Obraz ľudu, prírody a práce v tvorbe A. Sládkoviča a P. O. Hviezdoslava

Obraz ľudu, prírody a práce v tvorbe A. Sládkoviča a P. O. Hviezdoslava 

Začiatkom 19. storočia vzniklo na Slovensku hnutie Mladé Slovensko (mladí ľudia), ktorého cieľom bolo zmeniť situáciu na Slovensku. Ľudia boli negramotní, zaostávali. Štúrovci vysvetľovali, že prekážkami rozvoja sú najmä: feudalizmus, maďarizácia, politická pasivita, nedoriešená otázka spisovného jazyka. Ich snom bolo ukázať, že ľudia môžu žiť lepším životom. Niektorí spisovatelia idealizovali slovenský ľud, aby ho prebrali z pasivity.

Možnosť lepšieho života vo svojich dielach zobrazil aj Andrej Sládkovič a Pavol Országh Hviezdoslav.

ANDREJ SLÁDKOVIČ (Braxatoris)

Štúrovský básnik, ktorý podporoval politický boj básňami (Nehaňte ľud môj, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti..). Pochádzal z chudobnej rodiny, dával súkromné hodiny bohatým deťom, zarobil si na štúdium (Banská Štiavnica). Spoznal Máriu Pišlovú, zaľúbili sa do seba, sľúbila mu, že počká kým doštuduje. Z veľkej lásky sa vyznal v skladbe Marína.

Rozhodol sa venovať svoje sily národu. Vrchol svojej tvorby: DETVAN – podal idealizovaný obraz slovenského ľudu. Vlastnosti ľudu sú nadčasové. Idealizácia v mene vyšších ideálov = veľa + vlastností, každý môže byť pánom svojho osudu – dodáva Slovákom pocit dôstojnosti, snaha o prebratie z pasivity, spätosť človeka s prírodou.

Hlavná postava: Martin Hudcovie – Detvan, odporúča nám ľúbiť slovenský ľud. Jeho milá je Elena (opak Maríny), z osobných zážitkov si vykonštruoval osobu stelesňujúcu vernosť, pretože Marína sa zaňho nevydala, nesplnila, čo sľúbila.

Lyricko- epická skladba, ktorá sa skladá z 5 spevov:

• SPEV = Martin (spravodlivosť)
  • Opis prírody v okolí Poľany a Detvy, nazýva ju matkou, pestúnkou, ktorá slov. ľudu pomáhala. Zabil sokola, kt. útočil na zajaca ( obrana slabšieho/mladšieho)= zmysel pre spravodlivosť.
• SPEV = Družina (odvaha, nebojácnosť)
  • Príroda = kráľovná, ku ktorej sa dedinky túlia, hľadajú v nej oporu. Upozorňuje na talent slov. ľudu, pripomína, že treba venovať tomu pozornosť (folklór), budúcnosť vidí pozitívne, ak bude možnosť rozvíjať schopnosti. Pripomína Slovákom aby nikoho nenapodobňovali.
• SPEV = Slatinský jarmok (čestnosť, statočnosť)
  • Martin sa priznáva kráľovi Matiášovi (Matej Korvín), že zabil jeho sokola. Kráľ bol prekvapený a dal mu koňa aj s kantárom (postrojom). Obraz slatinského jarmoku.
• SPEV = Vohľady (vernosť)
  • Venované Elene, ktorá čaká na Martina, príde preoblečený kráľ Matiáš, Elena musí zahrať na drumbľu, zato jej sľúbil prsteň, Elena odmieta, ostáva verná Martinovi.
• SPEV = Lapačka (vlastenectvo)
  • Vojaci prišli pre mládencov do Čierneho pluku kráľa Matiáša, Martin - statočný, nebránil sa, chcel si zobrať valašku a kroj = znaky svojho kraja = vlastenectvo – vzťah ku kraju.

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV

Tvorba spätá so životom slovenského ľudu, vážil si pracovitosť, ktorá podľa neho tvorí všetky hodnoty. Pochádzal z Vyšného Kubína na Orave – vyzdvihuje oravský ľud. Pochádzal z rodiny schudobneného zemana – živili sa roľníckou prácou ako sedliaci, ovplyvnilo to jeho tvorbu. Spracoval intímne, národné, spoločenské i všeľudské motívy.

Problematiku prebratia slovenského ľudu z pasivity spracoval v lyrickej epike:

HÁJNIKOVA ŽENA – Dielo sa začína prológom (Pozdrav), nasleduje 15 kapitol, končí epilógom (Zbohom). Hlavnou témou je porovnanie sveta chalúp (obyčajný ľud) a sveta kaštieľov (zemianstvo, páni). Posilnená je tu úloha prírody, ktorá sa mnohokrát správa ako človek. Je tu použitý klasický kompozičný postup: expozícia (úvod), kolízia (zápletka), kríza (vyvrcholenie), peripetia (neočakávaný zvrat), katastrofa (záver).

Dielo sa začína opisom prostredia chalúp, kde žil chudobný ľud. Je to pokojné prostredie, ktoré v človeku vyvoláva pocit bezpečnosti. Je v kontraste so svetom kaštieľov, kt. evokuje strach o bohatstvo a moc. Hrady sa stavali na bralách. Starý Čajka (svet chalúp) zomiera. Jeho syn Michal Čajka chce pokračovať v jeho práci hájnika, preto ide do domu Artuša V. žiadať o povolenie. Starý Villáni mu prácu dá, avšak nechá ho čakať, aby si obzrel jeho bohatstvo. Dal Michalovi hájovňu. Michal žiada Hanku o ruku. Hanka odmietla veľa pytačov, rodičia súhlasili až s Michalom. Artuš Villáni (syn starého V.) má záujem o Hanku (zápletka).

Snažil sa ju získať všetkými spôsobmi, dokonca aj za peniaze, keď chcel zaplatiť za džbán vody. Pokiaľ je Michal v práci, Hanka v sebaobrane zabije Artuša poľovníckym nožom. Michal zoberie vinu na seba. Hanka zošalie. Keď Michala súdia (peripetia), Hanka sa prizná, súd ich oboch prepustí. Trestom bolo to, že sa Hanka pomiatla. Hanka čaká dieťa = symbol šťastnej budúcnosti. Prichádza k zmiereniu medzi starým V. a Michalom Čajkom.

Chudoba = istota, pokoj. Je spätá s nimi – už popredu tuší, že sa stane niečo zlé, zosmutnieva, a keď sú šťastní, je šťastná aj ona. Prológ a epilóg venovaný prírode – pozdrav – príroda je útočisko, miestom oddychu, zdroj energie, sily, čistoty.. zbohom – pokračovanie pozdravu – život pokračuje, ďalšie starosti, bude si spomínať na pobyt v prírode. Súvisí to aj s úvahou o stínaní lesa v 7. Kapitole – príroda je oblečením zeme, ničenie lesa je ničenie niečoho krásneho v živote ľudí, je domov pre vtákov, zvieratá, ľuďom v lete poskytuje chládok, v zime hreje. Varovanie ľudí a jeho výzva, aby sa k prírode správali s väčšou úctou.

POROVNANIE DETVANA A HÁJNIKOVEJ ŽENY

DETVAN	HÁJNIKOVA ŽENA
Idealizácia pri charakteristike postáv	Realisticky podané postavy
Martin Hudcovie predstavuje kladné vlastnosti slovenského národa, Elena - verná	Michal je prudký, výbušný. Hanka je koketná, neprezradí Michalovi Artušové návštevy
Motív zvádzania: Elena jednoznačne odmieta a je za to odmenená	Motív zvádzania: Končí sa tragicky, vraždou Artuša a pomätením Hanky
Konflikt ľud a šľachta – nie je jednotlivo vykreslený, panovník skôr demokraticky	Michal a Hanka sú zasiahnutí svetom pánov, dej sa vyvíja vo väčšom dramatickom napätí
Kontrasty: Slabý-silný, spravodlivý – podlý, verná- neverná	Kontrasty: Svet chalúp – svet kaštieľov
Príroda ospievaná, avšak neovplyvňuje dej do takej miery	Príroda výrazne dopĺňa dej

Obe skladby sú oslavou slovenského ľudu, vykreslením jeho charakteru, Detvan pôsobí idelisticky, zatiaľ čo Hájnikova žena nastoluje aj vážny spoločenský problém rozdelenia spoločnosti, pričom autor neidealizuje ani jednu z nich. Sládkovič a Hviezdoslav sa ale napokon stretávajú v závere, kedy postavy ľudu víťazia a sú nositeľmi morálnych hodnôt, sú vzormi a ideálmi.

Sládkovič patril do romantickej literatúry, Hviezdoslav do realistickej. Spoločne verili v národ, mal málo možností na rozvíjanie svojich schopností, zručností, ... Budúcnosť videli v rozvíjaní svojich vlastností a vo vieru v národ. Slovenský ľud má podľa Sládkoviča perspektívnosť, keď bude mať možnosť rozvinúť svoje schopnosti, iní ľudia im budú závidieť. Nemajú zabúdať na svoj pôvod a napodobňovať cudzie vzory. Slováci by si mali viac všímať prítomnosť.