Miroslav Válek (1927 – 1991)

Miroslav Válek (1927 – 1991)

Výrazný reprezentant modernej slovenskej poézie, nadviazal na avantgardné smery medzivojnovej poézie (surrealizmus, poetizmus, konštruktivizmus).

Narodil sa v Trnave. Vyštudoval vysokú školu obchodnú v Bratislave. V r. 1962-66 pracoval ako

šéfredaktor mesačníka Mladá tvorba, 1967-68 šéfredaktor časopisu Romboid. Po r. 1968 bol politicky aktívny, od r. 1969-89 minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky.

Válek je básnik nekonvenčný, na svet sa díva z neobvyklých zorných uhlov, často využíva iróniu, sarkazmus paródiu, sebairóniu. Jeho básne sa vyznačujú originálnymi, často surrealistickými metaforami, personifikáciami, slovnými a zvukovými hrami, asociatívnym radením motívov.

Válkove juvenílie – diela z autorových mladých rokov vyšli pod názvom Zápalky v treťom vydaní

zbierky Dotyky. Sú veľmi eufonické, rýmované, preto boli mnohé z nich zhudobnené, napr. Jesenná láska.

Debutoval zbierkou Dotyky (1959). Vyvolala veľký ohlas kritiky, bola literárnou udalosťou, pretože Válek odmietol čierno-biele videnie reality, ktoré presadzovala schematická poézia 50. rokov. Válek sa v nej sústredil na vnútorný svet človeka , jeho pocity, malé životné drámy, citové sklamania, smútok. V mnohých básňach sa zamýšľa nad poslaním poézie. Svoj básnický program – písať

otvorene, úprimne a pravdivo o všetkom, čo ho obklopuje – sformuloval v básni Estetika.

Príťažlivosť – bás.zb. obsahujúca bás. Skladby lyrickoepického charakteru. Básnik v nich konfrontuje prítomnosť a minulosť, uvažuje o zložitosti modernej civilizácie, hovorí o pocitoch ohrozenia Zeme

a ľudstva. Najznámejšou básňou je báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – rozsiahla báseň

tzv. báseň pásmo. Válek v nej spomína na obdobie 2.svetovej vojny, keď mal 13 rokov . Rozpráva

o svojej prvej láske, spolužiačke Helene Daňkovej, ktorá bola spolu s ďalšími Židmi vyhostená z krajiny a neskôr zahynula v koncentračnom tábore. Báseň je účinným protestom proti hitlerovskému fašizmu, proti vojne a utrpeniu.

V úvode básne je spomienka na učiteľa dejepisu, ktorý sa obesil (spomína na to vždy, keď si uväzuje kravatu. „ Každý deň si uväzujem kravatu, každý deň myslím na to isté.“

V básni dochádza k stretu situácií, ktoré on sám prežil s konkrétnymi historickými udalosťami

(rozbitie republiky).

Silný je motív lásky – Helena Daňková, obraz vojny a smútku – chce sa vrátiť k pôvodným mierovým hodnotám, ďalej sa tu objavuje motív mladosti, detstva, matky, motív rúk – symbolizujú prácu, vytvárajú dejiny, predstavujú nehu, lásku, ale i smrť.

Bás. zb. Nepokoj – nemilosrdná analýza ľudského vnútra. Nepokoj nevyvolávajú v básnikovi len tragické denné situácie, vojna, smrť, krutosť a cynizmus, ale i rituály každodenného života (Zabíjanie

králikov – hovorí o tom, že človek dokáže počas týždňa myslieť na vznešené veci a nemyslí na to, aké je to pre králika, keď ho zabíja v nedeľu – v čase pokoja). Zisťuje, že človek nie je len obeťou, ale sám utrpenie spôsobuje.

Milovanie v husej koži – zb. je vyjadrením tragických životných pocitov , zúfalstva, pocitu zániku, zdesenia nad bytím. Básnika desia príznaky zozvieračťovania ľudí (motív sťahovania zvierat dovnútra

človeka). Prestáva veriť v možnosť záchrany človeka i sveta prostredníctvom poézie. Naznačuje

reálnu možnosť totálnej premeny všetkého pozitívneho v dejinách človeka na negatívny opak (Skaza Titanicu, Z absolútneho denníka I,II)

Po vydaní zbierky Milovanie v husej koži sa Válek na 12 rokov odmlčal a s novou knihou sa prihlásil a v čase tzv. normalizácie, keď vydal básnickú skladbu Slovo. Bola venovaná Komunistickej strane a považovaná za základné dielo socialistickej literatúry.

Z vody – kniha básní, v ktorej zaznieva motív lásky nežnej, istej, hrubej, pochybovačnej.

Tvorba pre deti: Kúzla pod stolom, Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí, Veľká cestovná

horúčka, Do tramtárie.

Ľubomír Feldek (1936 –

Najvýznamnejšia osobnosť súčasnej slovenskej literatúry. Píše poéziu, prózu, divadelné hry, prekladá zo svetovej literatúry. Pre jeho poéziu je príznačná nápaditosť, hravosť, bohatá invencia, hlásanie optimizmu a krásy v živote, jazyková virtuozita a bravúrne zvládnutie každej básnickej formy.

Patrí k zakladateľom tzv. trnavskej skupiny – Ľ.Feldek, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ján Šimonovič, Ján Ondruš – predstavili sa na stránkach časopisu Mladá tvorba, nazývajú ich aj konkretisti, senzualisti – odmietali poéziu schematickú, konvenčnú, hlásili sa k avantgardným európskym smerom. Základným stavebným prvkom ich poézie sa stala metafora (zvláštna, prekvapivá), zmyslové vnímanie sveta.

Tvorba:

Hra pre tvoje modré oči – skladba pre deti sa k čitateľom nedostala, bola zošrotovaná.

Jediný slaný domov –bás.zb. – verše hravé, nekonvenčné o tom, ako vníma mladý človek svet, prírodu, život.

Kriedový kruh - bás.zb.– ústredným motívom je láska, najmä manželská a harmonický partnerský vzťah.

Paracelsus - bás.zb.– dôraz na metaforické zobrazenie skutočnosti, nálad, pocitov

Dvaja okolo stola – pomocou zvláštnych metafor, paradoxov, antitéz a lyrického jazyka sa pokúsil zachytiť rôzne pocity, myšlienky, tušenia, to, čo je slovami ťažko sformulovateľné.

Poznámky na epos – v prvej časti stiera hranice medzi poéziou a prózou, námety čerpá zo snovej reality, tomu zodpovedá aj drsný jazyk; v druhej časti nájdeme básne erotické, o láske, o milovaní.

V 70. a 80. Rokoch písal satirické básne o rôznych negatívnych javoch a nedostatkoch súčasného života (verše ironické, sebaironické, sarkastické), neskôr vyšli v zbierke Slovák na Mesiaci.

Plakať je krásne – bás. zb., ktorá bola hneď po vydaní zošrotovaná, kolovala medzi čitateľmi v samizdatoch, mala spomienkový charakter – na detstvo, na Žilinu, na prvé lásky, na otca.

Napísal filmový scenár, podľa ktorého bol nakrútený úspešný rozprávkový film Perinbaba.