Humanistická a renesančná literatúra

Humanistická a renesančná literatúra

Európska humanistická a renesančná literatúra (14. – 17. storočie)

– je to nové myšlienkové a umelecké hnutie, ktoré sa šíri z Talianska,

– súvisí s rozvojom miest, novej spoločenskej vrstvy meštianstva a prevratnými vynálezmi a objavmi, ktoré boli začiatkom novej epochy v dejinách ľudstva (heliocentrický názor M. Kopernika, objavy G. Galileiho, objav kníhtlače, objav Ameriky, rozvoj priemyslu);

– cieľom tohto hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a predstáv; antika sa považovala za vzor dokonalosti; v umení je veľká snaha o návrat k ľudským, pozemským radostiam a starostiam; zdôrazňovalo sa právo človeka na radostné prežívanie života na zemi, nie na utiekanie sa k nadpozemskému životu, ako tomu bolo v stredoveku /meštianstvo si chcelo svoj nadobudnutý majetok užiť na tomto svete/; ľudia sa snažili vymaniť zo stredovekého spôsobu myslenia;

– filozofické východiská – vyzdvihovala sa úcta k rozumu – racionalizmus, zmyslové vnímanie – senzualizmus a význam jednotlivca – individualizmus;

– hrdinovia diel sú ľudia s rôznymi vlastnosťami, vyznačujú sa silnými myšlienkovými a citovými protikladmi, bojujú za vznešené ideály;

– v literatúre sa pestovali staršie žánre /najmä antické – tragédia, komédia, epos/, ale vznikli aj žánre nové – sonet, novela, román, historická hra;

– sonet – znelka – z lat. sonetto = jemný zvuk; je to lyrická 14-veršová báseň; vonkajšia kompozícia: 2 štvorveršia (kvartetá) a 2 trojveršia (tercetá); vnútorná kompozícia – v prvom štvorverší autor nastoľuje istý problém (téza), v druhom štvorverší je negácia problému (antitéza), v posledných 2 trojveršiach sa nachádza syntéza (pointa – zmysel básne), ktorá môže zmeniť význam predchádzajúcich časti textu; zakladateľom sonetu je taliansky spisovateľ Francesco Petrarca;

– novela – z lat. novella = novinka; je to epický žáner stredného rozsahu; má menej postáv ako román; dej sa sústreďuje na jednu udalosť, ktorú uzatvára prekvapujúci zvrat na konci novely; vyvinula sa z francúzskeho žánru fabliau a z orientálnej rozprávky; zakladateľom novely bol taliansky spisovateľ Giovanni Boccaccio;

– literárny humanizmus – z lat. humanus – ľudský; pokladá sa začiatok renesancie; humanisti študovali a vydávali diela antických spisovateľov a filozofov; napodobňovali ich tvorbu obsahom aj formou; venovali sa aj rétorike, ktorá preberala antické jazykové a štylistické prostriedky; zo začiatku používali iba latinský jazyk, neskôr začali využívať aj národné jazyky; literatúra sa venovala príležitostnej a vedeckej a problematike, preto bola obmedzená na učené a školské kruhy;

– literárna renesancia – z franc. renaissance – obroda, znovuzrodenie (antiky); renesancia sa prepracovala od štúdia a napodobňovania antiky k umeleckému zobrazeniu prirodzeného, radostného vzťahu človeka k pozemskému životu; renesančný pohľad na svet je optimistickejší, človek je sebavedomý, spolieha sa na svoje sily a schopnosti; renesancia používala národné jazyky a štylistika diel bola jednoduchšia; renesancia zrodila hrdinov, ktorí sa stali typmi – symbolmi, napr.: Hamlet, Romeo a Júlia, Don Quijote de la Mancha;

Talianska literatúra

Dante Alighieri /aligjéri/ básnik;

– Božská komédia (epická báseň) – zobrazuje základné problémy stredovekého človeka; básnikova duša putuje záhrobím – peklom, očistcom, rajom; peklom ho sprevádza rímsky básnik Vergílius a rajom jeho milá Beatrice, ktorú chcel autor svojou básňou osláviť; Dante kráča záhrobím ako vášnivý bojovník za právo a spravodlivosť;

Giovanni Boccacio /džovani bokačo/ prozaik;

 – Dekameron (zbierka noviel) – obsahuje 100 noviel, ktoré si rozpráva 10 mladých ľudí počas 10 dní na florentskom vidieku, kam ušli zo strachu pred morom; rozprávania sú veselé, vyjadrujú radosť zo života a sú zakončené ponaučením; autor kritizuje pokrytectvo, hlúposť, tmárstvo a do popredia stavia lásku k žene;

Francesco Petrarca /frančesko petrarka/ básnik;

– Spevník (ľúbostné sonety) – básne a sonety venoval autor milovanej Laure; do veršov vložil smútok, melanchóliu a pocity únavy zo života; výber zo Spevníka je u nás známy pod názvom Sonety pre Lauru.

Francúzska literatúra

Francois Villon /fransoa vijon/ básnik;

– žil búrlivým neviazaným životom, zabil človeka a musel odísť z Paríža;

– Malý testament (zbierka básní) – satirické básne, ktorými sa lúčil s priateľmi pri odchode z Paríža;

– Veľký testament (zbierka básní) – v báňach spomína na mladosť, lásku, študentskú veselosť; úprimnosť a strach zo smrti zakrýva iróniou;

Francois Rabelais /fransoa rablé/ prozaik;

 – Gargantua a Pantagruel (román) – hlavné postavy sú obri, ktorí putujú po svete, stretávajú rôznych ľudí, ktorých autor zobrazuje groteskne; kritika je paródiou na rytierske romány a stredoveké eposy.

Španielska literatúra

Lope de Vega

– dramatik, písal hry náboženského charakteru, historické hry, komédie zo súčasnosti /Učiteľ tanca, Záhradníkov pes/;

Miguel de Cervantes Saavedra /migel de servantes sávedra/ básnik, prozaik, dramatik;

– Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha /kichot de la manča/ – dvojdielny román /nazývaný aj pikareskný román/ – jeho zámerom bolo zosmiešniť populárne rytierske romány;

– hrdina románu Don Quijote sa pomätie z čítania rytierskych románov a rozhodne sa obnoviť rytiersku slávu – boj za pravdu, slobodu a spravodlivosť; putuje na nevládnom koni so vznešeným menom Rocinante /rosinante/ a so zbrojnošom, prostým a prefíkaným sedliakom Sanchom Panzom /sančom pansom/, ktorý ho sprevádza na oslovi; hrdina chce pomáhať biednym a naprávať krivdy; jeho dobrodružstvá sa však končia zosmiešnením alebo bitkou (boj s veternými mlynmi, ktoré považuje sa obrov; zápas s kŕdľom oviec, ktoré sa mu v predstavách menia na nepriateľské vojsko); nakoniec sa vracia domov, ochorie a pred smrťou sa zrieka svojho poblúznenia;

– Cervantes stavia do konfliktu dva svety – svet ideálov a svet skutočnosti; jeho hrdinovia sa stali literárnymi typmi; Quijote je naivný, smiešny rojko, rytier čistého srdca a Panza predstavuje zdravý sedliacky rozum;

– autor využíva humor a satiru na kritiku stredovekého feudálneho sveta a súčasne bojuje za ideály humanizmu; román má aj prvky rytierskeho, pastierskeho, utopického a dobrodružného románu; román obsahuje aj dedikáciu /venovanie/, predhovory k čitateľom a krátke parodické verše k sláve knihy a hrdinu; v románe autor vytvoril heroikomického hrdinu;

– pikareskný román – ústrednou postavou tohto románu je veselý tulák, šibal, ktorý putuje z miesta na miesto, pritom prežije veľa dobrodružstiev, v ktorých sa vykreslí jeho charakter; epizódy románu sú pospájané motívom cesty, putovania a poznania;

– heroikomický hrdina – smiešny hrdina; smiešny je tým, že chce pomáhať ľuďom, chrániť ľudstvo, usiluje sa o spravodlivosť a o slobodu; jeho cesta sa spravodlivosťou odhalila nedostatky vtedajšieho Španielska;

– z románu Dômyselný rytier... pochádzajú ustálené slovné spojenia /frazeologizmy/:

,,rytier smutnej postavy“ – rojko;

,,donkichotstvo“ – márna snaha skrytá za šľachetný úmysel, ale pôsobiaca smiešne;

,,boj s veternými mlynmi“ – márna námaha.

Anglická literatúra

Wiliam Shakespeare /1564 – 1616; viljem šejkspír/

– významný anglický spisovateľ, básnik a dramatik; písal epické básne, sonety, komédie, historickéhry a tragédie; preslávil sa najmä dramatickou tvorbou, napísal 37 divadelných hier;

– narodil sa v Stratforde, kde aj zomrel a je pochovaný; začínal ako herec; bol spolumajiteľom najslávnejšieho londýnskeho divadla Globe Theatre, ktoré sa tešilo kráľovskej priazni;

– komédie – sú založené na situačnej komike a zámene postáv; hrdinovia bojujú o svoju lásku a dobré vzťahy medzi ľuďmi; zvlášť vynikajú ženské postavy, sú rázne, cieľavedomé a pôvabné, sú stelesnením renesančného ideálu – Mnoho kriku pre nič, Veselé panie z Windsoru, Sen noci svätojánskej;

– historické hry – sú preniknuté vlasteneckým pátosom /nadšením/ – Henrich VI., Richard III., Július Caesar;

– tragédie – sú osnované na konfliktoch dobra a zla, ľudskosti a podlosti; hrdinovia sú silní jednotlivci, ktorí sa nevzdávajú svojich vznešených ideálov ani vtedy, keď musia pre ne zomrieť; autor odsudzuje predsudky, zákernosť, pokrytectvo a krutosť, a to vždy v protiklade s ušľachtilou ľudskosťou; strieda sa hovorová reč /próza/ s veršami – Romeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Lear.

Hamlet /1601/

– útvar: veršovaná tragédia; je to renesančná psychologická dráma mladého človeka, v ktorej autor zobrazuje idealistický boj osamoteného jedinca so svetom intríg a zločinu; dej ja založený na motíve vraždy a pomsty; tragédia spracúva príbeh z dánskej kroniky z 12. stor.;

–kompozícia: 5 dejstiev;

– dej sa odohráva v Dánsku na Elsinorskom hrade a v okolí;

– postavy: Hamlet – dánsky princ; Claudius – Hamletov strýko, dánsky kráľ; Gertrúda – Hamletova matka; Polónius – komorník, Ofélia – Polóniova dcéra, Leartes – Polóniov syn; Horátius – Hamletov priateľ;

Dej: V Dánsku zomiera kráľ, Hamletov otec; Hamlet sa vracia zo štúdií, na hradbách sa mu zjaví duch jeho otca a prezradí mu, že ho zabil Claudius, zmocnil sa trónu a vzal si za ženu Gertrúdu; Hamlet sa snaží pomstiť smrť otca a hľadá dôkazy; Claudius spriada proti nemu intrigy a pomáha mu pri tom Polónius; Hamlet predstiera šialenstvo, obetuje aj svoju lásku k Ofélii; za pomoci hercov získa dôkazy o strýkovej vine, no omylom pritom zabije Polónia; Claudius ho posiela do Anglicka, kde ho majú zabiť; Hamletovi sa podarí uniknúť a vracia sa práve vtedy, keď pochovávajú Oféliu, ktorá sa v žiali pomiatla a utopila; Leartes sa vracia zo štúdií z Paríža, chce pomstiť smrť sestry i otca; prijíma Claudiov návrh, aby vyzval Hamleta na súboj; Leartes bojuje otráveným mečom, zatiaľ Claudius nasype Hamletovi do pohára s vínom jed; Leartes zraní Hamleta, ale pri zámene kordov je sám smrteľný zranený; keď umiera, prezradí Hamletovi Claudiove intrigy; Gertrúda si pripije na Hamletov úspech otráveným vínom a umiera; Hamlet ešte stačí prebodnúť mečom Claudia; Hamlet prosí Horátia, aby očistil jeho meno a povedal všetkým celú pravdu; Hamlet určí za svojho nástupcu na tróne nórskeho princa Fortinbrasa a umiera v náručí Horátia.

Hamlet – dánsky princ, jedna z najkomplikovanejších postáv Shakespeara; je to typický renesančný hrdina, inteligentný, vzdelaný muž, nerieši osobné problémy, ale bojuje za spravodlivosť proti klamstvu; je to komplikovaný človek, protirečivý, ale citlivý, hlboko sa zamýšľa nad zmyslom života; je to muž činu, nemilosrdne ide za svojím cieľom; v boji je nekompromisný, udatný a čestný; nežný a pozorný, no často vystupuje kriticky vo vzťahu k matke a Ofélii;

Claudius – brat Hamletovho otca, strýko Hamleta, kráľ Dánska; zlý človek, intrigán; v snahe získať moc zabil brata a vzal si za manželku jeho ženu; necíti smútok, nemá výčitky svedomia; aby nebol odhalený je ochotný urobiť čokoľvek aj zabiť Hamleta; je príčinou tragiky v tejto hre;

Gertrúda – Hamletova matka, dánska kráľovná; nie je zlá, ale nestála, za manželom dlho nesmúti, Hamlet jej to vyčíta; dá sa ľahko zviesť na zlé chodníčky a je sebecká; synovi nerozumie, no má ho rada, aj jej posledné slová patrili jemu; k Ofélii tiež pociťuje náklonnosť;

Ofélia – dcéra Polónia, Hamletova milá, krásna, láskavá, nežná, milujúca dcéra; vrúcne miluje aj Hamleta, a keď ju odmieta, upadá do zúfalstva; po smrti otca sa pomätie, nie je schopná znášať utrpenie a utopí sa; je príliš slabá a krehká.

Romeo a Júlia /1595/

– útvar: veršovaná tragédiav 5 dejstvách; odohráva sa v talianskom meste Verona počas 5 dní; autor čerpal námet zo stredovekých talianskych povestí;

– téma: nešťastná láska dvoch mladých ľudí, ktorých rody žili v nepriateľstve;

– postavy: knieža Verony, Lord a Lady Capuletovci – ich dcéra Júlia; pestúnka Júlie Dada; Paris – gróf, pytač Júlie, bratranec kniežaťa Verony; Tybalt – bratranec Júlie; Lord a Lady Montekovci – ich syn Romeo; Mercutio, Benbolio – priatelia Romea; Ján a Baltazár – sluhovia; páter Vavrinec – františkánsky mních;

Dej: Vo Verone dochádza k neustálym šarvátkam medzi dvoma znepriatelenými rodmi – Montekovcami a Capuletovcami; Romeo sa rozhodne ísť v prestrojení na ples ku Capuletovcom; v tanci sa stretáva s Júliou a zaľúbi sa do nej; Júlia jeho sympatie opätuje, no od Dady sa dozvie, že Romeo je z nepriateľskej rodiny Montekovcov; Romeo navštívi v noci cez záhradu Júliu; vyzná jej lásku a dohodnú sa, že sa zosobášia; za pomoci Dady ich tajne zosobáši páter Vavrinec; Tybalt v súboji mečom zraní Mercutia a Merkutio umiera; Romeo pomstí priateľovou smrť a v súboji Tybalta zabije; knieža Verony Romea vyhostí z mesta a Romeo odchádza do Mantovy; rodičia nútia Júliu vydať sa za Parisa; Júlia nechce sklamať Romea a odchádza sa poradiť za Vavrincom, čo má robiť; Vavrinec vymyslí plán, podľa ktorého sa Júlia naoko podvolí rodičom, no k sobášu nedôjde, lebo Júlia vypije uspávací nápoj, ktorý ju urobí mŕtvou na 24 hodín; pochovajú ju do hrobky; Vavrinec pošle Romeovi správu o svojom pláne, no k Romeovi sa správa nedostane, lebo brata Jána, ktorý mal správu odovzdať nevpustili do mesta Mantovy pre mor; naopak sluha Baltazár sa do mesta dostane a Romeovi prinesie správu o tom, že Júlia umrela; Romeo si u lekárnika zaobstará jed a zúfalý sa vracia do Verony; pri hrobke Júlie zabije v súboji smútiaceho Parisa, ktorý mu bránil vojsť hrobky; Romeo nad telom domnelo mŕtvej Júlie užije jed a umiera; keď sa Júlia prebudila a uvidela pri sebe mŕtvolu Romea, pobozkala ho a prebodla sa dýkou; do hrobky prichádzajú knieža, Montekovci, Capuletovci, stráže a Vavrinec všetkým rozpovie pravdu o udalostiach, ktoré viedli k tragickému skonu milencov; Montekovci a Capuletovci sa zmieria nad mŕtvymi telami svojich detí; nebo potrestalo nepriateľské rody, Romeo a Júlia sa stali obeťami nenávisti.

Romeo – smelý mládenec, koná rýchlo a niekedy neuvážene; má dobré srdce, je milý ku všetkým, aj k sluhom; neteší sa z vraždy Tybalta ani Parisa; na začiatku myslí iba na seba, ľutuje sa; keď sa zaľúbi, myslí viac na Júliu, lásku mu pomohla dospieť a stal sa zodpovednejším; otrávi sa preto, aby sa v smrti spojil s Júliou;

Júlia – mladé 14 ročné dievča, pochádza zo vznešenej rodiny; je jemná, snaží sa poslúchať rodičov; mimo rodiny nemá priateľov, vychováva ju pestúnka Dada, ktorú si váži a má ju rada; má k nej dôvernejší vzťah ako k rodičom; nechce sa vydať za Parisa, lebo ľúbi Romea; láska je pre ňu dôležitejšia ako postavenie a bohatstvo; stáva sa dospelejšou tým, že sa zaľúbi; dá prednosť smrti pred životom bez lásky, bez Romea;

Tybalt – hašterivý, neustále vyhľadáva spory, má rád násilie; nenávidí Romea za to, že sa opovážil prísť na ples Capuletovcov, chce sa mu pomstiť; Romea vyprovokuje k boju , v ktorom ho Romeo zabije;

– myšlienky: – láske sa nedá zabrániť; nenávisť nikdy nevedie k ničomu dobrému;

– Romeo a Júlia sú silné indivíduá, typické renesančné postavy; sú odhodlané samostatne rozhodovať o svojom osude; za každú cenu chcú bojovať o právo na lásku; stoja proti všetkému a proti všetkým, a preto prehrávajú svoj boj.

– podľa predlohy Romea a Júlie vznikol slávny muzikál West side story.