Janko Jesenský

- básnik prozaik, svoju tvorbou patrí do slovenskej kriticko-realistickej literárnej a časťou poézie do slovenskej literárnej moderny
- básne začal písať už ako gymnazista, od tých čias až do smrti reagoval svojimi básňami na závažné spoločenské a politické udalosti
- spočiatku prevládali v jeho poézií ľúbostná poetika, neskôr satirika a politická lyrika

- 1. básnická zbierka – Verše (1905)
- vyvolala veľkú pozornosť
- priniesla nové svieže tóny
- ako prvý v nej uplatnil prvky symbolizmu a impresionizmu
- ústrednou témou zbierky je láska (k tejto téme sa nikto od čias Sládkoviča nikto poriadne nevenoval)
- no lásku a ženu neidealizuje ako predošlé generácie – odhaľuje ich vypočítavosť, neúprimnosť a falošnosť malomeštiackych slečiniek, ktoré sú ochotné za postavenie, moc a peniaze uprednostniť úprimné city a lásku
-> básne Idyla, List starého mládenca, Verše sentimentálne
- konfrontuje cudzí veľkomestský svet s jednoduchým domácim prostredím a vyslovuje túžbu po domove

- pokračovanie zbierky má názov Verše II
- obsahuje básne napísané v rokoch 1905 – 1914, no vyšla až roku 1923
- sú v nej motívy ako v prvej zbierke (ľúbostné, úvahové a politické)
- politické a satirické básne majú ostrejší a kritickejší tón
- aj táto zbierka nesie znaky realizmu a symbolizmu
- zbierka bola zaradená do literárnej moderny

- ďalšia tvorba má čisto realisticko-kritický charakter
- zbierka Zo zajatia
- básne vznikli v zajateckom tábore na Sibíri
- lyrický denník básnika
- obsahuje rôznorodé básne -> vlastenecké, ľúbostné i politické
- pomocou satiry a irónie zobrazuje ťažký život v tábore, odpor voči vojne a túžbu po domove (ani sa mu, chudákovi, nečudujem)

- básnická medzivojnová tvorba: príležitostný charakter, ostrými satirickými básňami zosmiešňoval a kritizoval nedostatky vlády ČSR
- báseň Demokratické voľby
- po nástupe HSĽS a vzniku 1. Slovenskej republiky emigroval
- písal politické básne, v ktorých odhaľoval zločiny a klamstvá fašistického režimu
- zbierky Čierne dni, Na zlobu dňa, Reflexie