Jonáš Záborský
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 923
Uložení: 65
Jonáš Záborský
1812 (Zobor) – 1876
- najrozpornejšia postava v slovenskej literatúre
- gymnázium navštevoval v Kežmarku, teológiu v Prešove, filozofiu v Halle – tu sa zoznamuje s Ľudovítom Štúrom, s ktorým sa nemali radi
- písal poéziu, prózu a drámu
POÉZIA:
Bájky
- prvá zbierka, využil tu satiru
- kontrast života ľudí a zvierat
- vyrovnáva sa tu s otázkou slobody, sociálnej nerovnosti a útlaku
Žehry
- básnická zbierka (1851)
- písal ju v staroslovienčine
- narazila na veľký odpor Štúrovcov a podnietila spor o spisovnú reč
Vstúpenie Krista do raja
- náboženský epos
- z tohoto eposu publikoval len časť pod názvom VSTÚPENIE KRISTA DO PEKIEL
- podáva tu univerzálny pohľad na dejiny a súčasnosť
PRÓZA:- priniesol realistické prvky
znaky:
- Hrdina je vždy osamelý
- Hrdina je v rozpore s celým svetom ( s nadriadenými, s podriadenými, s pánmi)
- Postavy charakterizuje už podľa mena (Capino, Truľo)
- Kritizuje spoločnosť
- Kritizuje Budapešť, Viedeň, slovenský nacionalizmus a maďarský šovinizmus
- prózu delíme
- Didaktická
- Historická
- Satiricko – kritická
- Didaktická (vzdelávacia) próza:
Dva dni v Chujave
- najvýznamnejšia
- skladá sa z 2 častí
- časť- Deň škaredý
- časť- Deň pekný
- napísal ju v období Bachovského absolutizmu
- je to ostrá kritika na byrokraciu a zemianstvo
1. Deň škaredý
- zobrazuje dedinu aká bola na konci 19.
Dedina sa volá Chujava. Domy sú na spadnutie. Ľudia hľadajú útechu v alkohole. Do dediny prichádzajú úradníci z mesta vyberať poplatky a pokuty. Dedinčania musia zaplatiť pokutu pretože prichystali malé kôpky štrku na stavbu cesty. Tí, čo sa búria, sú palicovaní. Títo úradníci obvinia farára, že málo pomaďarčuje. Dedina mala len maďarské noviny. Žiadajú dedinu, aby postavila nový most. Dedina nemá lesy – odmietne most postaviť. Východisko všetci nachádzajú v alkohole: „Bo celá Chujava teraz pila. Starí, mladí, muži, ženy ...“
2. Deň pekný
- rozprávanie, keď sa všetko na dobré obrátilo
Do Chujavy prišiel za farár Ľudomil Rastic, ktorý sa spojil so všetkými úradníkmi a učiteľom, vytýčili si ciele, zriadili detskú opatrovňu, školu, sýpku a požičovňu obilia. Neskôr odkúpia majetok od statkára Kobzayho. Po požiari postavia nové domy
- je to vlastne dialóg o metóde a o cieli práci, ktorý ma robiť národná inteligencia na dedine
- je tu veľa úvah o sociál. reformách a kladie sa dôraz na mravné ponaučenie
- v tejto časti Slováci prestali piť, venujú sa práci – utopická predstava o novej dedine
Panslavistický farár
- autobiografická poviedka
- autor tu spracúva osobné skúsenosti občana, kňaza a ľudovýchovného pracovníka
- témou poviedky je niekoľko kapitol zo životopisu slovenského vzdelanca, ktorý nemá rád vrchnosť ani ľud
- DEJ: Do obce Baranie prichádza farár Žarnovič. Ľudia sú v dedine alkoholici a
Farár Žarnovič sa dostane medzi 2 mlynské kamene: Na jednej strane úrad na druhej ľud. Márne sa usiluje zmeniť obec. Vrchnosť robí proti nemu samé intrigy.
- záver poviedky tvorí list priateľovi, že nič ho nedonúti, aby prestal pomáhať slovenskému
ľudu
- Historická próza – poviedky
Hlovík medzi vzbúreným ľudom – zobrazuje postavenie na Zemplíne r. 1831
Mroč – poviedka z revolúcie v 1848
- Satiricko – kritické diela
Faustiáda
- fantasticko – hrdinská báseň napísaná v próze
- satira na uhorské pomery
- hlavná postava je Faust, ktorý sa vyberie do Kocúrkova, no najprv sa zastaví v nebi, očistci a v pekle. Potom si zájde do Turecka a prichádza do Kocúrkova
- v Kocúrkove zobrazuje slovenskú inteligenciu po roku 1848
- podáva tu kritiku Bachovho absolutizmu (predstavuje ho obor Puchor)
- tento obor Puchor predstavuje uhorskú byrokraciu - Faust tohto obra oslepí a obor od zlosti skamenie
- sú tu prvky z mytológie
- tvrdá kritika na pomery v Uhorsku
DRÁMA:
- Knižné drámy
- Veselohry
- Knižné drámy
- nemajú javiskovú úpravu, sú vydávané ako knihy
- dráma s tematikou Veľkej Moravy Bitka pri Rozhanovciach Huňadyovci
Dóža
- hry čerpajúce z Srbsko – Uhorských dejín
Chorvátska Helena
- hry čerpajúce z Rusko-poľských dejín = Lžedinitriády (9 drám)
- Veselohry
- hry s javiskovou úpravou sú aktuálne a dodnes sa hrajú
Šulek a Holuby
- zo života Karola Holubyho, ktorého Maďari obesili za účasť na revolúcii v roku 1848
Najdúch
- hrá sa dodnes
- v strede drámy stojí postava inteligenta, racionalistu s kritickým postojom ku všetkým zložkám spoločnosti
- ostrá kritika zemianstva, ktoré je hospodársky na úpadku
- dej sa odohráva okolo nemanželského dieťaťa zemana Gejzu Kolozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rajkovičovej. Maňuša donesie dieťa na panský dvor, aby ho vydierala, pretože nemá prostriedky na výchovu. Gejza Kolozy ju dá zatvoriť, aby ju donútil mlčať. Dedina sa o tom dozvie, prichádza na panský dvor, pretože sa chce pomstiť. V poslednej chvíli prichádza farár a zachraňuje pánov
- okrem tejto dejovej línie sa tu hovorí o voľbách na miesto služného. Voľby chce vyhrať Gejza Kolozy rôznymi podvodmi a podplácaním- voľby vyhráva Jablonkay. Je to zidealizovaná postava, má všetky prvky slovenského národa.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Jonáš Záborský | Referát | 507 slov |