Smery v slovenskej medzivojnovej próze

Smery v slovenskej medzivojnovej próze 

Psychologický realizmus (niekedy aj sociálno-psychologický)

• autori vychádzajú z realizmu, ale do diel preniká aj expresionizmus
• v dielach vystupujú obyčajní ľudia, ale mravne čistí,
• autori prenikajú pod povrch javov, do vnútra postáv - usiluje sa o nahliadnutie do vnútra obyčajného človeka v súvislosti s jeho spoločenským postavením a postojom spoločnosti k vlastnej osobe.
• vnútorný svet postáv je často dôležitejší ako vonkajší dej.
• hlavným hrdinom je obvykle prostý dedinský človek, nevzdelaný, jednoduchý – neraz je to nespravodlivosť páchaná na hlavnej postave a mravná nadradenosť, výnimočnosť tejto postavy
• V dielach prevláda sociálna tematika, dedinské prostredie
• Jozef Cíger Hronský, Milo Urban

Naturizmus

• časť lyrizovanej prózy
• Šíri sa najmä medzi spisovateľmi združenými v časopisoch Mladé Slovensko a Svojeť.
• Má 3 etapy vývinu:
• Ornamentálna próza
• využíva expresívnosť, lyrickosť textu, ornamentálnosť (ozdobnosť) jazyka
• dôležitý bol samotný text, jeho štýl a tvar, jeho výrazové kvality, až potom prichádzala epická zložka (dej).
• objavujú sa pesimistické nálady, nešťastné postavy, ostrý rozpor medzi ich vnútorným svetom a spoločenskými pravidlami.
• autori experimentujú s jazykom, motívy spájajú často bez logickej a časovej následnosti (tzv. snový postup)
• Najvýznamnejší predstavitelia: Tido J. Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš.

• Lyricky tvarovaná próza
• autori využívajú realistické videnie sveta, no vnímajú ho aj senzualisticky (zmyslovo).
• jedna skupina autorov sa viac sústreďuje na dedinskú problematiku, sociálne témy a druhá skupina na psychologické námety súvisiace so životom na dedine.
• hrdina sa líši od väčšiny spoločnosti.
• najvýznamnejší predstavitelia: Jozef Horák, Ján Bodenek a J. C. Hronský

• Próza naturizmu
• vzniká v 30. rokoch ako typicky slovenská vetva expresionizmu, postavená na jednoduchosti príbehu, sociálnom cítení a básnickom jazyku.
• záchranu pred svetom hľadajú autori v dedinskom, vrchárskom, horskom prostredí
• využíva baladický, pochmúrny dej, tajomnosť, záhadnosť
• hlavné postavy skúmajú aj svoje pocity, svoje vnútro
• rozprávkovosť (magická trojka, dobro a spravodlivosť víťazí, postavy dobré – zlé, zvieratá myslia a konajú ako ľudia)
• náladové opisy prírody, horské, vrchárske prostredie
• lyrizácia textu - pocity postáv, vnútorný monológ, básnické prostriedky v próze
• z textu nie je úplne zrejmá doba, v ktorej sa dej odohráva
• Najvýznamnejší predstavitelia: Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner, Ľudo Ondrejov

Expresionizmus

• pôvodne sa vzťahoval na výtvarné umenie.
• expresionizmus = „pocit úzkosti“
• väčšina expresionistických diel je neveselá a tento pocit sa snaží navodiť aj v čitateľovi
• cieľom bolo ukázať úpadok človeka 19. storočia. Všetko je uvádzané vo vzťahu k večnosti.
• jeho popularita začala stúpať v priebehu a predovšetkým po prvej svetovej vojne, kedy sa rozvíjal predovšetkým v Nemecku.
• stavia sa proti meštiackemu spôsobu života
• po nástupe Adolfa Hitlera k moci (1933) bolo toto umenie v Nemecku zakazované .
• Literatúra sa stavia proti meštiackemu spôsobu života.
• Erich Maria Remarque, Franz Kafka, Jozef Cíger Hronský

socialistický realizmus

• umelecký smer, ktorý bol jediným oficiálnym (teda štátom podporovaným) umením v bývalých socialistických krajinách.
• prevláda sociálna tematika, dedinské prostredie
• bieda ako príčina osobných tragédií, ostrá kritika správania sa bohatých a pod vplyvom bohatstva (ľavicové myšlienky)
• podľa jeho teoretika A. A. Ždanova musí umelecké dielo slúžiť ľudu a oficiálnej ideológii
• úlohou literatúry je aj vychovávať a získavať nadšených stúpencov
• diela oslavovali pracujúceho človeka, spôsob života v socializme, hrdinstvo a výdrž socialistických hrdinov, ich vernosť socialistickým ideálom
• Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ

Autori – diela