Vývin drámy – grécka dráma, grécke divadlo

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: verca123
Typ práce: Ostatné
Dátum: 25.10.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 847 slov
Počet zobrazení: 1 255
Tlačení: 78
Uložení: 81

Vývin drámy – grécka dráma, grécke divadlo

Dráma vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, boha vína. Z chórových piesní spievaných na tejto oslave sa vyvinula grécka dráma – tragédia a komédia. Pôvodne v dráme vystupoval chór (zbor spevákov), ktorý spieval, tancoval, komentoval dej a viedol dialóg s jediným hercom. Postupne sa počet hercov zvyšoval na 2 a na 3 a úloha chóru sa znižovala.

V tragédii mal chór 12 – 15 členov, v komédii 24. Chór mal svojho hlavného predstaviteľa – náčelníka. Chór vyjadroval posolstvo bohov, komentoval dej, charakterizoval postavy a ich činy. Neskôr sa jeho úloha znížila iba na hudobné zložky sprevádzajúce dej. Hercami mohli byť len muži, jeden herec hral aj viac úloh (aj ženské roly). Herci vystupovali v maskách, ktoré mali aj akustickú funkciu (otvor v maske mal funkciu megafónu). Herci používali kostýmy a topánky s vysokými podrážkami. Divadlo sa hralo v amfiteátroch – v kruhových divadlách pod šírym nebom s vynikajúcou akustikou.

V antickej dráme sa museli dodržiavať 3 jednoty:

Jednota miesta – dej sa mohol odohrávať iba na jednom mieste

Jednota času – dej sa musel odohrať do 24 hodín

Jednota deja – dej sa sústreďuje okolo jedného hrdinu a jednej zápletky

Klasická tragédia mala 5 dejstiev, ktoré sa väčšinou obsahovo kryli s piatimi časťami kompozičnej osnovy.

  1. expozícia – úvod – predstavuje sa prostredie, prichádzajú postavy, naznačuje dej
  2. kolízia – zauzlenie – zápletka – objavuje sa udalosť alebo čin, ktorý skomplikuje vzťahy postáv
  3. kríza – zrážka medzi postavami
  4. peripetia – obrat deja, nečakaný zvrat
  5. rozuzlenie (v tragédii – katastrofa – trest, tragické ukončenie konfliktu, v komédii happy end – šťastný koniec

Až v 20. storočí prestali autori nadväzovať na túto tradíciu. Dnes sa hrajú aj kratšie hry 2-3 dejstvové. Jednodejstvové hry sa nazývajú aj jednoaktovky (akt = dejstvo).

V staroveku dosiahla najväčší úspech grécka tragédia, ktorú písal Sofokles

Sofokles: dráma – tragédia: Kráľ Oidipus

Je to tragédia hrdinu usilujúceho sa za každú cenu uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia. Oidipus je tzv. nevinný vinník, trpí za viny predkov (jeho otcovi prikázali, aby bol bezdetný). V snahe uniknúť osudu nakoniec osud na seba privolá, nevedomky sa stáva vrahom svojho otca (Lajosa) a manželom vlastnej matky (Iokasty).

Keď sa kráľovi Téb (Lajovi) a jeho žene (Iokaste) narodí syn Oidipus, veštba predurčí, že Oidipus zabije svojho otca a ožení sa so svojou matkou. Aby sa veštba nesplnila, novorodeného syna dajú pastierovi, aby ho odpratal do lesa. On ho však dá ho korintskému kráľovi, ten ho vychová ako svojho. Keď sa Oidipus vo veku 18 rokov dozvie v Delfskej veštiarni o hroznej veštbe, opustí domnelých rodičov a odchádza do Téb. Cestou sa Oidipus poháda s pocestným a zabije ho, nevediac, že je to jeho skutočný otec a kráľ Téb. (V úzkom horskom priesmyku, keď Oidipus dával prednosť sprievodu kráľa Laia, zabili mu zámerne koňa, čo Oidipa nahnevalo a došlo k bitke)

V Tébach zúrila sfinga. Sfinga bola príšera so ženskou hlavou, orlími krídlami, hadím chvostom a telom leva. Každý deň prilietala k mestským hradbám, vyslovila hádanku: Ráno to chodí po štyroch, na obed po dvoch a večer po troch nohách. Čo je to? Keď obyvatelia nevedeli odpovedať, uchmatla nejakého mladého muža a prehltla ho. Ustráchaní obyvatelia Téb sa preto každý deň schádzali a snažili sa prísť na odpoveď.

Oidipus po príchode do Téb hádanku uhádol, sfinga sa hodila zo skaly do oceánu a zabila sa. Oidipa za záchranu mesta zvolili kráľom a dali mu za manželku kráľovnú – vdovu (Iokastu).

Oidipus sa ožení s vlastnou matkou, nepoznajúc ju. S vlastnou matkou má 4 deti: Antigonu, Isménu, Polyneika, Eteokla. Na Téby padne mor. Oidipus sa dozvie, že príčinou moru je on sám a jeho činy, oslepí sa a slepý blúdi až kým nenájde vchod do podsvetia. Oidipus je pripravený niesť vinu za zlý čin, hoci ho spáchal nevedomky. Jeho matka – manželka spácha samovraždu – obesí sa. Oidipus, kráľ Téb, ešte pred smrťou zveruje vládu strýkovi Kreonovi.

Sofokles: dráma – tragédia: Antigona

Oidipovi synovia Polyneikos a Eteokles bojujú o trón. Jeden je na strane Kreóna – Eteokles. Polyneikos prichádza so svojím vojskom do Téb. Obaja bratia v boji padnú, ale Kreón dovolí pochovať len Eteokla, lebo bojoval po jeho boku a Polyneika zakáže pochovať, lebo ho považuje za nepriateľa a zradcu. Kreon necháva Polyneikovo telo napospas psom a vtákom – tým sa vlastne dopúšťa prehrešku voči gréckemu náboženstvu, kde je pohreb znakom ľudskosti.

Antigona však pochová svojho brata Polyneika aj napriek Kreonovmu zákazu, lebo božie zákony si ctí viac ako zákon kráľa. Kreon za to, že porušila jeho zákaz, dá Antigonu zaživa pochovajú vo svadobných šatách do kamennej hrobky v pustatine. Veštec povie Kreonovi, aby zrušil svoje rozhodnutie a Antigonu pustil, lebo príde na Téby nešťastie. Kreon ide pustiť Antigonu, ale tá je už mŕtva, obesila sa na svadobnom závoji. Haimón, syn Kreona a Antigonin snúbenec sa zabije a zabije sa aj Kreonova manželka. Kreon je odsúdený žiť celý život s pocitom viny.

EURIPIDES – tragédia Médea

Médea tak milovala svojho manžela Iasona, že kvôli nemu opustila svoju rodinu a vlasť. Obetovala pre neho všetko. S Iasonom a dvomi deťmi uteká do Korintu. Iason však Médeu opustí a ožení sa s dcérou korintského kráľa Kreonta. Médeina vášnivá láska sa mení na rovnako vášnivú nenávisť.

Šatami napustenými jedom zahubí Iasonovu nevestu a jej otca, pretože od žiaľu objímal svoju mŕtvu dcéru. Pomstu zavŕši tým, že zabije aj svojich dvoch synčekov, ktorých mala s Iasonom a z ich smrti morálne obviňuje Iasona. Euripides tu osvetlil psychológiu zradenej ženy.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.034 s.
Zavrieť reklamu