Vývin slovenskej povojnovej poézie – Kostra, Plávka, Mihálik

KOSTRA:
-reprezentant oficiálnej socialistickej literatúry

● Tvorba: 2 obdobia:

1. medzivojnové – ako moderný básnik, vplyv avantgardy, poetizmu, symbolizmu

• Diela:

- Hniezda – spomienky na detské roky, detstvo-bezpečné hniezdo pre úkryt v čase, v básni Samohlásky hľadá zdroj istoty aj v rodnom kraji a láske k žene, túžba po harmónii a kráse, ideál krasy = žena a hravosť, bezstarostnosť, príroda, báseň: Slniečko septembra

- Moja rodná (čítanka str. 158)– lyrická, lyrický hrdina, básnik=milenec=pútnik, navrátilec, intímna lyrika, téma: domova, návratu, voľný verš, nepravidelná strofa, prológ, básnik chce v lyrickom rámci s neobyčajnou hĺbkou „vyšepkať“ svoju lásku a úctu k rodnému kraju, v prvých veršoch nás uvádza do svojho osobného sveta, keď jeho ľudské vnútro je rozhorčené natoľko, že cíti potrebu vysloviť sa: „Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová, moja rodná.“ Slová moja rodná dávajú tušiť veľký cit a veľký cit sa šepká. 2 verše tvoria prvú slohu a sú akoby prológom celej básne. V ďalších veršoch autor uvažuje, či sa skôr priznáva k zblúdeniu. Tu však nejde o jeho zblúdenie, ale o jeho generačných druhov, ktorých v dobe otvárania okien do sveta očarila diaľka, cudzie mesta a neznámy život. Tieto však napriek svojej lákavosti boli len tmavým bludiskom, „krtisom bolesti a smútkov“ (- genitívna metafora)

- Ave Eva – ľúbostná básnická skladba, lyrická poéma (nemá dej, pocity, rozsiahla báseň), vzdáva hold ženám a ženskej krase

- Ozubený čas; Puknutá váza; Všetko je dobre tak; Presila smútku - smútok, skepsa, pesimizmus, odmieta vojnu v mene humanizmu a spoločenskej spravodlivosti; o človeku ma najhoršiu mienku, vyjadruje svoje opovrhnutie nad tým, že tak zlyhal a stal sa horším než zver; útočisko nachádza v poézii a spomienkach na detstvo; priklonil sa k symbolizmu

2. obdobie po roku 1948 – socialistická poézia, charakter poézie sa radikálne zmenil, vzdal sa moderných básnických postupov, obdobie kultu osobnosti

• Diela:

- Na Stalina - poéma
- Javorový list – porovnáva minulosť a prítomnosťou, pričom vyzdvihuje pozitíva novej socialistickej skutočnosti
- Šípky a slnečnice – po skončení obdobia stalinizmu, ľúbostná, prírodná a reflexívna lyrika, dominujú básne o jeseni a jej farbách
- ďalšie zbierky mali tiež socialisticky charakter, napr. Každý deň

PLÁVKA:
-socialisticky angažovaná poézia, písal občiansku, vlasteneckú a politickú lyriku hlásajúcu ideológiu komunistickej strany

● Tvorba:

-dominantné témy:

- rodný Liptov – ľud, príroda, história
- SNP – Ohne na horách – skladba, 3 vody (inšpirovane Hájnikovou ženou )
- budovanie socializmu-Zelená ratolesť; Kosodrevie; Domovina moja
- bol básnikom tradicionalistom, využíval aj Ľudovu pieseň
-jeho posledne zbierky mali už aj osobnejší charakter, menej angažovaných básni, viac spomienkových motívov, úvah o živote, napr. Zrelosť; Testament; Zbohom lásky moje
– 2 autobiografické knihy - Smädný milenec; Plna čaša

VOJTECH MIHÁLIK:
- jeden z najuznávanejších predstaviteľov oficiálnej literatúry počas socializmu
- obhajoval nacizmus

● Tvorba:

- Anjeli
– debut, predstavil sa tu ako stúpenec katolíckej moderny a symbolizmu, obsahovala nábožensky motivované i osobne ladené básne plné smútku ale i vzdoru a vzbury, napr. báseň: 20 ročný Jób
- básne majú meditatívny charakter, v kt. sa básnik zameral na utrpenie, poznanie a lásku
- zbierka sa vyznačuje vyspelou, kultivovanou básnickou technikou, smelou obraznosťou a nekonvenčnou expresivitou básnickej reči

Po roku 1948 sa charakter jeho tvorby radikálne zmenil. Písal socialisticky angažovanú, občiansku a politickú poéziu.

- Spievajúce srdce – poéma
- Plebejská košeľa – zbierka
- Ozbrojená láska – zbierka
- Neumriem na slame – zbierka
- Archimedove kruhy – zbierka
- Vzbúrený Jób – básnická skladba

Plebejská košeľa - prvýkrát sa objavuje jeden zo základných zdrojov Mihálikovej tvorby – motívy a zážitky poznamenané chudobným a proletárskym detstvom

- Kronika - básnikova matka ako proletárska matka rozpráva o ťažkom živote počas proletárskeho kapitalizmu a vyjadruje vieru, že jej deti čaká v novej socialistickej spoločnosti krajšia budúcnosť

Spievajúce srdce - vrchol socialistickej literatúry

Vzbúrený Jób - opisoval svojho otca, ťažké životné osudy slovenského proletára od narodenia po smrť a jeho rozchod s vierou

60te roky

- obdobie, keď nastalo uvoľnenie
- postupne sa zbavoval prvkov schematizmu
- písal síce ešte v duchu socializmu, ale zameral sa viac na témy z každodenného života

Tŕpky
- obsahovala 23 mravoučných básni o smutných ženských osudoch, ženy vystupujú ako obete mužského egoizmu, o problémoch v rodinách (staroba, vdovstvo, rozvedené rodiny,... )
- vyvolala veľa diskusií, veľký záujem čitateľov, ale aj kritiku oficiálnych kruhov (prílišná emocionálnosť)
- Starenky učiteľky, Siroty žijúcich rodičov, Krájanie

Ďalšie básnické knihy - prevažne ľúbostná poézia a filozofické úvahy.

Zbierky:
- Appasionata
- Útek za Orfeom
- Sonety pre tvoju samotu

Čierna jeseň

- zbierka, 1969
- vznikla po potlačení pražskej jari