Pavol Országh Hviezdoslav

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: vikina (21)
Typ práce: Referát
Dátum: 04.03.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 845 slov
Počet zobrazení: 1 073
Tlačení: 106
Uložení: 82

P. O. Hviezdoslav

Pavol Országh Hviezdoslav bol slovenský básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ, právnik, člen Revolučného Národného zhromaždenia ČSR (1918) a čestný predseda Matice slovenskej (1919).

Narodil sa 2. februára 1849 v obci Vyšný Kubín ako tretie dieťa v schudobnenej rodine roľníka Mikuláša Országha a Terézie Országhovej, rodenej Medzihradskej. Mal brata Mikuláša a sestru Máriu. Zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne na zápal pľúc, kde bol 13. novembra 1921aj pochovaný. Na jeho počesť je pomenovaná planétka (3980) Hviezdoslav.

V rokoch 1854-1859 navštevoval ľudovú školu v susednej Jasenovej. Od roku 1860 chodil do školy v Leštinách. Tu mal naňho veľký vplyv učiteľ Adolf Medzihradský. Jeho zásluhou sa na škole v Leštinách vyučoval slovenský jazyk, v slovenčine tu boli napísané aj pravidlá správania sa, ktoré sú vystavené v múzeu v Kežmarku.
Pavol Országh bol dobrým žiakom a Medzihradský upozornil rodičov na jeho schopnosti. Syna teda poslali na ďalšie štúdiá. Odcestoval do Miskolca (Miškovec) za strýkom Pavlom, ktorý bol krajčírskym majstrom a nemal vlastné deti. V rokoch 1862-1865 študoval na miškoveckom gymnáziu, čítal knihy zo strýkovej knižnice. Obľúbil si maďarskú poéziu a maďarských básnikov, začal tiež písať prvé verše v maďarčine.

Domov sa vrátil až po strýkovej smrti v roku 1865. V štúdiu pokračoval na vyššom gymnáziu v Kežmarku. Aj tu dosahoval výborné študijné výsledky, ktoré mu pomohli získať štipendium, keďže sa nemohol spoliehať na finančnú podporu rodičov. Aby si privyrobil, doučoval tiež spolužiakov.

V roku 1867 sa začal zbližovať so slovenskými autormi, ovplyvnil ho predovšetkým Andrej Sládkovič. Začal veršovať po slovensky a počas šiesteho ročníka gymnázia v roku 1868 mu vyšiel slovenský debut s názvom Básnické prviesienky Jozefa Zbranského – venoval ho svojmu vzoru, Sládkovičovi. Vyjadruje v nich lásku k rodnému kraju – Orave.

V roku 1870 zmaturoval a pokračoval v štúdiu na dvojročnej právnickej akadémii v Prešove. Stával sa slovenským básnikom, na druhej strane znalosť nemeckých či maďarských autorov, a tiež viacerých cudzích jazykov, mu umožnili venovať sa aj prekladateľskej práci.

V roku 1872 ukončil štúdium a po praxi u viacerých advokátov v Dolnom Kubíne, Martine či Senici zložil v roku 1875 advokátsku skúšku v Budapešti, vďaka čomu si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu v Námestove. V roku 1876 sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou dolnokubínskeho evanjelického farára Samuela Nováka.
V tomto období začal Pavol Országh používať meno Hviezdoslav, ktorým potom podpisoval celú svoju tvorbu. Prvý raz sa objavilo v roku 1877 v básnickom nekrológu, ktorý venoval Villiamovi Paulínymu-Tóthovi a ktorý uverejnili Národné noviny. Nebolo to rozhodnutie náhodné, pretože už od detstva ho priam fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí.

Po krátkom pôsobení v štátnej službe sa v roku 1879 vrátil k slobodnému advokátskemu povolaniu v Námestove. Tu býval ďalšie dve desaťročia a vytvoril svoje zásadné diela – lyrické básne a cykly a tiež epické skladby Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský.

V roku 1887 mu zomrela matka, o rok neskôr otec a v roku 1889 aj brat Mikuláš. Jeho dve deti si Hviezdoslav s manželkou adoptovali, keďže ich manželstvo bolo bezdetné.

V roku 1899 sa presťahoval opäť do Dolného Kubína a od začiatku 20. storočia sa venoval iba literárnej tvorbe. Na rozpútanie svetovej vojny reagoval lyrickým cyklom Krvavé sonety. V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe, pričom v prejave spomenul aj možnosť spolužitia Slovákov a Čechov. Privítal vznik Československej republiky. Stal sa poslancom Revolučného národného zhromaždenia, v roku 1919 tiež čestným predsedom Matice Slovenskej.

Tvoril :
Lyriku
Epiku
Drámu

Preložil veľa náročných diel, čím dokázal, že slovenčina je rovnocenná s inými jazykmi. Napísal rad epických skladieb z dedinského prostredia. Písal aj biblické básne, ktorých cieľom bolo ukázať pomery v časoch jeho života. Často bol aj rečníkom, napr. pri otvorení Národného divadla v Prahe - manifestoval tu priateľstvo Slovákov a Čechov (báseň Bratom Čechom).

Lyrika
Sonety: básne, kde sa autor odpútava od reality a hľadá pravdu medzi reálnym a nereálnym svetom.

Letorosty I., II., III. : obsahujú básne s prírodnou tematikou, spomienky na matku a otca.

Žalmy a hymny: autor využíva formu žalmu a žalospevu, aby poukázal na naliehavé problémy celej spoločnosti.

Prechádzky jarom opisuje krásy prírody, dáva do kontrastu svoj život.

Prechádzky letom starnúci život a mladú prírodu. Prírodu chápe ako hodnotu, ktorá stále trvá a je večná.

Stesky: premýšľa nad svojím životom, nad starnutím a nad tým, čo v živote vykonal.

Dozvuky: nadväzujú na Stesky, v závere opisuje vízie do budúcnosti.

Krvavé sonety: reaguje na neznesiteľnú spoločenskú situáciu, na vypuknutie 1.svetovej vojny, odsudzuje násilie ako také a vyslovuje želanie nápravy do budúcnosti.

Epika
- veľké epické skladby :
Hájnikova žena: na začiatku nás oboznamuje s prírodou, ktorá obkolesuje starú hájovňu. Pritom porovnáva túto biednu chalúpku s hradom na vysokej skale, a prirovnáva ju k bielej labuti.
Ežo Vlkolinský: dej sa odohráva v zemianskej kúrii Vlkolinských.
Gábor Vlkolinský: opis Gáborovho života

Menšie epické skladby :
- Bútora a Čútora
- Poludienok obraz života oravského roľníckeho ľudu
- Večera

Biblické epické básne :
- Agar
- Ráchel náboženské a biblické motívy, aktualizuje
- Vianoce ich do dnešnej doby
Kratšia epika :
- Zuzanka Hraškovie
- Anča využíva žáner balady - romantickej.
- U kaplice Zdôrazňoval tragické osudy ľudí v týchto dielach
Dráma:
- Herodes a Herodias

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.063 s.
Zavrieť reklamu