Lyrická báseň, Metafora, Analýza Válkových dotykov a tvorby M. Rúfusa

Lyrická báseň

-je druh básne, ktorá vyjadruje pocity, myšlienky a nálady autora. Nemožno prerozprávať jej obsah.

Metafora

-umelecký básnický prostriedok

-prenášanie vlastností z jednej veci na druhú na základe vonkajšej podobnosti

Príklady: -V spomienke zaplaká tvoje detské oko

-Vietor duje horou hrubou

Analýza Válkových Dotykov

Miroslav Válek-Dotyky

Literárny druh:lyrika

Literárny žáner: zbierka básní

Literárne obdobie: Slovenská poézia po roku 1945

Miroslav Válek bol slovenský básnik, publicistista, prekľadateľ, kultúrny organizátor a reprezentant modernej slovenskej poézie. Bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov, pôsobil ako redaktor vo viacerých časopisoch (Mladá tvorba, Romboid). V rokoch 1969-1989 bol ministrom kultúry.

Tvorba:

• Dotyky
• Príťažlivosť
• Nepokoj
• Milovanie v husej koži
• Súvislosti
• Štyri knihy nepokoja (reedícia)
• Slovo
• Z vody
• Zakázaná láska
• Básne (súborné vydanie)

Pre jeho poéziu je typické:

-voľný verš

-hra zo slovom (vytvára netradičné slovné spojenia-chce prinútiť čitateľa rozmýšlať)

-spájanie lyrického s epickým (v mnohých jeho básniach sú akoby útržky príbehov deja).

-Básnická zbierka Dotyky je najčastejšie vydávanou zbierkou a oslovuje mladých ľudí. Debut v roku 1959. Táto knižka spolu aj s Rúfusovou.

-výpoveď o problémoch a citoch súdového človeka, odmietol schematizmus 50.rokov

-autor si všíma problémy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou života

-Chce ukázať to čo je na človeku pozitívne, ale aj to negatívne – na jednej strane je človek ktorý je často obeťou

(vojny) musí znášať utrpenie, krutosť, bezcitnosť a na druhej strane človek sám vie byť bezcitný, krutý, vie zabíjať.

-Válek veľmi vysoko hodnotí slovo – poéziu, ale nevyužíva poéziu iba na to aby „pohladila dušu“, ale v poézii odzrkadľuje život taký aký v skutočnosti je.

-Báseň Dotyky-má tri časti:

1. časť: dotyky a vzájomný kontakt sú súčasťou života. Najnežnejším a najkrajším dotykom je láska, ktorú spája autor s mladosťou - so študentskými Prázdniny trávi na vidieku.

Láska, ktorá vznikla v škole v meste sa mu na čas stáva vzdialená a on bláznivo zamilovaný si nevie ani predstaviť, že tú dobu strávi bez svojej dievčiny. Robí všetko preto, aby boli spolu. Píše jej listy, telefonuje, telegrafuje, chce ju mať pri sebe. Koná skutočne zamilovane, potvrdzujú to zmätené verše. Volá ju k sebe na dedinu a sľubuje, že ju bude čakať.

1. časť: Ona je z mesta a má voči dedine On jej ozrejmuje, že dedina už nie je dedinou. Už je moderná, stavajú sa nové domy, ulice. Dedinčania si vedia po práci oddýchnuť. Chce jej vysvetliť, že dedina je miesto, kde nájde niečo, po čom zatúži - pokoj, kľud.

1. časť: Autor vníma aj ďalšie problémy, ako je snaha prelomiť bariéru medzi mestom a Je to proces násilný. Dedina si má zachovať vlastnú tvár a tradície a tým sa nenaruší prirodzený život.

Milan Rúfus

-narodil sa: * 10. december 1928, Závažná Poruba

-zomrel: † 11. január 2009, Bratislava)

Narodil sa v rodine murára a vzdelanie získaval v ľudovej škole v rodisku, na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, kde v roku 1948 zmaturoval.

A v rokoch 1948-1952 študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia zostal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskeja českej literatúry. V školskom roku 1971 – 1972 pôsobil na univerzite Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru. Od roku 1990 do svojej smrti v roku 2009 žil na dôchodku v Bratislave.

Debutoval zbierkou „Až dozrieme“ ktorá vyvolala pozitívny ohlas u čitateľov. Je preto zaujímavé že jeho druhá zbierka vyšla až 12 rokov potom, teda v roku 1968.

Taktiež prevládaju zakladné vyznačnosti Rúfusovej poézie : nachádzame epické básne s mnohými lyrickými prvkami a analýzy spoločnosti a jej zovšeobecňovanie. V zbierkach zobrazuje typického prostého človeka, ale nie ako hrdinu ale ako človeka bojujúceho s každodenným údelom.

Milan Rúfus-Zvony (zbierka básní).

Literárny druh: lyrika

Literárny žáner: zbierka básní

Literárne obdobie: Slovenská poézia po roku 1945

-V celej Rúfusovej zbierke je cítiť prírodu, spätnosť s prírodou. Akoby aj nie, keďže sám musel každé ráno zo svojho domu v Závažnej Porube na gymnázium do Mikuláša prejsť 6 km po polnej ceste. Musel preto vnímať prírodu

intenzívne. Prírodu tiež spája z ľudskou prácou.

-Ďaľšou témou je detsvo, dospievanie, smerovanie človeka. Básnik sa zamýšlĺa nad osudom a životom ľudstva (Len tak) ale aj jednotlivca (Človek,Abeceda). V abecede posieľajú človeka žiť pretože má všetko pripravené. Nepozná pravdu ale pozná abecedu, ktorá slavikuje svoj život. Žije zo dňa na deň.

-Nielen zo zbierky, ale z celej tvorby Rúfusa je zrejmé, že si vysoko váži rodičov. Zbierka je rozdelena na dve časti, prvú začína venovanie „Otcovi a matke“, obsahuje aj básne o rodnom kraji a domove. Teda hneď v prvej básni Zvony spomína...

Vrcháry (zbierka zvony)

V prvej strofe básnickými obrazmi vyjadril ako ťažko musia pracovať aby sa uživili. Stôl ako symbol obživy. O svojom

kraji hovorí ako o krutom, prísnom, kde je život veľmi ťažký. Z básne cítiť akúsi Osudovosť a pokoru obyčajného človeka roľníka. Využíva kontrast kríž a kolíska.