– básnik prozaik, svoju tvorbou patrí do slovenskej kriticko-realistickej literárnej a časťou poézie do slovenskej literárnej moderny
– básne začal písať už ako gymnazista, od tých čias až do smrti reagoval svojimi básňami na závažné spoločenské a politické udalosti
– spočiatku prevládali v jeho poézií ľúbostná poetika, neskôr satirika a politická lyrika
– vyvolala veľkú pozornosť
– priniesla nové svieže tóny
– ako prvý v nej uplatnil prvky symbolizmu a impresionizmu
– ústrednou témou zbierky je láska (k tejto téme sa nikto od čias Sládkoviča nikto poriadne nevenoval)
– no lásku a ženu neidealizuje ako predošlé generácie – odhaľuje ich vypočítavosť,
neúprimnosť a falošnosť malomeštiackych slečiniek, ktoré sú ochotné za postavenie, moc a peniaze uprednostniť úprimné city a
lásku
-> básne Idyla, List starého mládenca, Verše sentimentálne
– konfrontuje cudzí veľkomestský svet s jednoduchým domácim prostredím a vyslovuje túžbu po domove
– pokračovanie zbierky má názov Verše II
– obsahuje básne napísané v rokoch 1905 – 1914, no vyšla až roku 1923
– sú v nej motívy ako v prvej zbierke (ľúbostné, úvahové a politické)
– politické a satirické básne majú ostrejší a kritickejší tón
– aj táto zbierka nesie znaky realizmu a symbolizmu
– zbierka bola zaradená do literárnej moderny
– ďalšia tvorba má čisto realisticko-kritický charakter
– zbierka Zo zajatia
– básne vznikli v zajateckom tábore na Sibíri
– lyrický denník básnika
– obsahuje rôznorodé básne -> vlastenecké, ľúbostné i politické
– pomocou satiry a irónie zobrazuje ťažký život v tábore, odpor voči vojne a túžbu po domove (ani sa mu, chudákovi, nečudujem)
– básnická medzivojnová tvorba: príležitostný charakter, ostrými satirickými básňami zosmiešňoval a kritizoval nedostatky vlády ČSR
– báseň Demokratické voľby
– po nástupe HSĽS a vzniku 1. Slovenskej republiky emigroval
– písal politické básne, v ktorých odhaľoval zločiny a klamstvá fašistického režimu
– zbierky Čierne dni, Na zlobu dňa, Reflexie