Staroveká literatúra – epos, bájka, mýtus

Staroveká literatúra – epos, bájka, mýtus

Staroveká literatúra bola produktom najstarších civilizácií JV Ázie. Odrážala úroveň života v spoločnosti, túžby, fantázie.

Delí sa na:

1. Orientálna literatúra:

sumerské pamiatky
akádske pamiatky (epos o Gilgamešovi)
egyptské pamiatky (kniha mŕtvych)
indické pamiatky (epos Rámajana)
hebrejské pamiatky (Biblia)

Epos o Gilgamešovi= hrdina je sumerský kráľ poloboh poločlovek. Je vládcom v meste Uruk, je tvrdý. Obyvatelia za jeho vlády veľmi trpia, preto požiadajú o pomoc bohov. Tí im pošlú Enkidua, ktorý žije so zvieratami. Gilgameš a Enkidu zápasia, spriatelia sa a rozhodnú sa bojovať proti obrovi Chuvanovi za pomoci boha slnka. Zvíťazia. Enkidu odmietne lásku bohyne Ištar, ktorá ho potrestá smrťou. Gilgameš mu chce vrátiť život, nájde v oceáne rastlinu nesmrteľnosti, no zožerie mu ju had.

Biblia= má význam nielen pre kresťanov, je odrazom histórie, kultúry, morálky a práva starovekej spoločnosti.
Starý zákon: svätá kniha židovského náboženstva, vznikla pred Kristom. Je to systém pravidiel tzv. tóra.

Má 46 kníhhistorické, poučné a básnické, prorocké knihy
Nový zákon: historické, poučné a básnické, prorocké knihy
Nabudhodonozov sen= využíva sa tu metaforické príbuzenstvo (železo zmiešané s hlinouľudia nebudú držať spolu, jediné kráľovstvo ktoré bude trvalé je kráľovstvo božie).

2. Orientálna literatúra:

a. grécka literatúra: existovali tu všetky možnosti na rozvoj vedy a umeniamestské štáty Atény, Sparta. Cieľom kultúry bola dokonalosť. K najvýznamnejším pamiatkam patrili mýty a legendy. Mnohé z nich vošli do dejín a stali sa z nich spojenia (Achillova pätazraniteľnosť).

Próza= Homér (slepí básnik, I. epos Ilias: verše písané hexamentrom. Opisuje 51 dní 10 ročnej vojny proti mestu trója, ktorá vznikla preto, lebo princ Paris uniesol Helenu, ženu kráľa Menela. Tróju porazili. Trójanov vyvraždili.
II. epos Odysea: návrat Grékov )
Ezop (preslávil sa vtipom a iróniou, bájkami napr. jeleň pri jazierku)

Poézia= Sapfo( poetka, kt. žila na ostrove lezbos. Venovala sa ľúbostnej poetike. Óda na Afrodituoslava bohyne lásky. Vyzýva ju, aby jej pomohla získať si muža ktorého miluje)

Dráma= obľúbená forma, predstavenia sa hrávali v prírodných priestranstvách (amfiteátroch). Hercami boli najmä muži. Obľúbená bola tragédia.

Sofokles (Antigonatébska vojna, kde proti sebe bojovali Oidipovi synovia Polyneikes a Eteokles. V súboji zahynú. Kráľ Kreón, ktorý prevzal moc, dá Eteokla kt. bránil mesto pochovať ako hrdinu, a Polyneika kt. sa postavil proti mestu vyhodí za hradby. Ich sestra Antigona, ktorá mala rada oboch bratov príkaz poruší, vykoná pohreb. Kráľ ju prekvapí a dá ju zavrieť do hrobky. Kráľov syn Haimon Antigonu ľúbi, prosí o milosť, neúspešne, tak ho Haimon chce zabiť, nepodarí sa mu to tak spácha samovraždu. Kráľ chce Antigonu oslobodiť, no ona sa už zabila. Kráľovná od žiaľu spácha samovraždu.)

b. rímska literatúra: je mladšia. Prebrala hotové formy a námety z gréckej literatúry. Najväčší úspech mala dráma.

Dráma= Titus Maccius Platus (komédie z každodenného životaKomédia o hrnci)
Marcus Telius Cicero (O štáte, O zákonoch)
Cornelius

Poézia= Valerius (Buď pozdravená Sirmia)
Horácius (Kým si mladý)
Vergílius (Krása roľníckeho života)
Ovídius Naso (Orfeus a Euridikanešťastná láska Orfea, putuje za Euridikou, obmäkčí kráľa, cestou späť poruší nevedomky príkaz a Euridiku navždy stratí.
Umenie milovaťučiteľ lásky, radí trpezlivosť, nežnosť, odcudzuje drsnosť, čary.
Listy Heroinľúbostné básne)

Epos je rozmerná epická veršovaná skladba (epopeja) so širokým záberom deja a udalostí o hrdinských činoch legendárnych hrdinov prípadne bohov.
Bájka je veršovaná (básnická) alebo neveršovaná (prozaická) malá epická žánrová forma. Najčastejšie čerpá zo života zvierat, tie sú nositeľmi ľudských vlastností, obsahuje mravné poučenie, využíva inotaj a personifikáciu, satiru.

Je to epický žáner, príbeh v ktorom vystupujú zvieratá alebo rastliny, prostredníctvom ich konania autor zosmiešňuje a kritizuje nepekné vlastnosti ľudí, cieľom bájky je podať mravné poučenieponaučenie alebo sa vysmiať zlému. Poučenie má na začiatku alebo na konci!!!

Mýtus alebo báj je epický ľudovej útvar, v ktorom sa podáva ľudový (z vedeckého pohľadu primitívny) výklad o jave či veci, ktorý/-á človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á. Súbor mýtov (najmä určitého etnika či národa) sa nazýva mytológia či bájoslovie. Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch (búrka, blesky), o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom).

Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov. Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie. Považujú sa za najstaršiu podobu prózy. Rozdeľujeme do niekoľkých skupín: 1. báje o pôvode neba a zeme, 2. báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín, názvov 3. báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení, 4. báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu.

Mýtus je tradičný rodový svetonázor; jeho pôvod je anonymný a jeho štruktúra, povaha a svetonázorová funkcia sa zakladali na tom, že vznikol spontánnou projekciou kolektívnych predstáv príslušníkov patriarchálnej spoločnosti ktoré boli odzrkadlením jej uspôsobenia do sveta.