Generácia 56

Autori, ktorí začínajú v časopise Mladá tvorba, ktorý začal vychádzať v r. 1956. Je to obdobie odmäku, mnohí mladí autori teda vydávajú svoje diela.

Jaroslava BLAŽKOVÁ
Pôvodom je z Moravy, presťahovala sa ako malá na SVK a písala aj po slovensky, neskôr emigrovala do Kanady. Píše o mladých ľuďoch, ktorí sa nechcú prispôsobovať, literárna kritika jej vyčítala, že nebola dosť optimistická napriek tomu, že písala pre mladých.

Jahniatko a Grandi – kniha noviel
Sú tu príbehy z čias socializmu, ktorí ním nie sú moc nadšení, sú to mladí ľudia, ktorí chcú mať vlastný názor na život, neovplyvnený. Veľa krát sú tu príbehy, v ktorých sa ľudia musia prispôsobovať, napr. mladá učiteľka.

Nylonový mesiac – novela
Vanda je mladá žena, na pohrebe jej nadriadeného sa jej prihovorí mladý architekt Andrej, dokonca sa k nej pozve na návštevu (lebo on žije s rodičmi), kvôli nej dokonca nechal svoju priateľku už dávnejšie. Andrej ju pozval do Tatier, často sa rozprávali,... Andrej jej navrhol manželstvo a vtedy Vanda spozornela, lebo si uvedomila, že Andrej chce taký zabehaný, konvenčný život, kde manželka bude vždy doma,... ktorý sa však Vande nepáči a tak ho odmietne. Andrej je zronený, chvíľu premýšľa aj o samovražde, ale napokon sa vráti k nejakej bývalej priateľke.

Je tu aj iný človek, ktorý si uvedomuje, že je dosť neschopný a preto sa práve nástupu nového riaditeľa bojí. Vanda stretáva na oslave jeho narodenín jeho syna Jozefa, ktorý sa jej páči (a vice versa), lenže Jozef nič nespraví.

Môj skvelý brat Robinzon – prvý chlapčenský román v SVK literatúre
Buddy je mladý chlapec, stredoškolák, rád číta, ale nie je moc ukecaný. Naopak jeho brat Robinzon kecá veľa, občas ani nevie o čom. Obaja sa spoznajú s Dorotou, keď vyberala pohrebný veniec pre otca, snažia sa jej byť nápomocní, obom sa páči a Dorota prejavuje sympatie raz jednému, raz druhému. Buddy dokáže veľmi dobre opísať situáciu, keďže je taký sčítaný, ukazuje svoj čas s Dorotou... Je to príbeh súperenia.

Ján JOHANIDES
Autor z Oravy (Dolného Kubína). Vplyvy existencionalizmu, nového románu a absurudného románu či drámy. Je majstrom psychologickej novely, usiluje sa preniknúť do vnútra svojich postáv. Nie je však pesimistický, hovorí, že človek sa dokáže zbaviť osamelosti.

Súkromie – kniha noviel, psychologická, snaží sa preniknúť do vnútra svojich postáv
Zomrel súdruh Mecko a to je príležitosť na napísanie prejavu, v ktorom bol zhodnotený ako vynikajúci pracovník, ktorý zodpovedal všetkým očakávaniam, ale takisto bol opísaný ako vynikajúci otec a manžel. To je práve situácia, keď si jeho manželka retrospektívne spomína na život s ním a uvedomuje si, že nemal čas na deti vôbec, ani na ňu.
Novela je ovplyvnená západnou literatúrou

Podstata kameňolomu – experimentálna novela, absurudný príbeh, autor sa ponára do psychiky herca, ktorý trpí depresiami (doviedli ho až k nepodarenému pokusu o samovraždu). Autor rozpráva o pocitoch človeka osamelého,... Nemá to príbeh, je to len mozaika vnútorných pocitov postavy

Nepriznané vrany - novela
Autor rieši problematiku životného prostredia, príbeh je absurudný, všetko sa to odohráva na južnom Slovensku v chemickom závode, jeden zo zamestnancov oslavuje narodeniny a tak sa zíde rôzna zbierka ľudí, autor tu opisuje takú snobskú spoločnosť, ukazuje ako zabíjajú norky keď sa opijú... Reč príde aj na chemický závod, ktorý veľmi škodlivý a vidno to najmä na tom, že vrany, ktoré prelietavajú nad závodom umrú po chvíli a preto je tu taký zamestnanec, ktorý ich zbiera a počíta (a jeho úlohou je takisto „znižovať“ tieto čísla)

Balada o vkladnej knižke – novela
Matka má celkom dobrý majetok, jej manžel chodí na týždňovky a tak majú celkom dosť peňazí a ich deti si ich nevážia, ani rodičia sa nimi moc netrápia. Matka má problémy so srdcom a na konci jej príde zle, nestihnú jej privolať lekára a ten na konci už len konštatuje smrť. Večer rodina zasadne v obývačke a otec kritizuje deti (mladú generáciu), keď pochopil, aké sú, nazýva ich larvami a príživníkmi, od toho okamihu sa začínajú starať o seba každý sám (už sú dospelí)

Slony v Mauthausene – román
Román, v ktorom sa stretnú dvaja bývalí priatelia Slovák a Holanďan, ktorí sa spoznali v koncentračnom tábore. Holanďan pricestuje na Slovensko, stretnú sa a spolu spomínajú na minulosť. V tých spomienkach vyjadrujú radosť, že prežili a Holanďan pripisuje svoje šťastie slonovi (má slonie sošky,...)

Najsmutnejšia oravská balada – román o Orave
Rozprávačom je tridsiatnik Poldo (Leopold) Brechnár, ktorého život je trošku pohnutý, dlho nepozná svojho biologického otca, keď ho spozná, tak zistí, že o neho nejaví záujem, lebo bolo pre neho dôležité postavenie a Poldova matka bola slúžka... Tak trošku ukazuje, že Oravci sú zákerní, nedožičia druhému

Peter JAROŠ
Pochádza z dediny Hybe

Popoludnie na terase – novela
Príbeh situovaný do redakcie, ukazuje všedný deň => literatúra všedného dňa

Urob mi more – novela, tiež literatúra všedného dňa

Až dobehneš psa, Menuet, Telo v herbári – poviedky

Krvaviny – poviedky s hororovým nádychom
Sú to príbehy, ktoré si číta gróf Gorazd, ktorý na konci spácha samovraždu

Tisícročná včela – román, 18te roky 19teho storočia až po prvú svetovú vojnu, príbeh je situovaný do dedinky Hybe, vojnový, generačný – opisuje tri generácie murárov Pichandovcov, má prvky magického realizmu
Pichandovci sú liptovkí murári, ktorí absolvujú veľa ciest do Európy murovať. Ukazuje, ako sú Slováci pracovití, ukazuje ako sa jednému sníva o včele, tá prežije všetky generácie. Sú tu prvky postmoderny, úvahy o živote, viere, peniazoch... Je tu veľa dobových novinových článkoch, je tu text Cleavlandskej dohody, mapuje históriu dediny takže využíva kronikové zápisky, ukazuje aké katastrofy postihli dedinu, kedy sa koľko ľudí narodilo a zomrelo,... Sú tu aj erotické prvky.

Starý Pichanda mal psa, ktorého volal Zanzibar (lebo rád cestoval), keď starý Pichanda zomrel v zime, do záhrady viedli stopy jeho psa a v jednom momente sa stratili a odvtedy ho už nikdy nikto nevidel. Mladému Pichandovi sa raz snívalo, že hrá v bruchu veľryby karty s jeho bývalou Želkou.Je tu veľa groteskných situácií, napr. sa pošmykli s truhlou

Nemé ucho, hluché oko – román, voľné pokračovanie Tisícročnej včely, ale už nedosahuje jej úroveň. Hovorí hlavne o Samovi Pichandovi mladšom, ktorý sa vrátil aj s manželkou a deťmi na Slovensko, zameriava sa na spoločenské udalosti, na to, čo sa deje

Rudolf SLOBODA
Autor románov, poviedkových kníh, všetky knihy lokalizované v Devínskej novej Vsi (jeho rodisko), mnohé jeho postavy majú autobiografické črty, sú založené na pravde,... Často veľmi pravdivo rozpráva o sebe a o svojich blízkych. Spáchal samovraždu.

Narcis – román
Urban Chromý (nesie mnohé autobiografické črty) je mladý človek, zanechal VŠ a odišiel do výroby, štúdium zanechal pre vnútorný nesúhlas s prostredím, nevie sa vyrovnať sám so sebou, má problémy sa zaradiť do spoločnosti, nevie si nájsť cestu k rodine, kolegom,... trpí depresiami, má samovražedné sklony. Je tu veľa úvah, zamyslení,... takisto jednoduchý príbeh Urbanovho života

Hudba – román
Mirko Novák je mladý školák, študuje na konzervatóriu hudbu, má taký stav očarenia, páči sa mu mestské prostredie, ale čoskoro sa začínajú prejavovať depresívne stavy, nerozumie si s rodičmi, so spolužiakmi, sklamal sa v láske,... Taktiež jeho stavy vyúsťujú až do samovražedných myšlienok

Uhorský rok – kniha 12 poviedok, približujú každodenné problémy a starosti ľudí z jeho rodiska

Hlboký mier – kniha poviedok, rozpráva príbehy z rodiska, každodenné všedné a nevšedné príbehy, mnohé sú na hranici medzi realitou a fantáziou, majú počiatky v autorovej mladosti

Rozum – román, bol označený ako román desaťročia, jeho najhodnotnejšia kniha. Je trochu experimentálny a jemne autobiografický, postmoderna – viacúrovňový.
Rozprávač je muž, scenárista, nevieme jeho meno. Vrátil sa z nemocnice, kde sa liečil na žalúdočné vredy, vrátil sa do dedinky, uvažuje o veľa veciach, najčastejšie sa vracia s myšlienkami k otcovi, ktorý umrel na rakovinu žalúdka, s čím sa nevie zmieriť, lebo akurát si začali rozumieť a nestihol mu povedať všetko, čo by chcel. Dokonca prichádza k poznatku, že čoskoro umrie na rakovinu žalúdka tiež. Nemá moc dobrý vzťah s manželkou, ktorá sa niekoľko krát liečila na psychiatrickej liečebni, on býva v dome svojho otca, kým ona v ich spoločnom byte, najprv tam bývala aj dcéra ale nakoniec ju poslal bývať k svojej matke, uvažuje o tom, že tá dcéra nemá ani poriadneho otca ani matku... Autor nastoľuje aj vzťah k ostatným dedinčanom, ktorý sa začína narúšať, napokon rieši svoj pracovný problém, lebo jeho scenáre sú nie vždy prijímané, uvedomuje si, že by mal niečo napísať, ale nemá námet a uvedomuje si, že to nie je moc dobré. Je tu obraz človeka, ktorý je pesimista, ale uvedomuje si svoj stav a chce ho rozumom zvládnuť, uvedomuje si, že musí niečo urobiť, aby zmenil svoj osud.

Dušan DUŠEK
Žijúci a mladý autor, majster prozaickej miniatúrky, jeho príbehy sú zakotvené na Záhorí, kde býva, majú humorný nádych, rozprávačmi jeho príbehov sú mladí muži, rozpráva buď bežné príbehy, lebo naopak výnimočné.

Strecha domu – kniha poviedok
Vracia sa do minulosti, do detstva, veľa myšlienok venuje starým rodičom, pripomína Tajovského

Oči a zrak – kniha poviedok
Poviedky, ktoré sú písané vo veršoch, sú krátke, občas sú to len také momentky, drobné dedinské atmosféry, pocity

Poloha pri srdci – poviedka z mladosti a zo základnej vojenskej služby
Hovorí o tom, ako vojaci čakali všetci na listy, len on nie a tak si raz sám napísal pohľadnicu a poslal si ju a odvtedy ju nosil v náprsnej taške pri srdci.

Kalendár, Náprstok – poviedky

Dušan MITANA
Taktiež žijúci autor, prináša prvky hororu, nečakaného zvratu, postmoderny

Psie dni – kniha poviedok
Za psí deň považuje za dni, keď sa nič nedarí a ešte je aj hrozne teplo, sú to nezvyčajné príbehy, kde sa strieda realita so snom, kritika túto knihu odsudzovala, ale verejnosť ju priala s nadšením. Sú tu nekonvenčné postavy

Nočné správy – kniha poviedok, nepochopiteľné príbehy

Patagónia – novela
Rozpráva príbeh bývalého VŠ študenta Ivana, ktorý žil nekonvenčne, nechcel sa prispôsobovať ani oblečením, netrápilo ho to, či vytŕča, bol svojský, rozhodol sa, že sa bude živiť písaním, kvôli čomu v podstate prerušil kontakt s rodičmi, keď jeho otec umrel, tak mu to matka ani nemala ako oznámiť, keď sa po rokoch vrátil tak to zistil. Rád si spomína na časy, keď fungovali ako rodina a otec mu rozprával o tom, ako chce ísť do Patagónie

Koniec hry – román
Režisér Peter Slávik, bol veľmi silne citovo viazaný na svoju matku, rozhodol sa oženiť s Helenou, ktorá bola od neho staršia a hlavne mala alkoholickú minulosť, ani sa nechcela riešiť, striedala sexuálnych partnerov, proti Petrovej vôli si dva krát dala zobrať dieťa.
Peter sa vracia domov, chce sa osprchovať a ísť navštíviť matku. Doma na svoje prekvapenie našiel svoju manželku, ktorá sa mala z Prahy z liečenia vrátiť na druhý deň. Bola opitá, vyčítala mu, že ju nečakal na letisku a preto sa opila a priviedla si doma milenca... Peter zobral nôž a zabil ju, šiel za matkou a tá to zobrala na seba, on si uvedomuje ako veľmi miloval Helenu,...

Hana PONICKÁ
Lukavické zápisky – kniha spomienok, zápiskov
Sú to svedectvá, dokumenty, autorka sa snaží zdokumentovať čas totality, ako boli autori vytláčaní, umlčovaní, o vzťahu literárnej kritiky k autorom...