Dominik Tatarka

Dominik Tatarka

1913 – 1989

• najoriginálnejší slovenský spisovateľ, prozaik, scenárista
• študoval na KU v Prahe, v Paríži na Sorboni slovenčinu a francúzštinu
• ako stredoškolský profesor pôsobil v Žiline na gymnáziu, robil ako redaktor, publicista, filmový scenárista
• v roku 1968 – proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy, podpísal Chartu 2000 slov (dva dokumenty proti socializmu)
• nesmel publikovať
• dostáva sa do väzenia s kňazom – pod jeho vplyvom sa mení jeho myslenie, tvrdil, že v ČS sa má zmeniť politický režim, na čele má byť špička intelektuálov
• od roku 1970 žil v Prahe
• zomrel v máji, nedožil sa októbrovej revolúcie

• do literatúry vstúpil súborom poviedok V ÚZKOSTI HĽADANIA
  • touto knihou narušil tradičné realistické postupy
  • po prvýkrát tu prezentoval slobodu prejavu a to tak, že človek sa má oslobodiť od meštiactva pomocou fantázia a predstáv

PANNA ZÁZRAČNICA – román

• hlavná myšlienka: človek poznačený vojnou
• odohráva sa v Bratislave na uliciach, v krčmách, ateliéroch, kde sa stretávajú výstrední maliari a básnici
• medzi nich príde Anabela – žena, poznačená tragickým znamením smrti
• je to experimentálna próza s prvkami úvah a psychológie

FARSKÁ REPUBLIKA – román o prvom Slovenskom štáte

• názov je symbolický (Tiso = farár)
• román o 1. slovenskom štáte
• zachytáva pohľad intelektuálov na Slovenský štát, slovenská inteligencia nesúhlasila s jeho vznikom
• odohráva sa v Žiline od 14.3.1939 do 6.1941
• hlavná postava – stredoškolský profesor Tomáš Menkina – autobiografia
  • nesúhlasí s vojnou, nie je aktívny, názorovo sa zmení až vo väzení, kde sa zbližuje s ľavicovým podzemným hnutím

PRVÝ A DRUHÝ ÚDER

• téma: vojna, SNP, roky budovania socializmu
• hlavná postava: Štefan Reptiš – robotník, ktorý sa podieľa na obnove vojnou zničenejkrajiny
• kritika dialo neprijala a obvinila ho, že úmyselne prekrútil historické fakty – tvrdil, že v SNP bojovali obyčajní ľudia, nie len komunisti

DRUŽNÉ LETÁ - schematicko-tendenčné romány

RADOSTNÍK - téma: zakladanie družstiev

ROZHOVORY BEZ KONCA – kniha noviel (2 novely)

1. Kohútik v agónii – tragický príbeh matky, ktorá trpí výčitkami svedomia, že svojou láskou zapríčinila smrť syna
2. Ešte s vami pobudnúť – konfrontácia názorov staručkej matky a jej syna - novinára

• znamená obrat v jeho tvorbe: od spoločenskej problematiky prešiel k problémom jednotlivca
• z obidvoch noviel cítiť neprekonateľný smútok, pesimizmus a osudovosť

PRÚTENÉ KRESLÁ – novela s lyrickým nádychom

• retrospektívny príbeh z jeho vysokoškolského štúdia v Paríži
• príbeh v príbehu
• hlavná myšlienka: úvahy mladej slovenskej generácie v dusnej predvojnovej atmosfére a ich spomienky, názory a životné plány
• hlavná postava: Bartolomej Slzička – autobiografia
  • zaoberá sa získavaním členov do Spoločnosti milovníkov dobrejknihy
  • je na dovolenke v Poľsku
• v prútených kreslách sa rozpráva so spoločníčkou Jarmilou o svojej prvej láske – Francúzke Daniele, s ktorou sa zoznámil v Paríži pred začiatkom 2. svetovej vojny
• v Paríži býval v penzióne, kde bývala aj Daniela
• je tiež študentka, chce byť učiteľkou, bola vychovávaná v kláštore
• s Danielou hovoria o Československu, pretože Franko ho nazval „krajinou nikoho“
• preto jej Bartolomej vysvetľuje, kde je Československo a Daniela mu zase hovorí o Francúzsku a o Paríži
• ich rozhovory prebiehajú v kaviarni, tiež v prútených kreslách
• Bartolomej a Daniela sa do seba zaľúbia:

„Ona je povetrie, ktoré dýcham.“

• Bartolomej má pocit, že ho niekto sleduje, prichádza na veľvyslanectvo a zisťuje, že je to kontrola našich ľudí v cudzine
• Daniela ho pozýva do divadla, vyznávajú si lásku
• Bartolomej končí svoje rozprávanie slovami o láske:

„Nazdávate sa, že to bola láska na prvý pohľad? Vonkoncom nie. Neverím, že by rozumní ľudia na prvý pohľad lásku ponúkali.“

DÉMON SÚHLASU – kniha napísaná v roku 1964, vyvolala najväčší rozruch

• každý kritik má iný názor na zaradenie diela:
  1. autobiografická novela
  2. zveličená fikcia
  3. literárna esej
• vyvolal polemické debaty
• podáva tu názory na politickú situáciu v 50. rokoch, hlavne na kult Stalina
• hlavné postavy: Bartolomej Boleráz – autobiografická postava

Valizlosť Mataj – jeho šéf

• obaja sú vysokí kultúrni činitelia v najvyšších funkciach
• delí sa na 3 časti:

1. časť: - začína sa na zjazde slovenských spisovateľov, keď sa vracajú späť, vrtuľník havaruje, pri pitve im vymenia mozog
   • táto časť končí podrobným opisom pitvy, záznamom pitvy sú všetky materiály o socializme, pretože nič nehovorili
   • tým chcel naznačiť, že socializmus nič neprináša,
   • výmena mozgov = každý rozmýšľal rovnako, ale nikto to neukázal navonok
2. časť: dozvedáme sa ju z retrospektívy
   • Boleráz s Matajom sú na zjazde spisovateľov, dobre si rozumejú, ale iba mimo rokovacej miestnosti
   • je tu ukázané dvojaké myslenie ľudí za socializmu
   • mimo rokovacej miestnosti hovoria o bítnikoch, o ich prínose a o tom, ako sa im páči ich tvorba
   • vstúpia do miestnosti a prednesú prejavy, v ktorých znosia bítnikov pod čiernu zem
   • tým priniesol novú postavu – ŠVEJK SOCIALIZMU – ľudia sa stali figúrkami v rokovacích miestnostiach

• rozvíja sa tu teória o literárnom hrdinovi za socializmu – musel ním byť partizán, ktorý sa dostal do najvyšších funkcií
• rozvíja teóriu, prečo spisovatelia pijú:

„Spisovatelia pijú, lebo pociťujú slabosť pred pravdou.“

1. časť: - rozvíja príbeh o jeho priateľke, ktorej vždy priniesol fialky
   • okolo fialiek sa odvinie absurdná vec
   • priateľka vždy tvrdila, že fialky voňajú, odrazu sa vzbúrila a tvrdí, že smrdia
   • Boleráz jej prikývne, že naozaj smrdia, ale podľa ideológie socializmu voňajú

• je to analýza človeka, ktorý hľadá pravdu a obrana človeka proti cudzej moci a nadvláde

• v roku 1968 vychádza PROTI DÉMONOM – výber z jeho literárnej, kultúrnej a spoločenskej

publicistiky

• v rokoch normalizácie nemohol vydávať, diela vychádzajú v Prahe, Toronte, Francúzsku
• kniha z exilu:

PÍSAČKY – voľná trilógia:

1. Písačky (vyšla v Prahe)
2. Sám proti noci (vyšla v Mníchove)
3. Listy do večnosti (vyšla v Toronte)

• základmi trilógie sú: vzťah k ženám

august 1968

roky normalizácie

spomienky na domov a detstvo

• hlavná postava: Bartolomej Slzička
• je to jeho ľudská výpoveď o sebe samom

1. Sám proti noci – vydaná v Mníchove
   • prvou knihou tejto časti je próza SEN O TROCH KLOBÚKOCH, tu si spomína na svojich literárnych priateľov
   • spomienky sú podfarbené osamelosťou, policajným prenasledovaní, zákazom publikovať a životom v biede
   • opisuje vzťah k mladej krásnej Oľge a k ďalším ženám, tieto ženy boli tajné agentky, ktorá na neho nasadila štátna polícia
   • obracia sa na slovenský národ:

„Slováci sa búriť nebudú, Slovákom stačí si vypiť, zaspievať si zbojnícku pieseň a tým sa im uľaví.“