Staroveká literatúra
Staroveká literatúra
( 3tisícročie p. n. l. – 5 storočie n. l. )
I. ORIENTÁLNA LITERATÚRA
1. Egyptská literatúra – epos – Spev o Slnku
2. Sumerská literatúra – epos o Gilgamešovi (veľký epos o kráľovi, ktorý sa snažil o nesmrteľnosť duše i o svoju nesmrteľnosť. Ale keďže bol s jednej časti boh a s druhej časti človek, jeho snaha o nesmrteľnosť bola márna)
3. Hebrejská literatúra – biblia (starý zákon, nový zákon)
starý zákon – stvorenie sveta pred Kristom, 3 druhy
kníh: a) poučné a básnické
b)historické
c) prorocké
nový zákon – od narodenia Krista – 4 evanielijá (Marek, Matúš,
Lukáš, Ján)
4. Indická literatúra – eposy Mahábháraka a Rámájana.
1. epos o súperení 2 bratov o trón, o krvyprelievaní a o
noci
2. poetický epos, o láske indického princa a jeho manželky
II. ANTICKÁ LITERATÚRA
1. Rímska literatúra – bola ovplyvnená gréckou literatúrou rozvíjala sa najmä poézia aj keď svoje zastúpenie mala dráma aj epika.
a) dráma – Plautus – komédia, v ktorej čerpal námety z každodenného života. bol hercom, režisérom, jeho hry sa odohrávali v gréckom prostredí najčastejšie v aténach
b) epika – rečnícke a filozofické školy
Cicero – preslavil sa najmä svojimi politickými a
súdnymi rečami.
c) lyrika – Vergílius – pastrierské spevy (Bučolita), roľnícke (Georgika)
epos – Aeneas – o hrdinovy
Grécko-trójskej vojny, zjednocovateľ a zakladateľ veľkej Rímskej ríše. Celý epos začina 4-verším s ktorého sa dozvedáme obsah
nasledujúcich riadkov (propozícia)
– Horácius – ódy (oslavné básne a majú aj poučný charakter. Poúča najmä mladých ľudí a ponúka im rady ako sa majú správať aby boli prospešný sebe aj iným.
– Ovídius – je autorom metamorfóz (premeny) – básnicky spracované grécke a rímske mýty o premenách ľudí a bohov, mali vyvolať estetický zážitok a vzbudiť v čitateľoch fantáziu.
Orfeus a Eurydika
– premena o láske Orfea k svojej manželke, ktorá sa ocitla v podsvetí po uhryznutí zmijou. Túžbou Orfea bola dostať ju medzi živých čo sa mu však nepodarilo pretože nesplnil boží príkaz – obzrel sa a svoju manželku druhý krát a natrvalo stratil.
Daidalos a Ikaros
– premena ľudí na vtákov
Catullus – autor vlasteneckých veršov v ktorých sa opája krásou svojho rodného ostrova (Sírmia)
“Spomedzi ostrovov ty perla najkrajšia, jak rád že znova zriem, ako rád k tebe prichádzam”
2. Grécka literatúra
Sofokles – autor tragédií, veršovaná
tragédia Antigona – kompozícia: – prológ
- 5 dejstiev
- epilóg
– hl. postavy – Kreón (kráľ), Euridika
(kráľovná), Haimon (syn kráľa), Antigona, Izmena, Eteokles, Rolinejkes (Oidipove deti), veštec Térezias.
Dej sa odohráva v tébach ktoré
sú práve vo vojnovom stave, dvaja kráľovi synovia Eteokles a Polymejkes sú taktiež vo vojne. Obaja v boji padnú. Kráľ Kreaon dáva Eteokla
pochovať zo všetkými podstamy ako ochrancu vlasti ale Polynejka necháva ako nepriateľa vlasti napospas divej zvery. zakáže ho pochovať pod
hrozbou trestu smrti. Antigona však jeho príkaz poruší preto ju stihne tvrdý trest.
Prológ – Antigona sa zhovára z Esmenou a oznamuje jej
že nebude rešpektovať kráľovský rozkaz a pochová pohodeného Polinejka.
1. dejstvo – vystupuje kráľ Kreón, vyslovuje svoje
rozhodnutie nepochovať Polimejka
2. dejstvo – Antigon obhajuje pred Kreontom svoj čin:
“Bol to zákaz, ktorý nepochádzal ani od Dia ani od Diké, spoločníčka bohov v podsvetí nám neprikázala nič podobné. Nuž, usudzovala som že tvoja vôľa smrteľníka nemá takú silu aby rušila nepísané a neochvejné zákony božie.”
3. dejstvo – kráľovský syn Hainion vystupuje na obranu Antigony.
4. dejstvo –
Antigonu odvádzajú za mesto do komennej hrobky kde ma zomrieť.
5. dejstvo – veštec Teiresias hovorí Kreontovy o hneve bohov, ktorých si
kráľ môže nakloniť na svoju stranu dvoma činmi:
– oslobodí Antigonu
– pochová Polimejka
Epylóg – Antigona sa v hrobke na svojom závoji obesí. hainmon a Euridika tiež spáchajú samovraždu. Kreón zostáva sám z výčitkami svedomia.
Okrem tragédií sa v Grécku písali aj komédie ktoré boli kritické a kritizovali hlavne spoločnosť a medziľudské vzťahy. Divadelné hry v starovekom Grécku boli zmesou hudby, spevu a tanca. Iba dialogické časti sa recitovali. Herci mali často na tvárach masky, čo súviselo zo starými obradmi a dodávalo to predstaveniu magicky ráz. Úlohou rozprávača mal často chór (zbor).
EZOP – zakladateľ bájok v ktorých vystupujú zvieratá správajúce sa ako ľudia -na konci je ponaučenie
Medzi najvýznamnejších gréckych autorov poézie patria:
ANAKREÓN – veľký oslavovateľom života. Ospieval lásku, krásu, mladosť, ženy, víno.
SAPFÓ – uznávala radosti pozemského života, na svojom rodnom ostrove Lezbos združila mladé dievčatá kde zasvietili službu bohom a kde sa venovali telesným a duševným radovánkam
HOMÉR – autor eposov (rozsiahle výpravné
epické básne)
– Ilias je to epos zachytávajúci grécko-trójsku vojnu. Na oboch stranách bojovalo veľké množstvo udatných bojovníkov,
do deja zasahovali aj bohovia, ktorí mali medzi smrteľníkmi chránencov ale aj tých ktorým škodili. napokon dochádza k dobitiu Tróje vďaka
lsti Trójskemu koňovi ktorého vymyslel Odiseus za čo potom musel unášať hnev bohov.
- Odysea – tu sa opisuje dobrodružné putovanie Odysea, gréckeho hrdinu, ktorý po skončení Trójskej vojny blúdil svetom. jeho blúdenie trvalo 10 rokov. Až sa napokon dostal k brehom Itaka, kde ho už čakala verná žena Penelopa.