Rudolf Sloboda

Rudolf Sloboda

1938 – 1995

• obesil sa (namýšľal si, že má rakovinu)
• mal troch súrodencov (2 sestry), jeho matka sa vydala 3krát, matka ich opustila, vyrastal s otcom
• otec nemal vzdelanie, skončil 5 tried ľudovej školy
• matka – alkoholička, sestra ťažká alkoholička, druhá sestra utiekla do Kanady
• štúdium: ZŠ – Devínska Nová Ves, Gymnázium Vazovova, FF UK – slovenčina, literatúra
• po 2 rokoch štúdia sa rozhodol, že mu nič škola nedá
• odišiel do Ostravy do bane (2 roky), po 2 rokoch dostal TBC
• z Ostravy sa vracia so Devínskej Novej Vsi, zobral si Evu, ktorá bola psychicky chorá
• narodila sa mu dcéra Eva, rozhodol sa, že nebude bývať so svokrovcami a rozhodol sa ísť bývať do Devínskej do drevenej chatrče
• začal piť (bol liečený dvakrát)
• mal záľubu v psoch – choval dogy
• prozaik európskeho charakteru
• pracoval: filmový scenárista, umelecký redaktor, neskôr umelec na voľnej nohe
• vplyv: Daniel Dufoe, J.J. Rousoau, Kafka, Marcel Prust, Dostojevsky, Homér, James Joyce
• základ: nájsť dobro v človeku
• témy: príroda Devínskej Novej Vsi (Malé Karpaty...), rodinné prostredie, bežný každodenný život (autentické príbehy), intelektuálne témy (smrť, dobro, morálka, mravnosť, sloboda)
• v novelách sú prvky: mysticizmu, paródie, grotesky

• ROMÁNY: Narcis, Britva, Šedé ruže, Romaneto, Don Juan, Hudba, Vernosť, Druhý človek, Rozum, Stratený raj, Krv, Jeseň
• POVIEDKY: Uhorský rok, Hlboký mier, Dni radosti, Panský flám

• ROMÁNOVÉ POVIEDKY: Uršula, Rubato, Útek z rodnej obce, Herečky

• BÁSNICKÉ ZBIERKY: Večerná otázka
• DRAMATIK: Armagedon na grbe, Macocha

• NEDOKONČENÉ: Pokus o autoportrét, Kniha pamätí Rozum – román

• ľudia boli ním veľmi nadšený
• kniha: „Hĺbavý ponor do našej reality“
• charakteristika: je veľmi svojský, osobitý, vybočuje zo slovenského priemeru, pripadá nenormálny, pretože hlavný hrdina a svet, v ktorom žije je nenormálny
• hlavný hrdina a rozprávač v jednej osobe je filmový scenárista, ktorého práve prepustili z nemocnice a vracia sa do Devínskej Novej Vsi (autobiografia)
• pociťuje odpor k všetkému: k práci, kolegom, susedom, Devínskej, k manželke, k dcére, ...
• spomína si tu na svojho otca, ktorý pred rokom zomrel na rakovinu
• rozprávač a hlavný hrdina sa nevie vyrovnať s otcovou smrťou
• začne pociťovať smútok za nemocnicou, lebo nemusí nič robiť, nemusí myslieť
• začína mu vadiť bežný pracovný stereotyp, nechce sa mu písať, nemá nápad na filmový scenár, ktorý by mu dramaturgia prijala
• sem zasahujú úvahy a myšlienky na jeho otca, rozmýšľa o tom, že keď sa stal dospelým, začal byť rodičom nevďačný a v súvislosti s otcom myslí na jeho smrť a v myšlienkach hovorí, že pravdepodobne zomrie na rakovinu ako jeho otec
• s manželkou sa veľmi háda, 15 ročná dcére je práve v puberte, poháda sa zo svokrovcami a rozhodne sa ísť bývať do záhradnej chatrče
• rieši tu niekoľko svojich vzťahov k ženám:

1. k mladému dievčaťu, s ktorým sa zoznámil v kúpeľoch
2. vzťah k Uršuli – vrahyňa, ktorá zabila svojho muža, vrátila sa z väzenia a žije s jeho priateľom Jánom Hodžom
3. ku jazykovej redaktorke Božidare, zaľúbi sa do nej

• do týchto spomienok na ženy vsúva spomienky na otca, tieto pasáže sú ovplyvnené Marcelom Prustom
• spomienky na otca: nemanželský syn, ťažké detstvo, vyučil sa za murára
• spomína si na rok 1918 keď Maďari strieľali na Devínsku Novú Ves guľometmi
• spomína ako sa otec prestal učiť po maďarsky
• spomienky končia a vracia sa k tomu že má tvorivú krízu
• rozhodne sa, že končí kríza a rozhodne sa napísať filmový scenár:
  • Don Juan zo Žabokrek
  • rozpráva tu príbeh 50 ročného rušňovodiča
  • rušňovodiča zobrazuje ako lascívneho človeka (dvojzmyselný) – zobrazil ho ako požiadavku, ktorú mu dala doba
  • do postavy Dana Juana vložil vlastné milostné vzťahy s 3 ženami (hore) a najmä sa sústredil na mladú ženu v kúpeľoch
  • vzájomné dotyky považuje za pokus oznásilnenie
  • mladá žena asi zavolá do kúpeľov brata, začína Dona Juana prenasledovať
• tu končia kapitoly o filmovom scenári
• záver románu: rozmýšľanie o smrti, pretože filmový scenárista nenachádza človeka, ktorý by mohol povedať pravdu o sebe a svete
• sú tu úvahy o samovražde, charakterizuje ju:

„ako pokus o zlikvidovanie neznesiteľnej prázdnoty“

• záver:

„Môj stav nie je skepsa ani hnev ani zúfalstvo, je to priam smrť, som zabitý človek“

• román sa dá čítať v rôznych rovinách (historický, akčný) – typické znaky postmoderny
• je plný autentičnosti, nadsázky a zveličovania (hyperbolizácia)