Miroslav Válek 1927-1991

Miroslav Válek 1927-1991

Spolu s M.Rúfusom jednoznačne prispel k pozitívnej premene slov.poézie 20.st.Je moderným typom básnika a na rozdiel od Rúfusa zobrazuje človeka mestského, pozerá sa naň ironicky až sarkasticky.

Bol básnik, predkladateľ, publicista. Narodil sa v Trnave, kde sa koncom 50.a zač.60.-tych rokov sformovala skupina básnikov- aj Ľ.Feldek,Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ján Ondruš- kt. sa nazvali trnavská skupina, chceli dať poézii novú tvár, vychádzali z avantgardných smerov, chceli zobrazovať konkrétnu skutočnosť, poéziu všedných dní, preto sa nazývali konkretisti.

M.Válek teda patril do trnavskej skupiny konkretistov.

Po skončení gymnázia študoval 2 roky na VSE, nedokončil ju, bol redaktorom Romboidu, tajomníkom ZSS, pôsobil vo vysokých straníckych funkciách a od 1969-89 bol ministrom kultúry.

Do literatúry vstúpil ako zrelý básnik 32 ročný a priniesol básne moderné, originálne a vysoko umelecké. Ovplyvnila ho moderná svetová poézia, poetizmus i nadrealizmus.

Znaky jeho poézie

• Je nesmierne objavný básnik, novátor, jeho poézia je obrazom rozporuplnosti doby a nepochopiteľných vecí, ktoré sú v dobe a ľuďoch, zobrazuje vek plný nástrah, katastrof
• Moderná metafora a obraznosť- anafora, epifora, epanastrofa
• Slovo je polytematické- mnohovýznamové, experimentuje s ním
• znak- princíp montáže a spájanie lyrického a epického textu, prechádzanie z jednej časovej roviny do druhej- používa útržky novinových správ, dobové šanzóny
• Približuje atmosféru mesta a moderného veku, ktorý ale stále hrozí ľudstvu vojnou a smrťou
• Vyjadruje preto znepokojenie a nepokoj nad konaním človeka
• Vyjadruje to, čo prežil, precítil, okúsil
• Využíva iróniu, sarkazmus a sebairóniu, aby vyjadril hlbokú skepsu o svete
• Básne písané voľným veršom
• Jeho poézia je ľúbozvučná, hravá, niektoré básne aj zhudobnené
• Témy- láska, človek a svet v konfrontácii, pravda, zážitok, skúsenosť, pocit

Tvorba:

1. Dotyky- majú 2 časti- Nite a Rovina

Vyjadruje túžbu nadviazať spojenie, kontakt so svetom, so životom človeka. V centre stojí človek- jeho vnútorný svet s pocitmi, problémami, sklamaniami, smútkom. Motív láska- verše ale nevyjadrujú radosť z citu, ale sklamanie z nenaplnenia, ochladnutie, odcudzenie, rozchody, vzťah muža a ženy je plný napätia.

Ale aj básne o poslaní a cieli jeho poézie/ Estetika, Nepochopiteľné veci/- chce písať otvorene, úprimne a pravdivo o všetkom, čo ho obklopuje i o ťažkých veciach.

Básne- Jablko- symbol hriechu, ovocie sváru, zelené jablko ako symbol nezrelej lásky,príbeh sklamania a rozchodu, žena opúšťa muža.

Nite- hovorí o tom, že ľudia sú zviazaní do komplikovaných vzťahov, ktoré sú často krehké ako nite, ako keby nezošité zvnútra, len záplaty, preto sa trhajú. Nite sú aj spomienky, ktoré zostanú človeku aj po prežití sklamania.

Jesenná láska, Smutná ranná električka, Po písmenku.

Jeho básne sú prúdom spomienok a zážitkov, majú charakter úvahy.

1. Príťažlivosť- nadväzuje na Dotyky, zobrazuje dobu s jej protikladmi, básne majú podobu mikropríbehu, pracuje s epickými prostriedkami. Konfrontuje prítomnosť s minulosťou, uvažuje o zložitosti modernej civilizácie, o pocitoch ohrozenia zeme a ľudstva.

Ústredná téma- tragická historická skúsenosť človeka a jeho snaha nájsť dôveru a zmysel svojho bytia. Témy- vojna, fašizmus, tragické osudy nevinných ľudí i celých spoloč.skupín.

Dominantná báseň- Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať- autor spomína na obdobie 2.sv.vojny, mal 13 rokov, rozpráva o svojej prvej láske, spolužiačke Helene Daňkovej, ktorá bola spolu s dalšími židmi vyhostená z krajiny a zahynula v konc.tábore. Protestuje proti svetu vojny a utrpenia.

Podáva obraz sveta, uprostred ktorého stojí človek so svojím osudom, otrasený z toho, čo prežil a čo ho ešte čaká. Básnik hovorí, že domov môže byť miestom,ktoré človeka chráni, no môže mu priniesť aj smrť.

Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať,

Skryjú tvoju tvár, vlhkú od potu a od sĺz.

Môžu pritúliť, zachrániť a zohriať.

Ale aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť.

1. Nepokoj- intímna lyrika, základný znak je nepokoj a znepokojenie básnika nad konaním ľudí, ktorí sami seba ničia, odkrýva svet plný nástrah a katastrof. Zisťuje, že človek nielen trpí, ale utrpenie aj spôsobuje, že smrť rozdáva, vraždí a zabíja.

Báseň- Zabíjanie králikov- odkrýva tvrdosť a surovosť človeka, ktorého ruky jednu chvíľu hladia a vzápätí dokážu zabiť.Vychádza z konkrétneho príbehu, zachytáva cynické zabíjanie králikov- tie sú však symbolom rôznych národov a rás, pripomínajú cynizmus fašizmu, vojny a bezcitnosť, neschopnosť empatie. Je výpovedou o neľudskosti človeka, o jeho bezcitnosti. Človek je schopný veľkých činov, objavov, vytvára hodnoty, tvári sa ako humanista, ale často prejavujú sa jeho negatívne vlastnosti.

Človek je jediný tvor, ktorý zabíja nie z biologickej potreby, ale premyslene a často hromadne.Autor vyjadruje obavu o život dnešného človeka, ktorý žije vo svete agresivity a brutality, ktorá otupuje jeho ľudskosť.

Báseň- Skaza Titaniku- približuje katastrofu na začiatku 20.st vo vlnách Atlantiku a paralelne približuje ďalšiu katastrofu- zavraždenie J.F.Kennedyho, upozorňuje, že denne sa dejú vo svete nové a nové tragédie a je na človeku, aby im zabránil.

1. Milovanie v husej koži- cítiť obavy nad osudom sveta, dominuje tragický životný pocit, zúfalstvo, zdesenie nad bytím, nad javmi sveta- vojny, podlosť, zrada. Je tu motív sťahovania zvierat do vnútra človeka.

Autor prestáva veriť v možnosť záchrany človeka a sveta, naznačuje možnosť totálnej premeny všetkého pozitívneho v dejinách na negatívny opak. /báseň Skľúčenosť./

1. Slovo- vydal po 12 rokoch, venoval ju strane, ktorá ho učila stať sa človekom- hlási sa k totalite komun.režimu. Zároveň ale podáva hru so slovom, ktoré môže potešiť, ale i ublížiť.

Dalšie zbierky ľúbostnej lyriky- Súvislosti, Zakázaná láska, Z vody, 4knihynepokoja

Pre deti- Kúzla pod stolom, Veľká cestovná horúčka, Do Tramtárie, Kde žijú vtáčky- hravosť, humor, irónia .

Preklady- ruská, poľská, franc, nemecká lit.