Milan Rúfus (1928 – 2009)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: gabikaaa (18)
Typ práce: Referát
Dátum: 26.05.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 471 slov
Počet zobrazení: 1 346
Tlačení: 110
Uložení: 105

Milan Rúfus (1928 – 2009)

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej slovenskej poézie.

Narodil sa v Závažnej Porube na Liptove. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte

Univerzity Komenského v Bratislave, kde po skončení pôsobil ako pedagóg až do svojho odchodu do dôchodku. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry.

Literárne sa prejavoval už na vysokej škole. Písal básne vyznačujúce sa osobným prežívaním témy, v 50. rokoch sa zdali málo angažované, preto sa ako básnik predstavil až v r. 1956 básnickou zb. Až dozrieme. Zbierka vyšla až po politickom uvoľnení, znamenala medzník vo vývoji slovenskej poézie.

Zbierka vychádza z celej škály tém – vojna (vo Vietname, Korei), domov, otec, matka, básne

o poslaní poézie. Poéziu zbavil tézovitosti a kampaňovitosti. Mnohými básňami sa prihlásil

k plebejskému pôvodu a k etickému odkazu predkov. Chudoba je preňho najvyšším mravným princípom. Predstavil sa ako básnik s hlbokým sociálnym a humanistickým cítením, cíti zodpovednosť za osud sveta a má súcit s každým, kto trpí.

Básne, ktoré vznikli pred zbierkou Až dozrieme vyšli knižne v zbierkach Chlapec a Chlapec maľuje dúhu. Sú to úprimné, bolestivé výpovede mladého človeka o svete, ktorý ho obklopuje.

O 12 rokov neskôr vznikli nové básne kosť– zb. Zvony – charakteristická je pre ne skepsa beznádej, úzkosť. Sú to výpovede o tragických otázkach smrť, choroba, márnosť ľudského života, vyjadrujú pocit, že umenie a básnické slovo je stále bezmocnejšie. K základným motívom patrí motív zeme, detstva, ľudského údelu, je verný obrazu zeme živiteľky a obrazu slovenského roľníka. Pre Rúfusa je typické skracovať básne , vyjadriť maximum emócií minimom textu, preto znejú ako všeobecné výroky, sentencie (Zvony detstva, Príslovia, Pod zvonom, Čo je báseň). Sentencia je stručná, jadrná hlboká myšlienka vyjadrujúca životnú skúsenosť, pravdu, poučenie.

  1. často využíva gnómu – myšlienka, múdrosť majúca nadčasovú platnosť

Zb. Stôl chudobných – básne vyjadrujú pocit vyrovnanosti so životom, poznanie , že život prináša aj sklamania a bolesť. Trvalé hodnoty nachádza v práci, pôde, prírode, rodnom kraji. Vyzdvihuje pracovitosť, húževnatosť a životnú múdrosť jednoduchého človeka.

V knihách Kolíska, Kolíska spieva deťom a Hudba tvarov spojil umenie básnik a výtvarníka – básne dopĺňajú umelecké fotografie Martina Martinčeka a maľby Ľudovíta Fullu a Miloša Bazovského. Zb. Prísny chlieb – vracia sa k témam smrti, atómovej vojny, zmyslu života.Tvorba pre deti je inšpirovaná detstvom a ľudovou slovesnosťou. Vo svojich dielach sa často vracal k otázke, čo spája detstvo

a dospelosť, aké hodnoty sa strácajú s detstvom.Kniha rozprávok a Sobotné večery obsahovali básnicky prerozprávané slovenské ľudové rozprávky.

Epické časti prepojil lyrickými intermezzami inšpirovanými svojou chorou dcérou. V druhej zbierke spomína na vlastné detstvo prežité v rodičovskom dome. V knihe Studnička vedie lyrický dialóg

s dieťaťom, v ktorom konfrontuje svoju životnú skúsenosť so zázrakom detského vnímania sveta.

Modlitbičky, Nové modlitbičky, Pamätníček – pre deti

Významnú časť tvorby tvoria jeho eseje, patria k vrcholom toho žánru v slovenskej literatúre.(Čas a tvorba, Štyri epištoly k ľuďom, O literatúre.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu