Autorské divadlá

Patria tu divadlo Lasicu a Satinského a Radošínske naivné divadlo. Hrajú sa tu netypické hry, scénky, dokonca LS prinieslo aj kabaret (divadelné pásmo, ktorého scénky sú doplnené spevom, väčšinou veselého až satirického charakteru, vysmievajú sa hlavne z totalitného charakteru). Autori často spolupracujú aj s obecenstvom, dve rovnaké hry v podstate nikdy nie sú rovnaké.

Lasica a Satinský – vyštudovali VŠMU, začali spolupracovať v divadle na Korze v 60tych rokoch, tu predviedli svoje prvé divadelné hry – Soiré (z francúzštiny, spoločenský večierok), čo nebola celkom ani divadelná hra. Lasica je vždy taký inteligentnejší, múdrejší, všetkému rozumie, Satinskému bolo treba veci vysvetľovať, bol naivnejší. Obaja využívali spisovný jazyk, rôzne formy. Dostali zákaz účinkovať na SVK a teda prestávajú pôsobiť, ale hrali v Brne, potom sa vrátili na SVK na Malú scénu v BA, ale stále boli pod neustálou kontrolou, nemohli slobodne tvoriť. Hudobne ich dopĺňal Jaro Filip.

Ktosi je za dverami – kabaret, pozývali si rôznych ľudí a rozprávali sa s nimi, bolo to v 80tych rokoch

Nikto nie je za dverami, Nečakanie na Godota, Náš priateľ René – divadelné hrz, paródie

Obaja pôsobili aj samostatne, spolu boli ako divadlo Lasica a Satinský. Satisnký sa venoval próze, napr. Čučoriedka a Rozprávky uja Klobásu.

Radošinské naivné divadlo – naivné znamená neprofesionálne, pôvodne vzniklo v dedinke Radošiná, jeho vedúcim bol a ešte stále je Radislav Štepka, hudbou ho dopĺňa Milan Markovič. Hrala tu amatérka Katka Kolníková, bola takou dušou tohto divadla. Dnes už sa nedá povedať, že sú neprofesionálni. Hrávajú bezvýhradne Štepkove hry, všíma si Slovákov a ich spôsob života, vysmieva sa ich. Radošinci používajú tvrdé nárečie, ktorým sa odlišujú.