vyznanie, Dievčatá

Druhy slovníkov

Výkladové, odborné (terminologické), nárečové, pravopisné, frazeologické, synonimické, slovník cudzích slov, etymologický slovník – skúma pôvod slov, slovníky správnej výslovnosti, ...

1. Slovník slovenského jazyka – je to výkladový slovník, v ktorom sa nachádza celonárodná frazeológia a súčasná odborná terminológia (okrem úzko špeciálnych termínom). Má 6 zväzkov a obsahuje vyše 120 000 slov.
2. Malý synonimický slovník – synonimá sú slová, ktoré majú rovnaký význam, ale inak sa píšu. Hovoríme o tzv. synonimických dvojiciach – spájať 2 slová: pekný, krásny, ...
3. Malý frazeologický slovník – napr. horúca hlava (prenáhlenosť, málo rozvážny človek), ...
4. Slovník cudzích slov – vysvetľuje medzinárodne používané slová a základné odborné výrazy z rôznych oblastí vedy a techniky
5. PSP – má 2 časti. 1. časť tvoria pravidlá a poučky o správnej výslovnosti – ortoepia a správnom písaní – ortografia. 2. časť – slovníková, v ktorej nájdeme správne tvary slov a ich význam.
6. Terminologické slovníky – odborné názvy z jednotlivých vedeckých odborov: matematický, fyzikálny, chemický, ekonomický,...
7. Jazykové slovníky – bilinguálne – dvojjazyčné: slovník anglicko – slovenský, nemecko – slovenský, ...
8. Historický slovník – priekopnícke dielo od A. Bernoláka 18. st. – Slovár slovenskí, česko, latinsko, nemecko, uherskí. Pracoval na ňom 20 rokov, 7 krát ho prerábal a zhrnul doň asi 31 000 slov.