Pavol Orságh Hviezdoslav

Pavol Orságh Hviezdoslav

(1949 – 1921)

• narodil sa vo Vyšnom Kubíne
• pochádza zo zemianskej rodiny
• je to najväčší slovenský básnik a právom mu patrí titul: bard slovenskej literatúry
• základné vzdelanie získal v Leštinách a v Jasenovej
• gymnázium – Miškovec, Kežmarok – tu i maturoval
• po maturite sa prihlasuje na právnickú akadémiu do Prešova
• po skončení pracoval v Dolnom Kubíne, v Turčianskom Martine, v Senici, v Námestove
• v Námestove pôsobil 20 rokov
• Námestovský pobyt sa považuje za najplodnejšie roky
• po 20 rokoch sa vracia do Dolného Kubína, tu žije do konca života
• pseudonym Hviezdoslav si zvolil preto, že chcel aby jeho tvorba obsahovala všetko od zeme po

Vplyvy: najväčší vplyv mal jeho učiteľ Adolf Medzihradský, Janko Matuška, Ján Kollár, Andrej Sládkovič, Šándor Petöfi

Písal lyriku, epiku, drámu

LYRIKA:

• do literatúry vstupuje básnickou zbierkou

BÁSNICKE PRVJESENKY JOZEFA ZRANSKÉHO

• táto zbierka vyšla na jeho vlastné náklady
• venoval ju A. Sládkovičovi
• touto zbierkou sa pripája kslovenským tradíciám, prejavuje sa tu láska k ľudu, k svojmu rodisku a zamýšľa sa nad úlohou básnika
• zbierka obsahuje 13 básní a vyznieva z nej dôvera vo vlastné činy a sily, túžba po spravodlivosti

Po tejto zbierke nasleduje 8 veľkých básnických cyklov:

SONETY PRECHÁDZKYLETOM

LETOROSTY I., II., III. STEZKY

ŽALMYA HYMNY DOZVUKY

PRECHÁDZKAJAROM KRVAVÉSONETY

SONETY

• cyklus 21 básní
• sú to úvahy a možnosti ľudského konania, úvahy o bádaní vesmíru, o ľudskej nespravodlivosti a o tom, ako z nich uniknúť
• zisťuje, že uniknúť nemožno
• vo zvýšenej miere sa objavuje konflikt Ideál – všednosť

• naznačuje tu, že zmyslom jeho tvorby je hľadanie pravdy, dobra a krásy.

LETOROSTY I.

• je tu vyjadrené umelecké krédo autora, estetický program jeho tvorby a zásady realizmu

„Mne odporný, čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obličaj.“

• vyníma sa tu báseň DÁVAM Z ÚPRIMNOSTI DUŠE
• témy: pravda, dobro, krása
• túto báseň chce povedať všetkým ľuďom,že pravda musí zvíťaziť nad klamstvom
• cítiť tu vplyv obrovskej prírody

LETOROSTY II.

• boli publikované v Slovenských pohľadoch
• samostatne vyšli až neskôr
• označujeme ich za poéziu čierneho roka (zomreli mu matka, otec, )
• lyrický hrdina sa podobá unavenému pútnikovi a smrť najbližších núti Hviezdoslava zamýšľať sa nad zmyslom ľudského života
• hľadá ho (ľudský život) a prichádza k názoru, že nemôžeme rezignovať a východisko nachádza v tvorbe

LETOROSTY III.- sú najrozsiahlejšie

• prekonáva osobný smútok
• obracia sa k problémom ľudu
• nevidí národ ako harmonický celok, ale vidí ubiedený ľud a vykorisťovanie
• básnik pomaly prechádza od osobných problémov k problémom života slovenského ľudu.
• osvojuje si jeho nazeranie na skutočnosť, podrobuje ostrej kritike vykorisťovateľskú morálku a príživníctvo
• významná báseň K VÁM URODZENÝM VEĽKOMOŽNÝM – priamo v tejto básni obviňuje pánov z ťažkého položenia

“Čim zaslúžil si ľud ten môj i váš položenie znova otrokovo.“

• významná báseň Ó PREČO NIESOM VÍCHROM – autor tu túži, aby bol víchrom, aby mohol odfúknuť ľudské zlo, aby zmizli zlodeji, ľudské klamstvo a nakoniec si uvedomuje, že človek je bezvládny a sám proti tomuto všetkému zlu nič nezvládne

PRECHÁDZKY JAROM, PRECHÁDZKY LETOM

• opisoval tu krásu hornooravskej prírody
• vedie tu rozhovory s kvetmi, stromom, vtáčaťom
• prevláda tu prírodná lyrika
• príroda sa stala nielen inšpiračným zdrojom, ale dáva mu harmóniu a básnik sa stáva organickou súčasťou prírody

Prechádzky jarom – spojenie osobnej a prírodnej lyriky, urobené v kontraste starnúci básnik a mladá príroda

Prechádzky letom – osobná problematika ustupuje do pozadia, básnik vidí predovšetkým človeka ako najvyššiu hodnotu prírody, ktorá je stále večná a nezničiteľná

„Nie teba slnko slávne, neovládne čo aký chmúrny mrak“

STEZKY

• odrážajú sa tu objektívne a subjektívne pocity

• delenie na 2 časti

1. časť – plná melanchólie, pesimizmu
   • tento pocit vyplýva z pocitu staroby, z konca básnikovho života
   • kladie si otázku „Kto je človek a na čo je na svete“
2. časť – pesimizmus mu pomáha prekonať myšlienku na slovanstvo a na vlastný národ
   • vyslovuje tu postoj ku slovenskému národnému životu
   • vyslovil sympatie hlasistom – vyníma sa báseň Slovenský Prométeus – básnik sa prirovnáva k Prométeovi

DOZVUKY

• zamýšľa sa nad osudom, postavením básnika
• žiali nad ubúdaním tvorivých síl
• pochybuje o zmysle svojho diela
• lúči sa s rodným domovom
• je to poézia ľudskej osamelosti a beznádeje
• v závere sa pokúša naznačiť budúci obraz sveta, ktorý je zásadne protichodný prítomnému svetu, ktorý obklopuje básnika
• báseň NIE, SLOVENSKÉHO DARMO OD POETU

KRVAVÉ SONETY

• napísal ich v 1921
• skladajú sa z 32 sonetov
• sú vyvrcholením jeho tvorby
• prechádza od problémov osobných k národným a všeľudovým
• vyjadrený je tu odpor k svet. vojne
• skladá sa z 3 častí:

1. - začína sa úvodnou básňou A NÁROD OBORILSA NA NÁROD
   • podáva tu obraz svet. vojny, jej hrôz, dôsledkov
   • vojnové besnenie prirovnáva k besneniu dravcov
   • poukazuje tu na to, že vo vojne zomierajú ľudia, ktorí priniesli ľudstvu veľké hodnoty
   • poukazuje na to, ako sa sám ničí a hnije všetko, čo človek vytvoril

1. - začína básňou KTO ZAPRÍČINILTENTO ÚPADOK, ZOSUROVENIE, ZDIVOČENIE MRAVOV
   • prichádza k záveru, že je to egoizmus jednotlivých národov, ktoré tužia po zbohatnutí
   • odcudzuje vojnu, ako zlo páchané na ľudstve
   • podáva ostrú kritiku spoločnosti, kultúry, vzdelanosti, náboženstva, lebo nedokázali zabrániť stáročným útrapám ľudstva a

„Na vzdelanstvo CHA – CHA – CHA, jak ľudožrút.“

„Kresťanstvo, tvoja lož je faloš, mam.“

1. - vyjadruje túžbu po mieri a vieru v lepšiu spoločnosť
   • Ó, VRÁŤ SA SKORO, MIERU MILENÝ.
   • v tejto časti túži, aby sa vytratila nenávisť medzi národmi, aby nebolo viac obetí
   • chce, aby sa svet dostal späť do tých istých koľají, chce dodržať predsavzatie neopakovať hrôzy vojny
   • túži, aby medzi národmi zavládlo porozumenie, bratstvo a mier

Znaky Hviezdoslavovej poézie

1. Všetky básne sú napísané v jambe – jamb je netypický pre slovenskú literatúru
2. Na začiatku verša je vždy jednoslabičné slovo
3. Priniesol skrátené slová, aby mu vyšiel jamb
4. Hviezdoslav používa prevrátený – obrátený slovosled – inverziu
5. Priniesol írečité slová (málo používané)
6. Priniesol novotvary
7. Synonymický rad

EPIKA

• tematicky veľmi pestrá Rozdelenie

– Kratšia epika – Epika
1. Kratšia epika	Ľudová	BÚTORA A ČÚTORA NOVÝ ZÁPRAH POLUDIENOK NA OBNÔCKE V ŽATVU NA LUCIU ZUZANA HRAŠKOVIE
Národné dejiny	PRIBINA RASTISLAV ĽÚTOSŤ SVÄTOPLUKOVA JÁNOŠIKOVÁ STUPAJ
Biblické motívy	AGAR SEN ŠALAMÚNOV RÁCHEL KAIN VIANOCE
2. Epika	Lyricko-epická – reflexívna skladba Eposy	HÁJNIKOVÁ ŽENA EŽO VLKOLÍNSKY GÁBOR VLKOLÍNSKY

HÁJNIKOVÁ ŽENA

• lyricko-epická – reflexívna skladba
• hlavná myšlienka: rozpor medzi svetom chalúp a svetom kaštieľov
• vyzdvihnutie morálnych a mravných vlastností slovenského ľudu
• kompozícia: Pozdrav – prológ, 15 kapitol, Zbohom – epilóg Hlavné postavy:

Michal Čajka – mladý horár, ktorý slúži v panstve grófa Villániho

Hanka Čajková – žena Michala Čajku

Artuš Villáni – mladý gróf, zvrhlík – predstavuje svet kaštieľov

Prológ – „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“

• podáva tu obraz čistoty a krásy prírody
• kapitoly:

1. časť

• podáva tu obraz prírody a príroda je tu zobrazená harmonicky
• je tu obraz chalúp a kaštieľov
• chalupa je symbol ľudu a predstavuje istotu
• kaštieľ je symbolom pánov a ukazuje neistotu

„Tak bezpečne si stará tu, bez prepychu bez závratu, istejšie pyšný než li hrad.“

1. časť
   • nastupujú postavy a začína sa rozvíjať epický dej
   • úmrtie Miškovho otca – Miško sa uchádza o miesto hájnika. Hrdo predstupuje pred grófa Villániho
   • je tu Miško skromný, ale hrdý. Starý gróf Villáni je povýšenecký a spupný
2. časť
   • prvé pocity Miška v hájovni
   • sú tu zobrazené Miškove pytačky
   • naznačuje tu sociálne rozdiely medzi ľuďmi
   • Hanka je zo zámožnejšej rodiny – nesúhlasia so svadbou
   • svadba – Michal privádza Hanku do hájovne
   • príroda naznačuje šťastie mladýchľudí
3. časť
   • epický dej sa prerušuje
   • táto kapitola je úvahová – úvahy o šťastí
   • zdôrazňuje, že nezáleží len na materiálnych statkoch
   • končí opisom večernej prírody
4. časť
   • poukazuje na spolužitie človeka s prírodou
   • epický dej – Miško a Hanka idú do kostola
   • v sne Hanky – obluda – predtucha náznak konfliktu
   • mladý Artuš Villáni zbadá v kostole Hanku

„ Na Hanku hľadia vlčie oči.“

• sociálne rozdiely – v kostole predné lavice – páni, zadné – ľud

1. časť
   • ľúbostná pieseň
   • spev ukončuje úvod a ukončuje harmonický život v hájovni
2. časť
   • Artuš Villáni prichádza za Hankou do hájovne
   • pýta si od nej vodu
   • Villáni jej dáva do krčahu dukát – Hanka sa urazí a dukát odhodí
   • je tu veľa úvahových zložiek – úvaha o ľude, kritika odrodilstva, kritika úpadku zemianstva
   • lyrická zložka – v hore sa vytínajú stromy a príroda za nimi plače „Tu diable máš svoj všetok“
3. časť
   • zauzlenie deja
   • rastie dejové napätie, dotvárajú sa charaktery všetkých 3 postáv
   • vyhraňujú sa ich vzťahy, sú tu lyrické a reflexívne úvahy
   • pasáže sú tu o plynutí času a šťastia
4. časť
   • opis jesennej prírody, poľovnícke piesne

• epická zložka – poľovačka. Villáni urazil Miška. Miško dostane od Villániho zaucho. Odchádza naháňať jeleňa. Artuš prichádza za Hankou. Hanka ho zabije v obrane svojej cti (bodcom na zverinu). Michal berie vinu na sebaa prihlási sa na súde
• príroda reaguje a predurčuje dej

1. časť
   • začína sa veršom „Ach zloba dvere nájde všade.“
   • je tu naznačená opustená hájovňa. Miško vo väzení, Hanka u rodičov. Smrť Hankinej Otec ju vyháňa a obviňuje ju zo smrti matky. Hanka sa pomätie
2. časť
   • obraz na súde. Hanka sa priznáva k svojmu činu
3. časť
   • Spev o utrpení ľudu
4. časť
   • Michal zachraňuje starého Villániho (rozvodnená rieka, spadnutý most, splašené kone).

Starý Villáni sa uzmieruje s Mišom a navracia mu hájovňu

1. časť
   • pieseň hviezd – lyrika
2. časť
   • život Čajkovcov
   • záver je zmierlivý – typický pre O.Hviezdoslava

Epilóg

• autor opakuje slová z prológu „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“
  • príroda tu zohrala veľkú časť, lebo človek len v lone prírody môžežiť v harmónii.

Jazyk – je veľmi náročný. Využíva svojrázne írečité výrazy. Častý výskyt synonymických radov. Veľa skratiek. Zmenená inverzia (slovosled)

EŽO VLKOLÍNSKY

• epos
• patrí do epiky
• téma: Vzťah zemianstva k ľudu a rieši tu otázku zemianstva vsplynutí s ľudom
• obsah: Hrdá zemianka Estera, vdova po Beňovi Vlkolínskom z Vlkolína bráni svojmu synovi Ežovi, aby si zobral za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovie. Keď nadobudol spor obrovské rozmery a zemania v ňom preukazujú svoju nadradenosť nad sedliakmi, Ežo Vlkolínsky sa prejaví ako zásadný odporca spoločenského

“Sme rovní, áno zeman a nie zeman. V tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví nezná časy, alebo je zatvrdilý, čo je nerozum. Bo rovnosť má byť na svete.“

• vystupujú tu 3 typy zemianstva:

1. predstavuje ho Estera – zatvrdilá zemianka, ktorá verí v sily zemianstva
2. strýko Eliáš – navonok sa javí, že prijíma nové myšlienky, ale vo vnútri je zástanca starých poriadkov
3. Ežo – zeman demokrat
   • záver je harmonický – rozvadenúEster so synom zmieri vnúčik Benko
   • Hviezdoslav tu využil staré zvyky oravskej dediny

GÁBOR VLKOLÍNSKY

• epos

• téma: Odumieranie Hornouhorského zemianstva a jeho splynutie s ľuďmi
• poukazuje tu na niekoľko spoločenských vrstiev:

1. Ľud – predstavené postavy: Blažko a Bocko
2. Slovenská inteligencia s kladným postojom k ľudu
3. Časť chudobného zemianstva prerastajúca do ľudovej Predstaviteľ Gábor Vlkolínsky
4. Chudobné zemianstvo
5. Zemianstvo hovoriace ešte rodovou pýchou a očakávajúce ešte zemianskych slobôd
6. Predstavuje zemianstvo držiacesa ešte pri moci, po boku vyššej šľachty, ktorá sa už pomaďarčila
   • dej sa odohráva vo Vlkolíne
   • hlavná postava Gábor Vlkolínsky
   • jeho matka je alkoholička – Teresa
   • otec Šimon vidí jediného východisko v tom, že Gábor sa má oženiť s bohatou zemiankou. Gábor sa zaujíma o Uľku Gaškovie. Ale Uľkina matka jej zabráni, aby sa za neho vydala, lebo jeho matka pije. Ežo navrhne, aby začal nadbiehať Marke Tomašovie. Marka Gábora odmieta, lebo ešte nie je vyrovnaná so vzťahom k Ežovi, ktorý si zobral Žofku Bockovie. Všetky zemianky Gábora odmietajú. Po smrti matky začína piť aj Gáborov Gábor sklamaný svojím životom sa pokúsi o samovraždu, ale zabráni mu v tom Ežo a nahovorí ho, aby si zobral za ženu dcéru sedliaka Blažku.

Záver: Básnik z Vlkolína odchádza s napomenutím. „Gábor nech, že sa nehanbím za vás.“

DRÁMA – začal ju písať v zrelom veku

HERODES A HERODIAS(tragédia)

• najvýznamnejšia
• má 5 dejstiev
• hlavná postava: Herodes Antipos – predstavuje vládu tyrana, ktorý túži iba po narastaní svojej moci, v čom ho podporuje jeho ctižiadostivá manželka Herodias, ktorá jeho 2. manželka. Svoju manželku Tamaru jednoducho vyhnal, aby si mohol zobrať Herodias. Jána Krstiteľa predstavuje Jochanan, ktorý je hlásateľom nového kresťanského náboženstva, ale je aj kritikom životného štýlu vládcov a tyranov. Ctižiadostivá Herodias donúti svoju dcéru Salome, aby za tanec žiadala hlavu Jána Krstiteľa. Jochanan zaplatí životom, ale tyran Herodias neujde zaslúženej odplate. Herodesa vojensky porazí arabský kráľ Aretas – otec Tamary

Preklady:

Shakespeare, Goethe, Schiller, Petöfi, Puškin