Jozef Gregor Tajovský (1874 – 1940)

Jozef Gregor Tajovský

(1874 – 1940)

• narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici
• pochádzal z mnohopočetnej remeselníckej rodiny
• vychovával ho starý otec Štefan Greško, ktorý mal na neho veľký vplyv
• filozofia starého otca prešla aj do jeho kníh
• študoval v Banskej Bystrici, odtiaľ prešiel do učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom, ako učiteľ pôsobil v Banskej Bystrici, Hornej Lehote, Dohňanoch
• dostal sa do konfliktu so štátnou správou, lebo nechcel učiť slovenské deti po maďarsky
• v roku 1898 odišiel do Prahy študovať na obchodnú akadémiu
• zapájal sa do študentského spolku Detvan, pridal sa k hlasistom a tým sa mu otvoril pohľad na sociálne podmienky Slovenska
• v roku 1910 prišiel na Slovensko, zamestnal sa ako bankový úradník v Trnave, neskôr Martine a Prešove
• potom sa vrátil do Martina, kde pracoval ako redaktor Národného hlásnika

• v Martine sa oženil s Hanou, mal veľmi šťastné manželstvo
• jeho manželka bola tiež literárne činná
• v roku 1915 musel narukovaťna východný front a prešiel na stranu Rusov
• po návrate žil v Martine, neskôr v Bratislave, kde aj zomrel
• bol to silný zástanca jednotného štátu Čechov a Slovákov
• v roku 1939 poslal spolu s J.Jesenským otvorený list s nesúhlasom s rozbitím ČSR
• je pochovaný v Tajove

- tvorba:  dráma

 próza: poviedky – vyšli v súboroch: Besednice

Do konca a iné rozprávky

Dve dediny Omrvinky Smutné nôty Spod kosy

 z týchto súborov najviac vynikajú poviedky: Apoliena

Do konca

Horký chlieb Maco Mlieč Mamka Pôstková Mišo

Na chlieb

- témy poviedok:  spomienkové témy

 maďarizácia

 vysťahovalectvo

 postavenie inteligencie v národnom živote

 vojna

 sociálna problematika

• znaky poviedok:

1. využil stručnosť v charakteristike postáv a v deji
2. autor vystupuje ako rozprávač
3. vinu za sociálne podmienky slovenského ľudu nehľadal u iných, ale v samotnom slovenskom ľude
4. hrdinovia sú najbiednejší z celej dediny
5. využilčistú ľudovú reč: veľa prísloví, porekadiel, ľudových zvratov

DO KONCA

• je to spomienková poviedka – na detstvo, na starého otca
• starý otec bol veľmi pracovitý, húževnatý a dôsledný
• hlavný motív - ľudská práca
• práca hýbe celým dejom poviedky a vytvára aj charakter starého otca
• smrť starého otca, ktorá je dominantná, súvisí s prácou – na smrteľnej posteli si starý otec spomenul na sľub, ktorý dal starej matke, že jej príde pomôcť na lúku
• keď sa stará matka vrátila, našla ho na zemi mŕtveho, pri ňom bola sekera a kapsa, s ktorou chodieval na pole
• záver poviedky: „Pre nás žili, pre nás pracovali a strádali bez oddychu až do “

MACO MLIEČ

• sociálne ladená poviedka

• KOMPOZÍCIA: krátky príbeh bez zvratov a napätia
  1. stretnutie rozprávača v osobe sg s Macom Mliečom
  2. vysvetlenie rozprávača, prečo zachytil stretnutie
  3. prerozprávanie života MacaMlieča od dôb, keď začal pracovať

- prerývané opismi a charakteristikami

• je to príbeh duševne chorého, čistého dedinského človeka
• poviedka je robená v kontraste svet sluhov – svet pánov, kontrast vidno hneď v úvode poviedky
• je tu podaná: charakteristika gazdu:„Gazda bol bohatý, doprial si nič nerobiť,

peši nevyšiel ani do poľa, brucho ako súdok a oči ako mesiac.“

charakteristika Maca Mlieča:„Na Macovi iba čierna ohorená

chlpatá kožka, čaptavá noha a dokľavené prsty.“

• príbeh sa odohráva v maštali aj mimo nej, Maco v maštali aj zomiera
• nikdy neprišlo ku konfliktu medzi pánom a sluhom Maco
• pracoval celý život u gazdu, celá jeho postava je poznačená takýmto životom, je zanedbaný, špinavý, nahluchlý
• u gazdu pracoval za stravu, kúsky odev, kalíšok pálenky a tabak
• poctivo robí svoju robotu, často i navyše
• nemá pocit, že ho gazda zdiera, naopak – myslí si, že s ním má veľa výdavkov
• nepozná cenu peňazí, lebo ich nepotrebuje
• tesne pred smrťou prichádza za gazdom, aby sa mu poďakoval za všetko, čo pre neho urobil
• záver: gazda mu vystrojí pohreb, s kňazom a odobierkou, celá dedina chváli richtára, len sluhovia si šepkajú, že ho mali za čo pochovať

MAMKA PÔSTKOVÁ

• sociálne ladená poviedka
• podáva obraz ľudskej biedy a statočnosti mamka Pôstková
• 65-ročná, životom ubitá žena, zarába si na živobytie pečením a predávaním chleba a ako sezónna poľnohospodárska robotníčka
• je manžel sa o rodinu nestaral, nepracoval a žil na jej úkor
• mali syna – podal sa na svojho otca, nestará sa o rodinu, mamka Pôstková pomáha neveste živiť vnúčatá
• požičala si na opravu strechy peniazez banky, poctivo spláca a nakoniec dlžobu 3 koruny splatí tak, že predá svoju perinu, len aby mohla spokojne umrieť
• v postave bankového úradníka vystupuje sám autor, chce zaplatiť túto dlžôbku, ale bojí sa, aby ju neurazil

„Slováci vedia o pánoch, grófoch, ale medzi sebou málokoho zbadajú a čo by bol seba osobitejšieho života a mravov človek, medzi svojimi nikto nehľadá príkladu,“

MIŠO

• poviedka z čias veľkej hospodárskej krízy
• téma: problém hľadania občiny
• hlavná postava: poľnohospodársky robotník, ktorý sa snaží najprv zamestnať u Žida v meste, potom ako robotník vo fabrike a skončí ako žobrák

„Mišo so ženou už dávno nežijú ako ľudia, ale ako psi, ktorý ktorého prešteká a lepšie pokúše.“

APOLIENA

• sociálne ladená poviedka
• hlavná postava: Apoliena – má 15 rokov, jej otec je notorický alkoholik
• bil ju tak, že ohluchla
• rodičia ju dajú do služby do mesta, do remeselníckej rodiny
• výhodou je, že jej niekedy dajú najesť,ale tak isto ju tu bijú učni a majstrová
• Apoliena musí zo služba odísť, lebo sluch sa jej zhoršil natoľko, že nepočuje rozkazy
• autor na záver dáva otázku: „Čo s ňou bude?“

HORKÝ CHLIEB

• sociálna poviedka
• hlavná postava: Mara Turianka – vdova, stará sa o 3 deti
• po nociach chodí strážiť deti pánov, tým si zarába
• v jeden zimný večer, keď sa koná ples, stráži panské deti, ale má strach o svoje vlastné, preto sa na ne chodí pozerať
• vonku mrzne, je veľmi slabo oblečená – ťažko ochorie
• v závere autor dáva otázku: „Kto sa bude starať o ňu a deti, keď je Mara chorá?“
• je tu podaná kritika sociálnych pomerov na Slovensku koncom storočia

HLUCHÁŇ

• poviedka s tematikou I. svetovej vojny
• podnadpis: ROZPRÁVKA Z RUSKA
• je to silný protest proti vojne
• hlavná postava: Jano Kotliak – má 3 deti, je hluchý
• na fronte bol viac sluhom ako vojakom
• spočiatku sa z neho všetci smiali, ale keď spoznali jeho prostú ľudskú dušu a nesmiernu obetavosť, všetci si ho obľúbili
• jeho smrť pociťovali ako vlastnú tragédiu

„Večer vyšiel za zákop na svoju obyčajnú službu a ráno ho našli mŕtveho.“

• dráma: je zameraná na jednoaktovky (1 dejstvo), veselohry, sociálnu drámu

- jednoaktovky:Matka

V službe Hriech Tma

- všetky jednoaktovky sú aktuálne a veľmi často hrané

• v hrách prevažuje dokumentárnavernosť nad dramatickou nasýtenosťou

V SLUŽBE cítiť tu kritický aspekt Tajovského

• vystupujú tu 3 postavy: bohatý gazda Štefan, jeho žena Zuzka, sluha Jano
• celý dej spočíva na dialógoch a na konfliktoch medzi Štefanom, jeho ženou a Janom
• najväčší konflikt je v oblasti sociálneho postavenia
• Zuzkine sympatie k Janovi vyplývajú z poznania, že Zuzka je v Štefanovej mysli ako slúžka
• podľa slov Jana a Zuzka, Štefan nemá v srdci dobro, ale len peniaze

„Ani nechcem vládnuť majetkami, čo z nich?“

STATKY – ZMÄTKY

• sociálna dráma
• Tajovský o nej povedal: „Ľudské statky narobia v duši zmätky.“

• príbeh sa odohráva na slovenskej dedine v storočí
• dedina tu nevystupuje ako jednoliaty celok, ale vystupujú tu rôzne typy ľudí
• postavy:

ONDREJ PALČÍKa jeho žena MARA – starí bohatí gazdovia, ktorí nemajú deti, ale sú lakomí na to, aby si nejaké zobrali za svoje, alebo aby si najali paholkov – zdalo sa im, že každý veľa je a málo robí, preto prišli na myšlienku, aby Ďuro Ľavko a Zuza Kamenská prišli k nim bývať a pracovať

ĽAVKOVCI – rodičia Ďura snívajú o tom, ako im bude dobre, keď sa ich syn ožení; Ďuro je ľahtikár, má rád ženy, krčmu, tanec, ale pre majetok je schopný urobiť všetko, ožení sa so Zuzou Kamenskou,ktorú vôbec nemá rád

KAMENSKÍ – sú chudobní, ale rozumní, na prvé miesto dávajú charakter a city človeka; pani Kamenská však uprednostňuje majetok a tvrdí, že ostatné príde samo; Zuzka je tiché a prcovité dievča, je zvyknutá poslúchať a svoju mladosť strávi v službe pre iných

BETA – mladá žena, ktorá opustila už 2 mužov, rada sa parádi a vábi k sebe Ďura

Ľavku

• a 2.dejstvo sa odohráva na Vianoce, 3. v júli a 4. na Štefana (o rok)

OBSAH:Palčíkovci si najmú Ďura a Zuzu – zosobášia sa a nasťahujú k Palčíkovcom, ktorí im sľúbili prepísať majetok (chcú ich využiť ako lacné pracovné sily). Ďuro so Zuzkou robia, ale Palčík nechce prepísať majetok. Ďuro odvrhne Zuzku a privedie si k Palčíkovcom Betu, ktorá ho núti, aby žiadal prepis majetku. Palčíkovci vyčítajú Ďurovi a Bete, že veľa míňajú. Nakoniec sa Ďuro povadí s Betou a posiela ju preč. Palčík vyháňa Ďura z domu, ale ten pýta, aby jeho a Zuzu vyplatili za robotu. Palčík nesúhlasí a za Ďurom vypáli z revolvera – netrafí. Ďuro prichádza za Zuzkou, s ktorou má syna, a prosí ju o odpustenie. Zuzka mu všetko odpustila, ale odmietla sa k nemu vrátiť. V poslednej fáze hry sa Zuzka mení ma ženu veľkej morálnej sily a odhodlanosti.

• hra má pevnú kompozíciu, úsporný plastický dialóg, rýchly dramatický spád, výrazné charaktery
• dialógy sú doplnené ľudovou rečou, najvýraznejší je dialóg medzi Ďurom a Zuzkou
• je to veľmi aktuálna hra, hrá sa dodnes

ŽENSKÝ ZÁKON

• veselohra, považuje sa jeho najlepšiu hru
• stále aktuálna, hrá sa v Divadle Pavla Oszágha-Hviezdoslava v Bratislave, je naštudovaná i v záhoráčtine (preložil Štefan Moravčík), má veľký úspech
• má sociálny podtext
• odohráva sa v 19.storočí na dedine
• postavy: rodina Maleckých, rodina Javorovcov, klebetnica, donášačka Dora
• vynímajú sa 2 postavy: ANIČKA JAVOROVÁ– polosirota, žije s matkou

MIŠKO MALECKÝ – má oboch rodičov

• hlavná myšlienka - ženská tvrdohlavosť
• Miško Malecký a Anička Javorová sa majú Pri pytačkách sa matky zaľúbencov nezhodnú na tom, kto má ísť ku komu bývať. Mara Malecká chce, aby jej syn a nevesta zostali u nej, pretože by boli lacnou pracovnou silou. Mara Javorová chce, aby obaja bývali u nej, pretože jej chýba mužská sila v dome. Keďže sa na pytačkách nedohodnú, prichádza za Marou Maleckou Dora, ktorá jej ponúkne výhodnejšiu ponuku pre Miškovu ženbu. Ponúkne jej richtárovu dcéru, ktorá dostane do vena krajky a strieborné poháre. Takto vznikne spor medzi ženami, v ktorom ani jedna, ani druhá nechce ustúpiť. Situáciu vyrieši Miškov otec, ktorý predstavuje zdravú ľudskú múdrosť a morálku, dokáže sa povzniesť nad malichernosti žien.
• veľmi významný je tu dialóg, ktorý rozvíja dramatické zápletky
• je to hra plná ľudského humoru
• je tu veľa porekadiel, prísloví, ľudových piesní a folklóru

SMRŤ ĎURKA LANGSFELDA

• dráma
• zachytáva revolučné roky,osud slovenského poslanca Ďurka Langsfelda

BLÚZNIVCI A HRDINA

• dráma
• tragický údel notára Messerschmidta, pranierujúceho plané národovectvo

HRDINA

• dráma
• zaznieva hlas svedomia demobilizovaného vojaka Janka Mihálika, ktorý sa stal hrdinom proti svojej vôli